Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 8, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200157
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu A. D., trvale bytom G.
č. X, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému
inšpektorátu, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. decembra
2011, č.p.: KRP-P-170/KDI-BCP-2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.12.2011 rozhodol žalovaný ako príslušný druhostupňový
správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)

o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Poprade zo dňa 26.09.2011 č.p.: ORP-P-474/ODI2-PP-2011 (ďalej len rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 26.09.2011 uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej
len zákon o priestupkoch) pokutu vo výške 400 Eur. Zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch
v spojení s § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa stanovuje paušálna suma trov konania

o priestupku, zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Prvostupňový správny orgán
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca dňa 11.07.2011 o 19.10 hod. na diaľnici Dl v km 476,58
v katastri obce H., v smere jazdy M. G. - D., pred odpočívadlom „H.“ pri vedení osobného motorového
vozidla zn. Škoda Superb TEČ: BA-587XA spôsobil dopravnú nehodu tak, že po tom, ako predišiel
nákladnú jazdnú súpravu zn. Mercedes Benz 1843LS AXOR, TEČ: PO-743DZ s návesom zn. Schmitz
SO1, TEČ: PO-804YH jazdiacu v pravom jazdnom pruhu - vedľa jazdného pruhu pre pomalé vozidlá,
ktorú viedol F. E. a po predídení sa pred súpravu zaradil a prudko pribrzdil, na čo vodič E. reagoval

tak, že strhol vedenie vozidla vpravo, čím sa jeho nákladná jazdná súprava naložená tovarom stala
nestabilnou a zišiel vpravo mimo vozovku do priekopy. Ku kontaktu s vozidlom zn. Škoda Superb vodiča
D. nedošlo. Na vozidle - ťahači zn. Mercedes Benz a návese zn. Schmitz vlastníka firmy Šepex s.r.o.
vzniklaškodavovýške4.000EuranazariadeníNárodnejdiaľničnejspoločnostiBratislavavzniklaškoda
vo výške 100 Eur. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie ustanovenia
§ 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke) s poukazom na ustanovenie § 137ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo zavinenia dopravnej nehody a
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,

že prvostupňový správny orgán pri prejednaní priestupku porušil zásady správneho konania - zásadu
zákonnosti, zásadu úzkej súčinnosti subjektov zúčastnených na konaní a zásadu náležitého zistenia
skutkového stavu, viedol celé konanie tak, že nepripúšťal iný skutkový stav ako ten, o ktorom si
urobil obraz na základe prvotných tvrdení vodiča E., čím toto konanie bolo degradované na úroveň
inkvizičného procesu, v ktorom je obvinený vopred vinný. Prvostupňový správny orgán vykonával

len dôkazy, ktoré sú v jeho neprospech a nevykonal žiaden dôkaz v jeho prospech, a to dokonca
ani tie dôkazy, ktorých vykonanie sám navrhol. V ďalšej časti odvolania namietal, že správny orgán
porušil zásadu úplného zistenia skutkového stavu (zásadu objektívnej, resp. materiálnej pravdy), ktorá
je predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia, pretože pri objasňovaní priestupku, ako aj v
správnom konaní označil troch svedkov - K. D., H. D. a L. W. (svojich spolujazdcov) a ktorých výsluch
navrhol ako dôkaz na podporu svojich tvrdení. Ním navrhnuté dôkazy však správny orgán nielenže

nevykonal, ale tento svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, a preto bol na svojich
procesných právach ukrátený, čo celé predmetné konanie činí nezákonným. Uviedol, že v skutočnosti
nie on obmedzil a ohrozil vodiča E., práve naopak vodič E. nepredvídateľným a protiprávnym spôsobom
ho obmedzil a ohrozil tým, že na úseku, kde vodorovné dopravné značenie zakazuje preradenie vozidiel
z pravého (pomalého) jazdného pruhu do pruhu stredného, tak urobil bez toho, aby sa presvedčil

o tom, či sa v strednom pruhu nepribližuje iné vozidlo. Trval na tom, že objektívny skutkový stav je
v príkrom rozpore so zisteniami, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán na základe výpovede
vodiča E. a jeho kolegov, ktoré sú podľa jeho názoru účelovo upravené tak, aby zastierali vyššie
uvedené porušenie predpisov vodičom E.. O účelovosti tvrdení vodiča E. a jeho kolegov svedčí aj to,
že úmyselne opomenuli fakt, že po tom, ako ho vodič E. vytlačil zo stredného jazdného pruhu sa

dostal do dráhy ďalšiemu osobnému motorovému vozidlu, jazdiacemu v ľavom jazdnom pruhu. To sa
k nemu rýchlo približovalo a v snahe predísť zrážke, musel sa mu vyhnúť tým, že sa po predídení
vodiča E. opätovne zaradil do stredného pruhu. Teda je absolútne zrejmé, že celú kolíznu situáciu
a jej dôsledky vyvolal a zavinil výlučne vodič E.. Pravdivosť jeho skutkových tvrdení mohli potvrdiť
ním uvedení traja svedkovia, ktorých svedecká výpoveď bola pre riadne a úplné zistenie skutkového

