Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/123/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a

členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: C.. Ľ. L.L.S.,
bytom C.. I. XX, XXX XX C., právne zastúpenie: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát so sídlom:
Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,
Náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832
97 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-17/2011 zo dňa
09.05.2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-17/2011 zo dňa 09.05.2011

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 317,52 €, na účet jeho právneho
zástupcu vedený vo E., S..D.. pod číslom: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-17/2011 zo dňa 09.05.2011, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš č.p.:
PÚ-26-5/2011 zo dňa 07.02.2011 o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo

služobného pomeru profesionálneho vojaka ukončeného právoplatným rozhodnutím - personálnym
rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 5182 z 08.09.2008 (ďalej len PR).

Žalobca uviedol, že uvedeným PR bol podľa § 72 ods. 1 písm. a) a podľa § 70 ods. 1 písm. h) zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z.) prepustený zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.09.2008 a to z dôvodu, že nebolo pre neho v
štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Medzičasom žalobca zistil, že v období

od 15.06.2008 do 07.9.2008 boli v rámci útvarov a zariadení Vojenskej polície tri voľné a neobsadené
systematizované miesta pre profesionálnych vojakov. Z uvedeného usúdil, že jeho prepustenie sa
opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Na základe týchto skutočností a s poukazom na
relevantné zákony žalobca mal za to, že návrh na obnovu konania podal v zákonom stanovenej lehote,
potom čo vyšli najavo nové skutočnosti o voľných miestach v štátnej službe v rozhodnom čase a keďže
sa o nich dozvedel až po vydaní personálneho rozkazu, nemohol ich uplatniť v dobe vydania rozhodnutia
o jeho prepustení zo služobného pomeru. Okrem toho, že PR bol vydaný na základe podkladov aokolností, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, v rozhodnom čase táto skutočnosť ovplyvnila aj jeho postup,
v tom zmysle, že voči personálnemu rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Žalobca je toho názoru,
že podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku na povolenie obnovy konania postačuje,

že nové skutočnosti alebo dôkazy v čase rozhodovania mohli mať vplyv na toto rozhodnutie. Namietal
tiež, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s ustanovením § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, teda
tvrdením, že rozhodnutie sa opiera o nepravdivé dôkazy, čo žalobca označil za ďalší dôvod povolenia
obnovy konania. Poukázal na to, že tento argument uznal aj odvolací orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, kde cituje, že: „Pokiaľ ide o vyššie uvedené podmienky akceptujem stanovisko odvolateľa,

podľa ktorého dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. h) bod 5 zákona č.
346/2005 Z.z. nebo pravdivý a bol v rozpore so zákonom, pretože existencia voľných funkcií v dobe jeho
zaradenia do personálnej zálohy a následného prepustenia zo služobného pomeru, do ktorých mohol
byť zaradený je novou skutočnosťou“.

Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
ako aj priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 23.08.2011 zotrval na svojich doterajších
rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný nesprávne označil pasívne legitimovaný subjekt
(1. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2. Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,
3. Personálny úrad ozbrojených síl) čo považuje za jeden z dôvodov, prečo žiada žalobu zamietnuť.
Okrem toho upozornil na to, že žalobca proti samotnému rozhodnutiu o jeho prepustení zo služobného

pomerunepodalriadnyopravnýprostriedokapretonemoholpodaťanižalobuopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia a postupu súdom. Podľa názoru žalovaného žalobca nesplnil podmienky na obnovu
konania, pretože aj keby boli v čase jeho prepustenia tri voľné funkcie, muselo by ísť o také do ktorých by
mohol byť ustanovený. Avšak do voľných funkcií vo Vojenskej polícii nemohol byť ustanovený, keďže v
tom čase nebol dočasne vyčlenený z ozbrojených síl ministrom obrany na plnenie úloh Vojenskej polície.

Preto nové skutočnosti na ktoré sa žalobca odvoláva podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku
v danom prípade neboli splnené, lebo nemali vplyv na rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného
pomeru. Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že o existencii voľných miest v čase
vydania PR nevedel, pretože toto bolo zistiteľné. V ďalšom poukázal na to, že pokiaľ nebolo preukázané,
že by žalobca mohol byť pred prepustením zo služobného pomeru ustanovený do funkcie na Vojenskej

polícii, nemožno považovať za preukázané ani to, že PR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku.

Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). V preskúmavanej veci súd považoval za prvoradé riešiť žalovaným

namietanú pasívnu legitimáciu označených účastníkov. Žalobca za pasívne legitimovaných účastníkov
označil 1. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2. Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej
republiky a 3. Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správnyorgán,ktorýrozhodolvposlednomstupni.Ustanovenie§19OSPvovetezabodkočiarkou,ktoré

sa primerane použije aj v konaní podľa V. časti OSP (§ 246c OSP) stanovuje, že účastníkom konania je
inak (okrem účastníka, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti) len ten, komu ju zákon priznáva.
V danom prípade v poslednom stupni rozhodol Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,
ktorého predstaviteľom je náčelník GŠ. Nie je preto rozhodujúce, ako žalobca označil žalovaného,pretože v konaní podľa V. časti OSP, hlavy druhej je pasívna legitimácia žalovaného daná zákonom.
Keďže náčelník GŠ nie je sám osebe orgánom verejnej správy, ale najvyšším funkcionárom GŠ, a
predmetom preskúmania bolo rozhodnutie GŠ (vydané jeho náčelníkom), ako odvolacieho orgánu proti

rozhodnutiu Personálneho úradu ozbrojených síl SR, nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia
rozhodujúce nadbytočný počet žalobcom označených žalovaných subjektov, ale pasívna legitimácia
označeného žalovaného, ktorého rozhodnutie vydané v poslednom stupni je súd povinný preskúmať.
Krajský súd v Bratislave upozorňuje žalovaného, že vyššie uvádzané skutočnosti súvisiace s pasívnou
legitimáciou účastníkov v obdobných veciach už spolu aj s Najvyšším súdom Slovenskej republiky

opakovane interpretoval ( k tomu viď napr. rozhodnutie NS SR 4 Sžo 58/2012).

Rozhodnutie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky bolo vydané podľa §
59 ods. 1a 2 v spojení s § 63 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (ďalej len správny poriadok) ako rozhodnutie
nadriadeného orgánu - Generálneho štábu ozbrojených síl SR vo vzťahu k Personálnemu úradu
ozbrojených síl SR, ktorý vydal rozhodnutie PÚ-26-5/2011 zo dňa 07.02.2011 o nepovolení obnovy
konania. Podľa Organizačného poriadku GŠ ozbrojených síl SR, čl. 3 ods. 2 na zabezpečenie úloh GŠ

a Ozbrojených síl SR sú generálnemu štábu priamo podriadené úrady a zariadenia, o.i. pod písm. c)
aj Personálny úrad ozbrojených síl SR. Z uvedeného explicitne vyplýva, že Generálny štáb OS SR je
nadriadeným úradom vo vzťahu k Personálnemu úradu OS SR a bol ako nadriadený orgán v konaní
podľa Správneho poriadku oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Personálneho
úradu o nepovolení obnovy konania.

Pokiaľ žalovaný namietal, že v danom prípade sa napadnuté rozhodnutia viažu k personálnemu rozkazu
o prepustení vojaka zo služobného pomeru a tieto sa týkajú výlučne pracovných vzťahov a nie oblasti
verejnej správy súd poukazuje na to, že rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej
samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení, tieto správne orgány sú
základom verejnej správy a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom

súdnictve zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Už v odporúčaniach Rady Európy (Rec (89) 8),
ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt
znamená v súlade s Rezolúciou 7731 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych
orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejných orgánov, ktoré
priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb, teda musí ísť o individuálny správny akt vo

vzťahu k subjektom práva, ktorým sa zakladajú práva a povinnosti prípadne sa zasahuje do slobôd alebo
záujmov týchto subjektov.

Predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho
správne súdnictvo (ust. §§ 244 a nasl.) sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy, v danom
prípade orgánov štátnej správy a musí ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom práva,

ktorými sa ukladajú, menia alebo zrušujú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo
záujmov týchto osôb. Z uvedeného teda vyplýva, že súdnemu prieskumu podlieha každé rozhodnutie
orgánu štátnej správy, ktoré zakladá, mení, alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
priamo dotknuté. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutí, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom
chráneným záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb. Teda v zmysle judikatúry ústavného
súdu a najvyššieho súdu za rozhodnutie správneho orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, treba
považovať každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia práva a povinnosti alebo právom

chránené záujmy, alebo ktorým môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo
dotknuté. Súd zdôrazňuje, že personálny rozkaz súvisiaci so žalobcom je rozhodnutím v oblasti verejnej
správy, pretože sa ním upravuje právny vzťah medzi profesionálnym vojakom a jeho služobným úradom,
resp. štátom v rámci výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorá je vykonávaná vo verejnom
záujme, teda v záujme celej spoločnosti a štátu a je zameraná na ich obranu a ochranu. Personálny

rozkazaknemusaviažucerozhodnutieoobnovekonania jepretonepochabnevydanývoblastiverejnej
správy a je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve.Tvrdenie žalovaného o nemožnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov
nemá oporu v zákone.

Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov ( č.p.: PÚ-26-5/2011 zo dňa 07.02.2011

a ŠbPO-147/2-17/2011 zo dňa 09.05.2011), vydané vo veci žiadosti žalobcu o obnovu konania vo veci
skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca sa návrhom podaným Personálnemu úradu
ozbrojených síl SR dňa 12.01.2011 domáhal obnovy konania PR č. XXXX zo dňa 08.09.2008, ktorým
bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.09.2008 z dôvodu uvedeného
v § 70 ods. 1 písm. h) bod 5 zákona č. 346/2005 Z.z. Uvedený PR nadobudol právoplatnosť dňom

08.09.2008.

Obnovu žiadal zohľadniť z titulu § 62 ods. 1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku, keďže medzičasom
vyšli najavo nové skutočnosti a tieto sa neuplatnili v konaní bez zavinenia účastníka a mohli mať v
relevantnom čase podstatný vplyv na dané rozhodnutie, resp., z dôvodu že rozhodnutie sa opiera o
dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ostatné skutkové okolnosti zodpovedajú obsahu už vyššie

opísaného v žalobe ako aj v písomného vyjadrenia žalovaného.

Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal iba s návrhom žalobcu podľa § 62 ods.
1 písm. a) správneho poriadku avšak s návrhom podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku sa
nezaoberal vôbec, resp. z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako ani z rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu táto skutočnosť nevyplýva. Keďže pravdivosť dôkazov bezprostredne súvisí s

predchádzajúcou otázkou o možnej existencii nových skutočností alebo dôkazov súd nemohol
napadnuté rozhodnutia preskúmať komplexne (jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach) a preto dospel
k záveru, že žalovaný vo veci vydal predčasné rozhodnutie, ktorým založil vadu, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa preto bližšie nevenoval meritórnym námietkam a vec
vrátil na ďalšie konanie žalovanému, ktorého povinnosťou bude zaujať riadne stanovisko aj k § 62 ods.

1 písm. e) správneho poriadku.

Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka
sa vzťahujú všeobecné prepisy o správnom konaní.

Správny orgán je povinný vo veci postupovať aj podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. „V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Súd ďalej upozorňuje na to, že ak v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP po preskúmaní
rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu dospeje k záveru, že sú dôvody na jeho zrušenie

uvedené v § 250j ods. 2 a 3 OSP, nie je povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru
zrušiť resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vždy vyplýva zo
skutkových okolností konkrétneho prípadu.

viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2009, sp. zn. 2 Sžo 246/2009).

Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby + režijný

paušál + 20 % DPH:

1. prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. a/,
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení neskorších predpisov, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) za rok 2011, t.j. vo výške 2 x 57,00
€ + 2 x 7,41 €

2. vyjadrenie k stanovisku žalovaného a účasť na pojednávaní 31.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/, c/

vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) za rok 2013, t.j. vo výške 2 x 60,08 € + 2 x 7,81 € = 264,60 € + 20% DPH
(52,92 €) = 317,52 €.

Krajský súd v Bratislave nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony a prislúchajúci režijný paušál
označený vo vyčíslení trov konania zo dňa 04.06.2013:

1/ písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 2.8.2011 z dôvodu, že sa jednalo len o vyčíslenie
trov právneho zastúpenia a žiadosť o prejednanie veci s nariadením pojednávania, t.j. nejednalo sa o

vyjadrenie vo veci samej,

2/ ďalšia porada s klientom dňa 23.05.2013 z dôvodu, že tento úkon nepovažoval súd za účelne
vynaložený z dôvodu, že nedošlo od prevzatia zastúpenia k žiadnej zmene vyžadujúcej si poradu o
ďalšom postupe, všetky žalobné dôvody mali byť uplatnené v lehote podľa § 250b ods. 1 OSP, pretože
na doplnenia žaloby po tejto lehote súd nemôže prihliadnuť.

Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.02.2004.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom

Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.