Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310214134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4310214134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpených JUDr. Juditou Kučerovou,
advokátkou so sídlom Šahy, J. Kráľa 1, proti žalovaným: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenými JUDr. Štefanom Belaňom, advokátom so sídlom
Levice, Sládkovičova 1, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Levice z 19. júla 2012 č. k. 11C/268/2010-105 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady odstrániť

stavbu, a to betónovú plochu postavenú na parcele žalobcov č. CKN XXX, kat. úz. Z., vedenej
Katastrálnym úradom Nitra, Správou katastra Levice, na LV č. XXX, ktorá je vo vytyčovacom náčrte
č. 48/2011 zo dňa 20.05.2011 vyhotovenom A. D., Geodetická kancelária, Záhradná 855/7, K. XX,
autorizačne overeným 22.05.2011 Ing. K. L., ako diel D1 o výmere 2 m x 1,53 m a o výške 0,58 m, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou rozsudku je vytyčovací náčrt č. 48/2011. V dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že žalobcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere

XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej majú postavený rodinný dom č. XXX. Žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 501 m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 304 m2. Stavby, ktorej
odstránenia sa žalobcovia domáhajú, bola postavená žalovanými bez ich súhlasu a bez stavebného
povolenia. Žalovaní nepreukázali žiaden dôvod, ktorý by ich oprávňoval na zriadenie tejto stavby. K
mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo. Nebolo preukázané, že by v prospech žalovaných
bolo zriadené vecné bremeno, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie stavby.

Došlo v danom prípade k stretu dvoch vlastníckych práv, kde vlastnícke právo žalovaných k stavbe
obmedzuje právo vlastníkov pozemku žalobcov v ich vlastníckych oprávneniach k pozemku. Keďže
ide o neoprávnenú stavbu, ku zriadeniu ktorej došlo bez súhlasu vlastníkov pozemku a s vedomím
žalovaných, že stavbu zriaďujú na pozemku, ktorý im vlastnícky nepatrí, bolo potrebné poskytnúť
ochranu vlastníckeho práva prioritne vlastníkom pozemku, t. j. žalobcom. Ide o stavbu malého rozsahu,
na ktorej nie sú žalovaní nevyhnutne závislí a využívajú ju ako lodžiu. Právne vec odôvodnil ust. § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP

tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a opätovné rozhodnutie. Uviedli, že z návrhuzámennej zmluvy zo dňa 20.02.2002 vyplývalo, že žalobcovia a žalovaní si mali na základe tejto zmluvy
zameniť časť parciel, a to žalobcovia odovzdať im z parc. č. XXX výmeru 65 m2 a žalovaní odovzdať
žalobcom časť z parc. č. XXX/X o výmere 66 m2. K uzavretiu tejto zámennej zmluvy však nedošlo.

Vzhľadom na to, že medzi nimi nedošlo k vyriešeniu sporu uzavretím zmluvy, prípadne inou právnou
formou, žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, ktorej súd vyhovel, avšak vzájomné susedské vzťahy
sa podstatne zhoršili, najmä s poukazom na rozporné užívanie vchodov do nehnuteľnosti žalobcov cez
ich pozemky.

Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť, pretože je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky. Na základe
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd dostatočne za preukázané, že žalovaní
si zriadili stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemali právo. V roku 2010 pred podaním žaloby vyzvali
žalovaných na uzavretie mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahmi
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§
213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky v ustanoveniach § 213 ods. 2 - 7 OSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156
ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Odvolací súd môže doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí

súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže
ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. Aplikáciou
ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho
odôvodnenie považuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj záver, že

námietky vznesené účastníkmi konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné, alebo spôsobilé
spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalovaní svoje odvolanie zdôvodnili iba tým, že citovali výrok rozsudku prvostupňového súdu a že mali
úmysel sa so žalobcami dohodnúť o riešení celého problému, a to uzatvorením zámennej zmluvy. Z

obsahu odvolania žalovaných nie je možné zistiť, ktoré sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doposiaľ neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ OSP), pretože z obsahu odvolania nevyplýva jediná
námietka žalovaných o nevykonaní dokazovania, prípadne doplnenia dokazovania na nejaké okolnosti.
Sami potvrdili, že skutočne ide z ich strany o stavbu zriadenú na pozemku žalobcov, ale preto, že
žalobcovia užívajú časť z ich nehnuteľností.

Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

Žalovaní v dôvodoch svojho odvolania nenamietali nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa
ani nesprávne právne posúdenie veci. Neuvádzali žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohli

predložiť alebo ich označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia podrobne zaoberal a zdôvodnil všetky námietky odvolateľov. Poukázal na celý
priebeh vykonávaného dokazovania, oboznámenie všetkých listinných dôkazov. Odvolací súd sa plne
stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa, pretože prvostupňový súd vyhodnotildôkazy v súlade s ust. § 132 ods. 1 OSP a správne zistil skutkový stav a stotožnil sa aj s jeho právnym
zdôvodnením. Z obsahu odvolania žalovaných ani nevyplýva spochybnenie zistenia skutkového stavu,
pretože v dôvodoch svojho odvolania uviedli, iba to, že nedošlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ktorá by

situáciu vyriešila, ale vzťahy medzi nimi sa podstatne zhoršili a to najmä na rozporné užívanie vchodov
do nehnuteľnosti žalobcov cez pozemky žalovaných. Z uvedeného odvolania nie je možné zistiť, v čom
žalovaní napádali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa.

Podľa § 135 c) ods. 1 OSP, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže

súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
V zmysle uvedeného ustanovenia cudzím pozemkom pre zriadovateľa stavby, alebo staviteľa je každý
pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce
výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená
stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané
povoleniepodľastavebnoprávnychpredpisov.Zákonpritomtospôsobenadobúdaniavlastníckehopráva

k stavbe používa pojem stavba. Stavba je definovaná v § 119 ods. 2, a preto neoprávnenou stavbou
môže byť len stavba, ktorá zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j., že musí ísť o stavbu spojenú
so zemou pevným základom. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii § 135c. V
prípade, keď teda ide o stavbu nespojenú so zemou pevným základom, vlastník pozemku môže podať
vlastnícku žalobu a zriaďovateľ takejto stavby sa nemôže brániť právnymi argumentmi uvedenými v

citovanomustanovení.Prirozhodovaníoodstráneníneoprávnenejstavbysúdprihliadanajmä k povahe
a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla k tomu, či vlastník stavby a
jeho rodina v stavbe býva, alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu, či vlastník
stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by
odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je treba prihliadnuť i k dôvodom,

pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a pokiaľ
vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorej odstránenia sa
žalobcovia domáhajú je betónová plocha o výmere 2 m x 1,53 m a o výške 0,58 m bola postavená

žalovanými na parc. č. XXX vlastnícky patriacej žalobcom, bez ich súhlasu. Žalovaní nepreukázali
žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval na zriadenie tejto stavby na pozemku žalobcov. Nevyplýva z
LV č. XXX zriadenie vecného bremena, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie
stavby žalovanými. Ani žalovaní nepreukázali, že by výkonom práva nadobudli právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie stavy žalovanými na

parc. č. XXX. Žalovaní sa v priebehu celého konania bránili iba tým, že síce stavba je postavená na
pozemku vlastnícky patriacom žalobcom, nemali námietky ani k vytyčovaciemu náčrtu vyhotovenému
Geodetickou kanceláriou A. D., ale nesúhlasili s uložením povinnosti túto odstrániť, pretože žalobcovia
užívajú nehnuteľnosti, ktoré vlastnícky zasa patria im. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na
tom, že v danom prípade ide o stavbe neoprávnenú a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by nebolo účelné túto stavbu odstrániť. Ide o stavbu malého rozsahu, na existencii
ktorej žalovaní nie sú nevyhnutne závislí. Ide o vyvýšenú plochu, ktorú žalovaní využívajú ako lodžiu.
Ide o stavbu, ktorá bola žalovanými zriadená v čase, keď títo vedeli, kadiaľ prebieha hraničná čiara
medzi pozemkami par. č. XXX a prc. č. XXX/X a to z konania vedeného na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 6C/233/83, ktorého boli účastníkmi. Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového

súdu plne stotožnil. Pretože žalovaní postavili stavbu na pozemku žalobcov, prvostupňový súd správne
žalobe vyhovel, a preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce dôvody
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.