stavu kľúčová a nezastupiteľná, preto naďalej trval na výsluchu týchto svedkov. Ďalej uviedol, že
odôvodnenie rozhodnutia má plniť niekoľko funkcií a predovšetkým má presvedčiť účastníkov konania o
správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tieto funkcie prirodzene nemôže
spĺňať odôvodnenie, ktoré je logicky nesúrodým celkom a nerešpektuje ani tie najzákladnejšie pravidlá
formálnej logiky. Zrozumiteľnosť a prehľadnosť argumentácie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

bola zásadným spôsobom narušená aj nevhodne zvolenou technikou jeho spracovania, keďže správny
orgánživelneanekoncepčneskombinovalpriamurečosôbzúčastnenýchnakonanísosvojimivlastnými
tvrdeniami a závermi. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemalo ani základné obsahové náležitosti
ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch. Správny
orgán si vôbec nesplnil svoju povinnosť uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, čo

spôsobiloabsolútnunepreskúmateľnosťazmätočnosťceléhorozhodnutia.Povrchnýaarbitrárnyprístup
prvostupňového správneho orgánu sa výrazne prejavil aj pri odôvodnení uloženej sankcie. Primeranosť
pokuty správny orgán totiž posúdil len na základe subjektívnej a hlavne nesprávne posúdenej miery
zavinenia a výsledkov lustrácie jeho osoby vo svojich informačných systémoch. Pri určení druhu sankcie
a jej výmery vôbec nezohľadnil spôsob spáchania priestupku, ani jeho následky, a predovšetkým sa

nezaoberal okolnosťami, za ktorých bol priestupok spáchaný. V rozpore s § 47 ods. 4 Správneho
poriadku v spojení s § 54 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo aj poučenie predmetného rozhodnutia
ako nesprávne, zmätočné a zavádzajúce. V závere odvolania zosumarizoval žalobca všetky formálne
a materiálne vady napadnutého rozhodnutia tak, že rozhodnutie hrubo porušilo jeho základné právo na
spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, v konaní o priestupku boli porušené zásady konania - zásada
zákonnosti, zásada úzkej súčinnosti subjektov zúčastnených na konaní a zásada náležitého zistenia
skutkového stavu, rozhodnutie je arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné, prvostupňový správny orgán
nezistil správny a úplný stav veci, rozhodnutie je nezrozumiteľné, neobsahuje dostatok dôvodov a
neobsahuje dokonca ani základné obsahové náležitosti, určenie výšky uloženej sankcie je arbitrárne,

poučenie v rozhodnutí je zmätočné a v rozpore so zákonom. Preto žiadal, aby odvolací správny orgán
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch zrušil rozhodnutie v celomrozsahu pre nezákonnosť, alebo aby bolo predmetné rozhodnutie v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 3
Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch zrušené v celom rozsahu pre nezákonnosť,
a aby vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a spisový materiál spolu so svojim stanoviskom v
zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil žalovanému ako príslušnému odvolaciemu orgánu.

Žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 Správneho poriadku začal
dňa 25.11.2011 konanie o odvolaní. Preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu - priestupkového spisu DO PZ,

v Liptovskom Mikuláši č.p.: KRPZ-ZA-KDI-P-47/2011 konkrétne - správy o výsledku objasňovania
priestupku zo dňa 27.07.2011, záznamu dopravnej nehody zo dňa 11.07.2011, zápisnice o obhliadke
miesta dopravnej nehody zo dňa 11.07.2011, náčrtu, plánika a fotodokumentácie miesta dopravnej
nehody, zápisu o dychovej skúške vodiča F. E. zo dňa 11.07.2011, fotokópie tachografického krúžku
vozidla EVČ: PO-743FZ, záznamu o podaní vysvetlenia A. D. zo dňa 14.07.2011, záznamu o podaní

vysvetlenia F. E. zo dňa 11.07.2011, záznamu o podaní vysvetlenia D. F. zo dňa 11.07.2011, záznamu
o podaní vysvetlenia D. I. zo dňa 18.07.2011, záznamu o podaní vysvetlenia G. H. zo dňa 26.07.2011,
záznamuopodanívysvetleniaD.H.zodňa11.07.2011,úradnéhozáznamuzodňa12.07.2011,fotokópie
osvedčenia o evidencii vozidla EVČ: BA-587XA, fotokópie dohody o poskytnutí služobného motorového
vozidla zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely, evidenčnej karty vodiča A. D.

zo dňa 26.09.2011, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 26.09.2011, rozhodnutia o
priestupku zo dňa 26.09.2011, odvolania zo dňa 14.10.2011, vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 25.10.2011,
stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu a ďalších písomností tvoriacich súčasť
spisového materiálu.

Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol

presvedčenie, že A. D. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia o priestupku, t.j. že po predídení nákladnej jazdnej súpravy sa pred ňu so svojim vozidlom
zaradil a prudko pribrzdil, na čo vodič nákladnej jazdnej súpravy reagoval strhnutím vedenia vozidla,
jazdná súprava sa stala nestabilnou a vodič s ňou zišiel vpravo mimo vozovku do priekopy .

Podľa záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie

k dopravnej nehode, miesto dopravnej nehody sa nachádzalo na diaľnici Dl v katastri obce H. v km
476,58. Jednalo sa o štvorpruhovú komunikáciu s deliacim pásom, v smere staničenia bol jazdný pruh
pre pomalé vozidlá. Povrch komunikácie bol suchý a neznečistený.

Postavenie vozidla - ťahača návesu EVČ: PO-743DZ s návesom EVČ: PO-804YH po dopravnej nehode
bolo zadokumentované tak, ako je uvedené v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody. Na mieste

dopravnej nehody boli zadokumentované trasologické, ako aj ďalšie stopy, ktoré sa zaznamenali v
zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody. Na ťahači s návesom došlo k poškodeniu schodíkov do
kabíny vodiča na ľavej a pravej strane ťahača, ako aj k poškodeniu závesu plachtenia na návese.

Vodič nákladného vozidla zn. Mercedes Benz. EVČ: PO-743DZ s návesom EVČ: PO-804YH F. E. po
dopravnej nehode dňa 11.07.2011 do Záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že v tento deň jazdil na

nákladnej jazdnej súprave, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Šepex s.r.o. Jazdu začal vo Q. asi o 17.00
hod. a smeroval do H.. Asi okolo 19.00 hod. sa nachádzal v úseku Dl v smere na D. pri odpočívadle H.
v pravom jazdnom pruhu za kamiónom s levočským evidenčným číslom a za ním cca 200 metrov jazdil
ďalší kamión. V stúpaní na odpočívadlo H. v mieste, kde sa začína jazdný pruh pre pomalé vozidlá videl,
že vozidlo pred ním spomaľuje, a jeho vozidlo nebolo plne naložené, preto sa rozhodol vozidlo pred

ním predísť. V spätnom zrkadle nič nevidel, dal smerovku a začal vozidlo predchádzať. Po predídení
sa chcel zaradiť vpravo do pruhu pre pomalé vozidlá, avšak zbadal v ľavom jazdnom pruhu na svojej
úrovni vozidlo, ktoré sa pred neho zaradilo a prudko spomalilo, pričom videl jeho brzdové svetlá. V
snahe zabrániť zrážke strhol riadenie vozidla vpravo a zišiel mimo vozovku. Jednalo sa o vozidlo zn.Škoda Superb, EVČ: BA-587XA. Na mieste zastavili dva kamióny, ktoré išli v pomalom jazdnom pruhu,
s vodičmi si vymenili údaje a oni odišli.

Spolujazdec vodiča nákladnej jazdnej súpravy D. F. po dopravnej nehode uviedol, že vodič E.

predchádzal dva kamióny, ktoré jazdili v pravom jazdnom pruhu pre pomalé vozidlá. Po ich predídení sa
chcel tiež zaradiť do pravého (pomalého) jazdného pruhu, keď v tom ich predbehlo vozidlo zn. Škoda
Superb a prudko zabrzdilo. Aby vodič E. zabránil zrážke, strhol prudko vedenie vozidla doprava, a zišiel
mimo vozovku.

K veci podal vysvetlenie aj D. I. - vodič vozidla zn. Volvo, EVČ: CA- 484BP, ktorý v ten deň jazdil za
vozidlom F. E.. Uviedol, že dňa 11.07.2011 vykonával jazdu z A. do F. M.. V stúpaní pred odpočívadlom

H. v mieste, kde dochádza k zvýšeniu počtu jazdných pruhov na tri, viedol vozidlo v pravom jazdnom
pruhu pre pomalé vozidlá, pričom jazdil cca 150 metrov za kamiónom vodiča E.. Videl, ako pred ním
idúci kamión začal predchádzať ďalšie pred ním idúce vozidlo - tiež kamión. V tom istom okamihu
ho predišlo čierne vozidlo zn. Škoda Superb. Toto vozidlo zabrzdilo, predišlo vozidlo vodiča E. ľavým
jazdným pruhom a následne už len videl, ako vodič E. strhol vedenie vpravo a kamión zišiel mimo

vozovku. Ďalej zdôraznil, že vodič vozidla Škoda Superb mal dostatočný priestor aj vzdialenosť na to,
aby sa zaradil do ľavého jazdného pruhu a vozidlo predišiel tak, aby nedošlo k nehode.

