Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/478/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211224148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211224148.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., J. XX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast.
HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 91,54 eura s

príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 26. júna 2013 č. k. 6Ro/604/2011-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v sume 58,15 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o., Bratislava, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33
eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o., Bratislava, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č.
6Ro/604/2011-15 zo dňa 31. 01. 2012 v celom rozsahu. Konanie zastavil a odporcovi a vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 174 ods. 5, § 93 ods. 4 a § 146 ods. 2 OSP, a keďže navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania
v čase, kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ešte ani nezačala plynúť lehota na podanie
odporu, rozhodol tak, že platobný rozkaz zrušil a konanie vo veci zastavil. Navrhovateľ zavinil zastavenie
konania, preto o trovách konania rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich
neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním jej ani žiadne trovy konania nevznikli. O trovách vedľajšieho

účastníka na strane odporcu súd rozhodol tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal, pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva
odporcu v tomto konaní. Vedľajší účastník na strane odporcu nevystupuje ako splnomocnený zástupca
odporkyne, o jeho vstupe do konania odporca nemal vedomosť. Oznámenie o jeho vstupe do konania
bolo štylizované všeobecne, keď vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom vstupe do

konania nemal žiadnu vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode jeho vzniku.
Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do tohto konania. V danom prípade, keď
dôvodom založenia Spotrebiteľského združenia OSA bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práva
spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie
sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania.

Združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou vspotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka
právnym zástupcom považoval za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie v časti výroku o trovách vedľajšieho

účastníka. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho
v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu
vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp.
bol premlčaný. Súd mal preto o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Tým,
že navrhovateľ vzal návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre

správanie odporcu. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo uplatnenie
námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol premlčaný.
Odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník je občianskym
združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práva spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľských
právasarealizujeprostredníctvomzastupovaniaspotrebiteľovvobčianskomsúdnomkonaní.Základnou
filozofkou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a

súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z
okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje
dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu
dostupnosť právnych služieb. V kontexte uvedeného považuje stanovisko popierajúce význam právneho

zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka
vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a
tiež predpis EÚ. Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ
je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ v konaniach uplatňuje náhradu

trov právneho zastúpenia a súdy mu právo na náhradu trov priznávajú. Pritom vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi je takýto postup namietaný. K námietke premlčania uviedol, že nebola daná zo strany
hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania zo
strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu prihliadnuté, pričom je možné,
že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním

náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv
vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených
zákonom. Fakticky tým spotrebiteľovi odňal právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia
v rámci občianskeho súdneho procesu. Nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
považuje za nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľov vznikli reálne

náklady, a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne vedomie
spotrebiteľovtým,žeskupujepremlčanépohľadávkyatienáslednežaluje,spoliehajúcsa,žeodporcovia
nevedia o možnosti vnesenia námietky premlčania a právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania vo výške 58,15

eura, alebo aby v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak by sa súd stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, navrhol, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a
požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na
plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania.

Navrhovateľ k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Majú pritom možnosť využívať podporu ministerstva. Navrhovateľ má vedomosť, že združenie vstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Pred vstupom do konania združenie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a viaceré procesné podania nadbytočne opakuje.

Uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup
združenia do konania iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe

jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnostikonania, na čo správne prihliadol súd a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K
návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol, že SD EÚ nemôže v
žiadnomprípadevykladaťvnútroštátneprávoaleboposudzovaťjehoplatnosť,nakoľkobyprekročilsvoje

právomoci. Z uvedených dôvodov navrhol výrok o trovách konania potvrdiť a navrhovateľovi priznať
náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní rozhodnutia

v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,54 eura spolu s
úrokomzomeškaniavovýške14,25%zosumy91,54euraod01.03.2008dozaplateniaatrovykonania.
V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 21. 11. 2006 uzavrel postupca s odporcom zmluvu,

na základe ktorej poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 91,54 eura.

Dňa 31. 01. 2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 6Ro/604/2011-15 a dňa 07. 06. 2012
oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA a zároveň vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ následne podaním, doručeným súdu dňa 08. 11. 2012,

oznámil, že návrh berie späť a navrhol, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz č. k. 6Ro/604/2011-15 zo dňa 31.
01. 2012 v celom rozsahu, konanie zastavil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkov na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecneprenáhradutrovkonaniavsporovomkonaníplatízásadaúspechuvoveci, ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní

plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorýchvýnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na

súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách
konania, ktorým súd rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada
trov konania nepriznáva. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia,
pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom

navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo
byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu (R 49/1993). Keďže v danej veci
vzal navrhovateľ po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom konania návrh späť, pričom
dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a

navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.

Argumentáciu súdu, že o trovách je potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 OSP a že v danej veci
nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú,
pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu
návrhu navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom

prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a
samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho
účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony,
ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je

dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume
58,15 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k veci) po 16,60
eura podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa

§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Keďže odvolaniu
vedľajšieho účastníka bolo vyhovené, o návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania odvolací
súd už nerozhodoval.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

sume 19,33 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume
8,30 eura podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu 7,81 eura
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.