Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112217659
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112217659.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: S. E., L.
XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66
proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, v konaní o
zaplatenie 750,70 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 335,71 Eur a tieto uhradiť do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený v Š. S. Č...Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, N. XXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 14.11.2011 doručila návrh, ktorým sa domáhala náhrady škody 750,70 Eur s prísl. na tom
skutkovom základe, že uznesením povereného príslušníka PZ OOPZ Kapušany pri Prešove v konaní
Č.:X.-XXX/KA-S.-XXXX T. XX.X.XXXX bolo voči nej vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove
sp. zn. 2Pv 331/10 z 18.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.9.2010 bolo trestné stíhanie postúpené
na prejednanie v priestupkovom konaní. V trestnom konaní ju obhajoval advokát a trovy obhajoby
predstavujú 750,70 Eur. Listom z 9.5.2010 žiadala žalovaného v rámci predbežného prerokovania
nároku o náhradu škody 750,70 Eur za obhajobu jej trestnej veci a o náhradu odmeny v súvislosti s
uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku vo výške 141,26 Eur. Žalovaný jej

návrh odmietol listom zo 4.11.2011, čo považuje za skončenie prerokovania jej nároku a od 5.11.2011
je žalovaný v omeškaní.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, keď poukazoval na ust. § 3 a 6 ods.
1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a oznámenie
niektorých zákonov, z ktorých vyplýva, že v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zabezpečených podkladov. Samotné
uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a preto nie jej možné
kvalifikovať predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonne rozhodnutie a taktiež nie je
možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, ktorý bol plne vykonávaný v súlade
s platnými právnymi predpismi. Navrhovateľka za neoprávnený zásah považuje už samotné trestné

stíhanie v súvislosti so skutočnosťou, že skutok bol prekvalifikovaný ako priestupok. Takýto záver ale
nie je možné prijať, lebo v zmysle právneho názoru vyjadreného nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn.IV. OS 428/05 trestné stíhanie nepochybne je zásahom obmedzujúcim súhrn osobnostných práv, ale
také obmedzenie je legitímne vzhľadom na verejný záujem na ochranu spoločnosti pred páchateľmi
trestnej činnosti. V prípade, že nedôjde k excesu, bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy

súvisiace s trestným konaním vykonané v súlade so zákonom, nie je možné považovať za neoprávnené.
V danom prípade príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove postupoval v trestnom konaní v medziach
Trestného poriadku, nie sú preto splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Na ústne pojednávanie konané 3.10.2012 sa žalobkyňa ani jej právny zástupca neustanovili,
ospravedlnilisvojuneúčasťasúhlasili,abysúdkonalarozhodolvjejneprítomnosti.Pretosúdpostupoval
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v neprítomnosti žalobkyne i jej právneho zástupcu.

Žalovaný na ústnom pojednávaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že dozor
nad postupom vyšetrovacieho orgánu vykonáva prokurátor a ten nezrušil uznesenie vyšetrovacieho
orgánu. Pokiaľ ide o škodu, predpokladom pre priznanie škody podľa § 25 ods. 1 Zákona 514/2003 je

preukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a údajným nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ
ide o samotnú výšku škody, žalobkyňa vyčíslila ako škodu trovy právneho zastúpenia, ktoré uhradila
svojmu právnemu zástupcovi vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655, chýba tu však doklad o úhrade týchto
trov, nebol predložený účtovný denník zástupcu žalobkyne, či došlo k zaúčtovaniu týchto položiek, či jej
právny zástupca je platcom DPH, držiteľom motorového vozidla. Žalovaný predovšetkým poukazoval na

to,žerozhodnutievyšetrovateľanebolozrušené,anizmenené,žalobkyňanepodalaopravnýprostriedok,
z toho dôvodu podľa § 6 ods. 2 zákona 514/2003 nepreukázala o jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, vyšetrovacím spisom Č.: X. XXX/KA-S.-XXXX X.
S. E. pri Prešove, uznesením o začatí trestného stíhania žalobkyne vydaného OO PZ Kapušany

pri Prešove 13.4.2010, uznesením Okresnej prokuratúry Prešov 2Pv 331/10 z 18.8.2010, návrhom
na predbežné prerokovanie nároku, ktorý doručovala žalobkyňa žalovanému s dátumom 9.5.2011,
odpoveďou žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody z 8.11.2011 a
ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa v konaní Č.: X. XXX/KA-S.-XXXX T. XX.X.XXXX bolo vznesené trestné