Svedok dopravnej nehody G. H. vypovedal, že dňa 11.07.2011 jazdil na vozidle zn. Renault EVČ:
LE-667A11 zo Q. L. smerom do D.. Na diaľnici Dl pred odpočívadlom H. jazdil v pravom jazdnom pruhu
(pre pomaly idúce vozidlá), pričom v spätnom zrkadle videl, ako sa ku nemu približuje vozidlo, tiež

kamión. Keďže jeho vozidlo bolo plne naložené, jazdil rýchlosťou okolo 50 km/hod. Keď sa nachádzali
približne v polovici stúpania na odpočívadlo H., začal ho za ním idúci kamión prechádzať. Predchádzanie
prebiehalo normálne, na ceste pred ním sa nenachádzala žiadna prekážka. Keď sa vozidlo, ktoré
ho predišlo nachádzalo vo vzdialenosti cca 60 metrov pred ním, tak zbadal brzdové svetlá na návese
kamióna asi dvakrát prebliknúť a potom videl, ako vodič prudko strhol vedenie doprava, pričom kamión

začalo kývať do oboch strán. To, čo bolo príčinou uvedenej udalosti uviesť nevedel, avšak keď kamión
zišiel mimo vozovku, na horizonte videl osobné motorové vozidlo tmavej farby.

Vodič vozidla zn. Škoda Superb, EVČ: BA-587XA A. D. podal k veci vysvetlenie dňa 14.07.2011, kde
uviedol, že dňa 11.07.2011 sa týmto vozidlom vracal z R.. V aute s ním boli jeho priateľka L. W. a vzadu
jeho syn K. a dcéra H.. Z R. odišiel okolo 15.00 hod. a smeroval do miesta trvalého bydliska, pričom

jazdil po diaľnici A. - D.. Keď sa nachádzal pred odpočívadlom H., v stúpaní asi v hornej tretine jazdil v
strednom jazdnom pruhu a v pravom (pomalom) jazdnom pruhu jazdili dva kamióny. Keď sa nachádzal
na úrovni kamióna, ktorý išiel druhý v poradí, ten prudko vybočil do stredného jazdného pruhu a začal
predchádzať kamión idúci pred ním. On už nemal inú možnosť, len strhnúť riadenie doľava. Pokračoval
v jazde v ľavom jazdnom pruhu a predbehol kamión, ktorý ho vytlačil. Keď sa nachádzal na úrovni

kabíny vozidla, na vodiča zatrúbil. Po predídení sa zaradil vpravo do stredného jazdného pruhu pred
predchádzaný kamión, ubral rýchlosť a pokračoval v jazde. V spätnom zrkadle zbadal prednú masku
vozidla, ktoré prudko strhlo vedenie vpravo. Žeby došlo k dopravnej nehode nepredpokladal, myslel
si, že kamión sa zaradil do pravého (pomalého) jazdného pruhu, a preto tomu nevenoval pozornosť a
pokračoval v jazde. Po tom, ako sa dozvedel, že sa stala dopravná nehoda, informoval sa o nej na

Oddelení diaľničnej polície v Liptovskom Mikuláši, kde si následne dohodol termín. Pri nehode nedošlo
k žiadnemu zraneniu posádky vozidla, ktoré viedol, a tiež nedošlo k stretu vozidiel.

Na ústnom pojednávaní dňa 26.09.2011 trval na svojom vyjadrení, ktoré podal na Diaľničnej polícii v
Liptovskom Mikuláši. Poukázal, že je prekvapený, že si pamätá x svedkov, ktorí boli s ním vo vozidle
a neboli vypočutí a naopak je tam x svedkov, ktorí tam ani neboli. Uviedol, že on nespôsobil žiadnu

dopravnú nehodu, a keby vedel, že sa tam vybúral kamión, tak určite zastaví a vec rieši na mieste.

V zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke, vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť
ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, pritom je povinný dávať znamenie ozmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí dodržiavať dostatočný bočný odstup od predchádzaného
vozidla.

Vyhodnotením spisového materiálu o priestupku, posúdením vyššie uvedených písomných podkladov

odvolací správny orgán považoval za dostatočne preukázaný skutkový stav, že vodič vozidla zn. Škoda
Superb - A. D. po tom, čo predišiel nákladnú jazdnú súpravu vedenú vodičom F. E., po zaradení sa pred
túto jazdnú súpravu prudko znížil rýchlosť jazdy, v dôsledku čoho vodič jazdnej súpravy strhol vedenie
vozidla vpravo a následne zišiel vpravo mimo vozovku do priekopy, čím zavinil dopravnú nehodu. Pritom
je zrejmé, že vodič nákladnej jazdnej súpravy F. E. mohol svojim konaním (predchádzaním iného vozidla

na mieste, kde je to zakázané vodorovným dopravným značením) porušiť iné ustanovenia zákona o
cestnej premávke. Žalovaný zhodne s prvostupňového správneho orgánu zastáva názor, že uvedená
skutočnosť nebola príčinou dopravnej nehody. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3 zákona o cestnej
premávke nehodový dej vyvolalo konanie vodiča A. D., a to prudké zníženie rýchlosti jazdy resp. prudké
brzdenie pred vozidlom F. E., ako reakcia na jeho predchádzajúci jazdný úkon - predchádzanie iného
vozidla v mieste, kde je to zakázané vodorovným dopravným značením a možný vjazd do jazdnej dráhy

vozidlu zn. Škoda Superb tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia o
priestupku. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku
došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku.

