Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jozef Maruščák
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206187
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112206187.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Škodové udalosti, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alžbetina č.28,
IČO: 45 848 572, proti žalovanej E. J., J.. X.X.XXXX, G. I. H., E. Č.. X, zastúpenej JUDr. Jurajom
Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, o zaplatenie 946,93 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28.1.2014 č. k. 15C/30/2012 -
29 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesením zastavilkonanieaotrováchkonaniarozhodoltak,žežiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi
prostredníctvom Daňového úradu Košice do 3 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
Výroky uznesenia o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi neboli napadnuté
odvolaním, proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.
Napadnutý výrok uznesenia o trovách konania súd prvého stupňa po právnom posúdení podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odôvodnil tým, že v zmysle tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Žalovaná podala odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania z dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 písm. f / O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti zmenil tak, že prizná
žalovanej náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) vo výške 177,65 eura.
V dôvodoch odvolania vytýkala súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
účastníkov aplikoval nesprávnu právnu normu, keď použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
pričom správne mal rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak
niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Poukázala na
zaužívanú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že ak žalobca podal žalobu, hoci existovala prekážka veci
začatej alebo rozhodnutej veci, je tu zavinenie žalobcu na zastavení konania a teda aj právo žalovanej
na náhradu trov konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo 225/2010 ustanovenie §
146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci
podľa § 142 O.s.p. a vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za
následok zastavenie konania. Súd sa preto musí zaoberať pri rozhodovaní o trovách konania otázkou, či
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pretože nárok na náhradu trov konaniaje nárokom vyplývajúcim z procesného, nie hmotného práva a dôvodne podanú žalobu je potrebné
posudzovať z procesného hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide
o to, či sa žalobca v konaní domohol právom uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by
bol žalobca vo veci samej v konaní úspešný alebo nie.
Žalobca sa vyjadril k odvolaniu tak, že navrhol napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdiť,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania
považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené a plne sa s ním stotožňuje. Pri podaní žaloby mu
nebolo známe, že sa vedie konanie na Okresnom súde Košice II, ktorého predmetom je žalovaná
suma 946,93 eura, nebola mu známa ani prekážka rozhodnutej veci, pretože svoj nárok si uplatnil z
titulu neuhradenej faktúry za opravu motorového vozidla žalovanej. S rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania súhlasil len v prípade, ak bude napadnuté uznesenie odvolacím súdom
potvrdené.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o
trováchkonaniaajskonaním,ktorémupredchádzalo(§212ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
žalovanej je dôvodné.
Žalovaná podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci
je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.
Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách konania je predčasné a nedostatočne odôvodnené, tým aj
nepreskúmateľné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, k zastaveniu konania došlo po
právnom posúdení podľa § 103 O.s.p. a 153 ods. 1 O.s.p., t. j. pre prekážku veci rozhodnutej (malo sa
tak stať v konaní 41C/6/2011 Okresného súdu Košice II). Výrok o zastavení konania nebol predmetom
odvolania, preto ani predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu.
Z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia vôbec nevyplýva, že by sa súd zaoberal pri rozhodovaní
o náhrade trov konania aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., len bez ďalšieho použil
ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p.. Nezaoberal sa teda otázkou, či niektorý z účastníkov nezavinil, že sa
konanie muselo zastaviť, len cituje ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby čo i len v
krátkosti použitie tohto ustanovenia odôvodnil.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené, ale aj v prípade zastavenia
konania možno uložiť účastníkovi nahradiť trovy druhému účastníkovi a to podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
pričom sa v ňom premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním toho z
účastníkov, následkom úkonu ktorého bolo konanie zastavené.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie, len ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Zásady odôvodnenia rozhodnutia uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p. platia pre všetky jeho výroky, t.j. aj pre výrok o trovách konania.
Vyššie definovanému právu na riadne odôvodnenie výrokov rozhodnutia nezodpovedá odôvodnenie
uznesenia súdu prvého stupňa čo sa týka výroku o trovách konania. V posudzovanej veci nie je z
odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia o trovách konania súdu prvého stupňa zrejmé, akými
úvahami sa súd riadil, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v
odôvodnení cituje len ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania,
napadnutého odvolaním nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto zrušil napadnutý výrok uznesenia,
lebo nie je možné preskúmať, či vec prvostupňový súd správne právne posúdil.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, svoje rozhodnutie riadne a
presvedčivo odôvodniť za použitia správneho právneho predpisu a ak dospeje k záveru o zavinení
účastníka na zastavení konania a prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, zaoberať sa tiež
účelnosťou úkonov právnej služby, ale i prípadnou možnosťou použitia ustanovenia § 150 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.