stíhanie žalobkyne E. S., obvinenej za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona. Voči tomuto uzneseniu obvinená sťažnosť nepodala. Uznesením okresnej prokurátorky v
Prešove z 18.8.2010 bolo rozhodnuté, že trestná vec proti obvinenej E. S. sa postupuje Obvodnému
úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, pretože nejde o
trestný čin, ale skutok, ktorý mohol tento orgán prejednať ako priestupok. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 7.9.2010. Žalobkyňa listom z 9.5.2011 doručila návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody žalovanému MV SR, v súvislosti s týmto uznesením obvinenej a uplatnila si ako
škodu náklady za právne zastúpenie vo výške 750,70 Eur v zmysle zákona 514/2003 ako aj náklady s
uplatnením tejto škody, za právne zastúpenie vo výške 141,26 Eur.

Žalovaný listom zo 4.11.2011 zaslal žalobkyni odpoveď, v ktorej jej oznámil, že jej žiadosti nevyhovuje,

poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zabezpečených podkladov a samotné
uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného, preto nie je možné
kvalifikovať predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonne rozhodnutie a taktiež nie je
možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, lebo bol vykonávaný v súlade s

platnými právnymi predpismi. Zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydania nezákonného rozhodnutia, ani
k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade nie sú splnené základné predpoklady na vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a e) zákona 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná podľa písm. b) Ministerstvo vnútra SR ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, podľa písm. e) Generálna
prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je
príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§

15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1,2 citovanéhozákona,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 18 ods. 1, 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie otreste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 3, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

Podľa § 185 ods. 1,2 zákona 301/2005 Z.z. Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.
Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon
výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

V prejednávanej veci voči žalobkyni uznesením OO PZ Kapušany pri Prešove z 13.4.2010 začalo trestné
stíhanie pretože bola obvinená za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona a uznesením okresnej prokurátorky v Prešove z 18.8.2010 podľa § 214 ods. 1 Trestného
poriadku, trestná vec proti obvinenej E. S.Ž. bola postúpená Obvodnému úradu v Prešove, odboru
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, pretože nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by
mohol tento orgán prejednať ako priestupok.

Súd má za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona 514/2003

Z.z., lebo žalobkyňa napadá nesprávny postup resp. nesprávne rozhodnutie vyšetrovateľa v štádiu
prípravného konania.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je daná v prípade, ak poškodený
využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Poverený príslušník OO PZ Kapušany
pri Prešove vydal meritórne uznesenie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to

uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo v tom čase odôvodnené a zákonné. Ďalším dokazovaním
nebolo preukázané úmyselné zavinenie a preto vec bola doriešená ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990 Z.z.. Samotné uznesenie o vznesení
obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a preto ho nemožno kvalifikovať ako
nezákonnérozhodnutieataktiežniejemožnépostupvyšetrovateľaoznačiťzanesprávnyúradnýpostup,

keď bol vykonávaný v súlade s platnými predpismi. Žalobkyňa za neoprávnený zásah považuje samotné
trestné stíhanie v tom spojení, že skutok za ktorý začalo voči nej trestné stíhanie bol prekvalifikovaný
na priestupok. Trestné stíhanie je legitímnym postupom vzhľadom na verejný záujem na ochrane
spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti a v prípade, že nedôjde k excesu (vybočeniu z medzí
zákona) bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy súvisiace s trestným konaním vykonané

v súlade so zákonom nie je možné považovať za neoprávnené (nález Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS
428/05).

Príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove postupoval v medziach trestného poriadku, preto v danom
prípade nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a to, existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 a §

6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. Konaním neboli preukázané predpoklady pre založenie zodpovednosti
za škodu, ktorými sú nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup škoda a príčinná súvislosť.
Preukázanie týchto predpokladov je na strane žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu nešpecifikovala
z ktorého druhu zodpovednosti za škodu si uplatňuje náhradu, t.j. pre nezákonne rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup a takisto nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym

úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto
jej súd nepriznal náhradu trov konania. Túto náhradu súd priznal žalovanému ako procesne úspešnémuúčastníkovi a priznal žalovanému v rámci náhrady trov konania 335,71 Eur, ktoré predstavujú náklady za
pohonné hmoty na trase Bratislava Prešov a späť 870 km, cena PHM 1,599 Eur/l, spotreba vozidla 12,4
l/100 km, náklady PHM 870 km x (12,4/100) x 1,599 Eur = 172,50 Eur, náhrada za použitie osobného

motorového vozidla 870 km x 0,183 = 159,21 Eur, náhrada stravného 4 Eurá, spolu 335,71 Eur. Tieto
trovy konania uhradí žalobkyňa na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.