V závere preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami
uvádzanými žalobcom v odvolaní.

K námietke, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval základné zásady správneho konania,
porušoval procesné práva A. D. a nezistil úplne skutkový stav veci, žalovaný argumentoval tým, že v
zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku bol správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, avšak rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určil správny orgán. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov

pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho
orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní,
ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené,
a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.

Ku skutočnosti, že vodič nákladnej jazdnej súpravy F. E. bol podľa obvineného z priestupku tým, ktorý

porušil dopravné predpisy, nakoľko predchádzal iné vozidlo na mieste, kde je to zakázané vodorovným
dopravným značením a týmto úkonom priamo ohrozil vodiča A. D. žalovaný uviedol, že táto skutočnosť
mohla resp. mala byť predmetom samostatného konania proti vodičovi nákladnej jazdnej súpravy F.
E. pre možné porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, avšak nemala
vplyv na zavinenie predmetnej dopravnej nehody vodičom A. D.. Obvinený z priestupku mal možnosť

túto situáciu riešiť iným spôsobom, napr. telefonickým oznámením na linku 158, resp. povinnosť
zaoberať sa prípadným porušením predpisov vodičom E. priamo vyplývala v prvom rade orgánu
objasňujúcemu uvedenú dopravnú nehodu a na podklade jeho zistení a záverov následne správnemu
orgánu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu vodiča F. E.. Týmto orgánom však prvostupňový
správny orgán nebol a nie je.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa skutočnosti, že vodič F. E. A. D. obmedzil a ohrozil tým, že
predchádzal iné vozidlo na mieste, kde to bolo zakázané vodorovným dopravným značením, čím ho
vytlačil z jeho jazdného pruhu, na čo on musel reagovať tak, že sa dostal do jazdnej dráhy inému vozidlu,
ktoré sa ku nemu v ľavom jazdnom pruhu rýchlo približovalo, a ktorému sa s cieľom predísť zrážke musel
vyhnúť tým, že sa po predídení vozidla vodiča E. opätovne zaradil do stredného jazdného pruhu, čo

však vodič E. a jeho kolegovia vo svojich výpovediach úmyselne neuvádzajú a z čoho vyplýva, že celú
kolíznu situáciu vyvolal a zavinil výlučne vodič E., žalovaný namietal, že samotný obvinený z priestupku
toto vo svojej prvotnej výpovedi, na ktorú sa okrem iného odvolával aj počas ústneho pojednávania o
priestupku, žiadnym spôsobom neuviedol a nespomínal. O tejto skutočnosti sa rovnako nezmieňoval ani
pri ústnom pojednávaní o priestupku a po prvýkrát ju popísal až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o

priestupku. Žalovaný argumentoval, že takýto priebeh udalosti neuviedli ani jednotliví svedkovia, ktorýchvýpovede boli vykonané v krátkom časovom odstupe po dopravnej nehode a žalovaný ich považoval za
pravdivé a presvedčivé aj vzhľadom na tú skutočnosť, že títo svedkovia nemali žiaden pomer k veci, k
obvinenému A. D. a okrem svedka D. F., ani k vodičovi F. E. (nejednalo sa o kolegov menovaného tak,

ako to uviedol obvinený v podanom odvolaní).

Tvrdenie obvineného A. D., že vodič F. E. mal predvídať, resp. mohol a mal dôvodne očakávať, že
po predídení kamióna s vozidlom spomalí, žalovaný takéto tvrdenie ničím nepreukázal. Zaradenie sa
pred predchádzané vozidlo takýmto spôsobom, že ohrozil alebo obmedzil vodiča E. bolo porušením
ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke. V zákone o cestnej premávke sa tiež uvádza,

že vodič nesmie náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej
premávky. Žalovaný ďalej argumentoval, že ak mal vodič E. predpokladať, že obvinený po jeho predídení
a zaradení sa pred jeho vozidlo spomalí, tak naopak obvinený mal predpokladať, že jeho zaradením
sa pred predchádzanú nákladnú jazdnú súpravu a prudkým spomalením vo vzdialenosti, ktorú uvádzal
(cca 10 metrov) mohlo vzhľadom k rozmerom, hmotnosti a rýchlosti jazdnej súpravy dôjsť k ohrozeniu a
obmedzeniujejvodiča,atýmkporušeniuustanovenia§15ods.3zákonaocestnejpremávkeobvineným

A. D..

Ďalej odvolací orgán, rovnako ako prvostupňový správny orgán, nepovažoval za nevyhnutne potrebné
vypočuť k danému priestupku osoby uvedené A. D. dňa 14.07.2011 v Zázname o podaní vysvetlenia k
priestupku (jeho spolujazdcov), nakoľko výpovede príbuzných osôb, by odvolací správny orgán nemohol
hodnotiť ako dôveryhodné, resp. nezaujaté a konanie obvineného považoval žalovaný za hodnoverne

preukázané ostatnými vykonanými dôkaznými prostriedkami. Napokon účastník konania mal síce právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie, avšak samotné vykonanie a hodnotenie dôkazov patrilo správnemu
orgánu podľa § 34 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku.

