Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Er/334/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109223153
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2109223153.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného TRADING PLECH, s.r.o., so
sídlom 919 03 Horné Orešany č. 574, IČO: 31 416 535, proti povinnému K-HOLZ spol. s r.o., so sídlom
919 05 Trstín č. 540, IČO: 36 272 060, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Viera Horváthová, so
sídlom Dunajská 52, 811 08 Bratislava pre vymoženie sumy 11.079,96 EUR s príslušenstvom a trov
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Horváthovej trovy exekúcie v sume
163,50 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 098860 zo dňa 27.10.2009 bol súdny exekútor JUDr. Viera
Horváthová, so sídlom Dunajská 52, 811 08 Bratislava v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku

poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 31 Rob/99/2009-13 zo dňa 03.06.2009.

Súdny exekútor podaním doručeným dňa 17.08.2010 na Okresný súd Trnava postúpil návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súdny
exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol tunajšiemu súdu zastavenie exekúcie v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd však rozhodol na základe návrhu oprávneného; súd na
základe šetrenia exekučného spisu nepovažuje za preukázané, že boli naplnené podmienky citovaného

ustanovenia, t.j. súd nemá za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie. Na základe predložených skutočností, a to najmä s prihliadnutím na
žiadosť oprávneného doručenú súdnemu exekútorovi dňa 9.8.2010 zastáva súd názor, že sú naplnené
podmienky citovaného ustanovenia a preto podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu
zastavuje.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v aktuálnom znení a súdnym
exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré spočívajú najmä v odmene za výkon exekučnej
činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky, teda podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu vo výške 46,48 EUR, podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1

vyhlášky, teda podľa jednotlivých úkonov uskutočnených v exekúcii vo výške 79,68 EUR (24 úkonov po3,32 EUR), v náhrade nevyhnutných hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky v celkovej výške 65,72
EUR (29,76 EUR za poštovné a 35,96 EUR ako cestovné náhrady) a v náhrade za stratu času v zmysle
§ 23 vyhlášky vo výške 1,98 EUR.

Exekútor pri vyčíslení trov postupoval v súlade s vyhláškou v znení do 30.04.2008, a to aj napriek
skutočnosti, že v zmysle §27a a contrario vyhlášky v aktuálnom znení v exekučných konaniach
začatých od 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa aktuálnych predpisov, t.j. v zmysle vyhlášky
v aktuálnom znení, nie v zmysle vyhlášky v znení do 30.4.2008. Nakoľko exekučné konanie bolo
nepochybne začaté až po 30.4.2008 (návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený

dňa 5.10.2009), súd pri vyčíslení trov vychádzal z ustanovení vyhlášky v aktuálnom znení.

Na základe vyššie citovaných právnych predpisov súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu
v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30.4.2008, ktorú si súdny exekútor vyčíslil vo výške
46,48 EUR. V zmysle vyhlášky v aktuálnom znení sa už odmena súdneho exekútora určená podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu totiž nepriznáva, § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky bol zrušený.

Súd teda pri určovaní výšky odmeny postupoval v súlade s § 14 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 15 ods. 1

vyhlášky v aktuálnom znení. V zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19
EUR, pričom za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti si exekútor účtuje paušálnu sumu vo výške
3,32 EUR. Súd po šetrení v exekučnom spise zistil, že súdny exekútor vykonal všetky ním uvádzané
úkony exekučnej činnosti, a tak mu odmenu v zmysle citovanej vyhlášky priznáva v plnej výške, t.j. v

sume 79,68 EUR.

Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor
preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky zvýšil
o DPH v sume 15,94 EUR pri základnej sadzbe 20 % zo základu dane. Súd tak postupoval v zmysle §

85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Súdny exekútor si pritom nárokoval len 19
% sadzbu dane podľa predpisov účinných do 31.12.2010.

V zmysle citovaných ustanovení súd súdnemu exekútorovi nepriznal zvýšenie DPH vyčíslenej
spôsobom, aký navrhol sám súdny exekútor, nakoľko súdny exekútor v rozpore s § 196 vyhlášky vyčíslil
DPH aj zo sumy predstavujúcej výšku náhrady hotových výdavkov. Z ustanovenia § 196 Exekučného

poriadku je zrejmé, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sa o daň
z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena za výkon exekučnej činnosti. Zákonodarca neuvádza, že o
daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj iné položky, teda aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času. S ohľadom na jednoznačnosť ustanovenia by bol takýto rozširujúci výklad vzťahujúci sa
aj na iné položky v rozpore s jeho znením. Toto stanovisko zaujíma aj právna teória (napr. JUDr.

Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, 1996, zmena 02/2006, s. 539). Súd v súvislosti s týmto
názorom poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR spisovej zn. Tpj
42/2007 prijatého dňa 20.05.2008 týkajúce sa problematiky odmeny a náhrady hotových výdavkov pri
výkone advokátskej činnosti, ktoré je možné analogicky vztiahnuť aj na činnosť súdnych exekútorov.
Zo stanoviska vyplýva, že na náhradu hotových výdavkov (napr. súdne a iné poplatky, cestovné a

telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy atď.) a na náhradu za
stratu času sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo tieto položky nemajú charakter
protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle § 2
zákona č. 222/2004 Z. z. Preto sa na ne nevzťahuje povinnosť odviesť DPH. V zmysle vyššie uvedeného
zastáva súd právny názor, podľa ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho

exekútora a preto súd priznal DPH iba k odmene podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.

Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa §
22 ods. 1 vyhlášky a to poštovné vo výške 29,76 EUR a cestovné náhrady vo výške 35,96 EUR, ktoré
mu súd v celkovej výške priznáva. Súd súdnemu exekútorovi takisto priznáva náhradu za stratu času v
celkovej výške 1,98 EUR za 3 hodiny strávené mimo sídla exekútora.V zmysle § 26 vyhlášky v aktuálnom znení sa vypočítaná odmena zaokrúhľuje na najbližších 50
eurocentov nahor.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Nakoľko oprávnený nepochybne
zastavenie exekúcie zavinil svojim konaním, t.j. sám navrhol jej zastavenie, súd mu ukladá náhradu trov
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.