Rovnako vo vzťahu k rozporom vo výpovediach jednotlivých svedkov (týkajúcich sa skutočnosti, koľko
vozidiel vodič F. E. predchádzal) žalovaný poukázal, že namietaná nepresnosť nemala vplyv na

zákonnosť vydaného rozhodnutia, resp. na zákonnosť zistenia a zadokumentovania skutku.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia o priestupku, ktoré nemalo
podľanázoruobvinenéhoanizákladnéobsahovénáležitostiustanovenév§47ods.3zákonaSprávneho
poriadku žalovaný trval na tom, že odôvodnenie rozhodnutia o priestupku bolo dostatočné, obsahujúce
všetky zákonom požadované náležitosti, pričom sa jednalo o úvahu prvostupňového správneho orgánu

vyslovenúvrámcisprávnehokonania,aajdostatočneodôvodnenú.To,žeobvinenýsosprávnouúvahou
použitou prvostupňovým správnym orgánom, aj s hodnotením dôkazov správnym orgánom v rámci
zásady voľného hodnotenia dôkazov nesúhlasil neznamená, že išlo o nezákonné alebo nesprávne
konanie zo strany správneho orgánu.

K námietke obvineného, že 10 metrová vzdialenosť ktorú uviedol dňa 14.07.2011 v Zázname o

podaní vysvetlenia k priestupku, bola výsledkom byrokratického prístupu policajta, ktorý ho vypočúval
a na upresnenie takejto vzdialenosti ho mal navádzať žalovaný namietal, že A. D. svoju výpoveď
na Diaľničnom oddelení v Liptovskom Mikuláši pred príslušníkom PZ vykonal dobrovoľne a túto
výpoveď na znak svojho súhlasu aj podpísal. Rovnako sa na svoju výpoveď zo dňa 14.07.2011 A.
D. odvolával aj pri ústnom pojednávaní o priestupku, počas konania žiadnym spôsobom nenamietal,

že bol navádzaný na takúto výpoveď. Žalovaný s poukazom na skutočnosť, že príslušník PZ ktorý
vykonával objasňovanie dopravnej nehody nemal k veci, ani k obvinenému A. D. žiaden pomer
(pričom počas konania o priestupku túto skutočnosť nenamietal ani samotný obvinený) nemal žiaden
dôvod pochybovať o vierohodnosti spísaného Záznamu o podaní vysvetlenia A. D.. Žalovaný zhodne
s názorom prvostupňového správneho orgánu 10 metrovú vzdialenosť medzi vozidlami pri jazde na

diaľnici, s ohľadom na rozmery, hmotnosť a rýchlosť nákladnej jazdnej súpravy vodiča E., pred ktorú sa
vodič A. D. zaradil, nepovažoval za bezpečnú, ba dokonca sám obvinený vypovedal, že po jeho zaradení
sa pred kamión vo vzdialenosti asi 10 metrov ešte aj ubral rýchlosť jazdy.Námietku obvineného o povrchnosti a arbitrárnosti prístupu prvostupňového správneho orgánu k
odôvodneniu uloženej sankcie považoval žalovaný za neopodstatnenú, pri uložení druhu sankcie a
jej výšky za daný priestupok sa prvostupňový správny orgán dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami

a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch stanovuje v § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie.
Predovšetkým prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho
následky, mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť, osobu páchateľa a jeho evidenčnú
kartu vodiča, tiež na skutočnosť, že zo strany obvineného išlo o konanie z nedbanlivosti, vzal do
úvahy aj všetky skutočnosti z ústneho pojednávania o priestupku a tiež to, že sankcia má byť nielen

represívna, ale aj výchovná. Zároveň zdôraznil, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne
na úvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia
sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie
za konkrétny priestupok, preto nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu vo výške 400 Eur, ktorú uložil
prvostupňový správny orgán.

Tvrdenie obvineného o nesprávnom, zmätočnom a zavádzajúcom poučení o možnosti podania

opravného prostriedku žalovaný považoval za nepravdivé a ničím nepodložené. Poučenie o opravnom
prostriedku bolo štandardné, zrozumiteľné a vyhotovené v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 Správneho
poriadku, nakoľko na základe namietaného „nesprávneho, zmätočného a zavádzajúceho“ poučenia o
opravnom prostriedku obvinený podal odvolanie včas a na príslušnom orgáne.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť

a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. V
žalobe uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. V
konaní o priestupku boli porušené základné zásady správneho konania, prvostupňový správny orgán
vykonával len dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech, naopak nevykonal ním navrhnuté dôkazy - výsluch
svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi a sedeli s ním v aute. Správny orgán sa uspokojil len s

výpoveďami svedkov, ktorí kolíznu situáciu nemohli vidieť, ani ju nevideli a nevysporiadal sa s rozpormi
vo výpovediach svedkov. Argument prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného, že výpovede
svedkov ktorých navrhoval vypočuť by nemohli byť vyhodnotené ako dôveryhodné, resp. nezaujaté
bol neakceptovateľný a neexistoval žiaden podstatný rozdiel v dôveryhodnosti medzi ním navrhnutými
svedkami a medzi vypočutými svedkami s poukazom na to, že spolujazdec vodiča E. a dvaja vodiči

kamiónov síce nie sú kolegami, ale je všeobecne známa solidarita, tzv. profesionálna súdržnosť medzi
vodičmi kamiónov. Už v odvolaní upozorňoval na skutočnosť, že práve vodič E. bol tým vodičom,
ktorý porušil dopravné predpisy tým, že preradil vozidlo z pravého pruhu pre pomalé vozidlá, ktorý
bol oddelený neprerušovanou čiarou vodorovným dopravným značením do stredného pruhu a toto
malo byť zaznamenané policajnou hliadkou, ktorá dokumentovala dopravnú nehodu. Vodič E. ho

nepredvídateľným protiprávnym spôsobom obmedzil a ohrozil čo vyústilo do toho, že sa dostal do
dráhy ďalšiemu osobnému motorovému vozidlu, keďže bol vytlačený vodičom E. zo stredného do ľavého
pruhu a snažil sa vozidlu vyhnúť tým, že po predbehnutí vodiča E. sa opätovne zaradil do stredného
pruhu. Vypočutí svedkovia túto skutočnosť opomenuli vo svojich výpovediach, žalovaný sa s týmto v
preskúmavanom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, preto naďalej trvá na vypočutí svedkov K. D., H. D. a

L.W..Ďalejnamietal,ženesprávnepostupovalužmiestnepríslušnýsprávnyorgán-Okresnériaditeľstvo
Policajného zboru v M. Mikuláši, keď postúpil spisový materiál na prejednanie Okresnému dopravnému
inšpektorátu v mieste bydliska žalobcu. Malo sa vykonať spoločné konanie podľa § 57 ods. 2 zákona
o priestupkoch, aby sa posúdila vzájomná súvislosť jednotlivých skutkov jeho - ako žalobcu a vodiča
E.. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný túto nezákonnosť nenapravili, čím obe rozhodnutia trpia

právnou vadou, pre ktorú by mali byť zrušené. V závere žaloby opätovne ako v odvolaní zosumarizoval
všetky formálne a materiálne vady napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.04.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutkovej
a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. K námietke žalobcu o
spoločnom konaní podľa § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch uviedol, že k dopravnej nehode došlo len v

dôsledku konania žalobcu. Napriek tomu žalovaný spracoval podnet na Dopravné oddelenie Policajného
zboru v Liptovskom Mikuláši pre prípad, ak sa tento nezaoberal skutočnosťou, že aj vodič E. sa dňa
11. júla 2011 mal dopustiť priestupku. Je toho názoru, že u vodiča E. išlo o samostatný skutok, ktorý
nemal vplyv na vznik preskúmavaného nehodového deja spôsobeného žalobcom tým, že sa zaradilpred vozidlo vodiča E. v nie bezpečnej vzdialenosti a následne spomalil tak, ako je to špecifikované v
preskúmavanom rozhodnutí.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade
so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o

priestupkoch tým, že porušil ustanovenie § 15 ods. 3 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o
cestnej premávke. lebo po predídení nákladnej jazdnej súpravy sa pred ňu so svojim vozidlom zaradil
a prudko pribrzdil, na čo vodič nákladnej jazdnej súpravy reagoval strhnutím vedenia vozidla, jazdná
súprava sa stala nestabilnou a vodič s ňou zišiel vpravo mimo vozovku do priekopy . Na nákladnej
jazdnej súprave vlastníka firmy Šepex s.r.o. vznikla škoda vo výške 4.000 Eur a na zariadení Národnej

diaľničnej spoločnosti Bratislava vznikla škoda vo výške 100 Eur. Za tento priestupok mu bola uložená
pokuta vo výške 400 Eur a zároveň bol zaviazaný zaplatiť trovy konania vo výške 16 Eur.

Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok, ktorými žalobca namietal, že sa dopustil priestupku tak, ako

je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, pre preskúmavacie konanie podľa 2. hlavy piatej časti O.s.p.
bolo rozhodujúcim posúdenie, či správny orgán vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, či dodržal
procesný postup, a či takto vykonané dôkazy viedli logicky k záveru o porušení zákona o priestupkoch
a zákona o cestnej premávke.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť

vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru
jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.

Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom
sa považuje porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobomjetaképorušeniepravidielcestnejpremávky,vktoréhodôsledkuvzniknedopravná
nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno
uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, s poukazom na Záznam o podaní vysvetlenia
k priestupku zo dňa 14.07.2011 a obsah Zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa

26.09.2011, sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami správnych orgánov, že žalobca
porušil § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke, lebo po predídení nákladnej jazdnej súpravy sa pred ňuso svojim vozidlom zaradil a prudko pribrzdil, na čo vodič nákladnej jazdnej súpravy reagoval strhnutím
vedenia vozidla, jazdná súprava sa stala nestabilnou a vodič s ňou zišiel vpravo mimo vozovku do
priekopy .

Dopustil sa teda priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky a v súlade so zákonom mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm.
c) zákona o priestupkoch vo výške 400 Eur.

Žalobné námietky uvedené v žalobe súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Žalobca tvrdí, že v priebehu správneho (priestupkového) konania navrhol vypočuť svedkov L. W., K. D.
a H. D.. Z obsahu Záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 14.07.2011 a z obsahu Zápisnice

z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 26.09.2011 však uvedené nevyplýva.

V Zázname o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 14.07.2011 žalobca uviedol: „V deň dopravnej
nehody sa vracal z R., kde bol na služobnej ceste. Okrem neho boli v aute ešte tri osoby. Priateľka
vodiča, ktorá sedela vedľa vodiča, bola pripútaná, ďalšie dve vzadu syn vodiča K. a dcéra vodiča H.,
ktoré tiež boli riadne pripútané.“

Do Zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 26.09.2011 žalobca vypovedal: „Tak, ako
som uviedol v zápise na Diaľničnej polícii v Liptovskom Mikuláši, na svojom tvrdení trvám, trochu som
prekvapený, že pamätám x svedkov ktorí sedeli so mnou vo vozidle a neboli vypočutí ani predvolaní a
máme tam x svedkov ktorí tam ani neboli a vy mi tvrdíte, že ja som spôsobil nejakú nehodu. Nespôsobil
som žiadnu dopravnú nehodu, keby som vedel, že ten kamión sa tam vybúral, tak určite zastanem a

riešim to na mieste.“

Žalobca bol v správnom konaní náležite poučený v zmysle § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch,
o práve vyjadriť sa ku všetkých skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich,
uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj o
nemožnosti donútiť ho k výpovedi alebo k priznaniu na ústnom pojednávaní o priestupku. Toto zákonné

poučenie podpísal bez akýchkoľvek námietok, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho
sa priestupku, zo spáchania ktorého bol obvinený a zotrval na svojej výpovedi zo dňa 14.07.2011
na Diaľničnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš. Nežiadal, aby prvostupňový správny orgán vypočul
svedkov, ktorí v čase dopravnej nehody boli s ním v osobnom motorovom vozidle. Výsluch svedkov
nenavrhol ani písomným podaním. Až v odvolacom konaní žiadal vypočuť svedkov, čo považoval

krajský súd za účelové konanie v snahe žalobcu vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Žalobcovi nič
nebránilo výsluch týchto svedkov navrhovať pri prvotnom výsluchu, resp. pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu sa súd stotožňuje s argumentáciou správnych orgánov, že
žalobca mohol spáchanie priestupku vodičom E. (ktorého sa mal dňa 11.07.2011 dopustiť tým, že

predchádzal iné vozidlo na mieste, kde je to zakázané vodorovným dopravným značením a týmto
úkonom mal priamo ohroziť žalobcu) oznámiť na telefonickú linku 158, prípadne to mal ihneď namietať
priprvomúkonevykonanomspríslušníkompolícieobjasňujúcimpredmetnúdopravnúnehodu.Uvedené
opätovne namietal až v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. V prvotnej výpovedi zo dňa 14.11.2011,
na ktorú sa odvolával aj počas ústneho pojednávania o priestupku dňa 26.09.2011, žiadnym spôsobom

možné spáchanie priestupku vodičom E. nespomenul a neuviedli to ani svedkovia, ktorých výpovede
boli vykonané v krátkom časovom odstupe po dopravnej nehode.

Keďže nebolo zistené zavinenie vodiča E., je bezpredmetná námietka o spoločnom konaní, naviac je
treba zdôrazniť, že žalobca túto námietku prvýkrát uplatnil až v žalobe. Správne orgány o nej nevedeli,
nemohli sa ňou zaoberať, a preto aj keď ju žalobca uplatnil v žalobe, súd na ňu nemohol prihliadať.Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd

účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.