Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/161/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212660
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208212660.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci

navrhovateľa: TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o., Rastislavova 110 Košice, IČO: 31 324 711 proti odporcovi:
Mgr. Zoltán Pék - MUSIC - ART, Hydinárska 11979/19 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 31 739
482, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Markom o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 1.019,84 eura titulom náhrady trov konania
pozostávajúcich zo súdnych poplatkov v sume 265,39 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 754,45

eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 9.6.2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Zmluva o spolupráci
je neplatná a aby súd určil povinnosť odporcu vydať navrhovateľovi motorové vozidlo značky D. XXX
Q., VIN: L., EČV: D. XXX W., farba čierna metalíza, ktoré mu bolo poskytnuté na základe absolútne
neplatnej Zmluvy o spolupráci. Súčasne sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia,
ktorýmbysúdzakázalodporcoviakýmkoľvekspôsobomdisponovaťspredmetnýmmotorovýmvozidlom
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd vydal navrhované predbežné opatrenie uznesením zo dňa 25.6.2008 pod č. k. 24Cb/161/2008 - 42,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2008, a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 1.10.2008 pod č. k. 7Cob/52/2008 - 88.

Odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vypočutím

svedkov W. Q.A., Š. D., W. H. a T. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po
takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Súdu boli predložené dve obsahovo úplne totožné zmluvy o spolupráci, a to jedna datovaná dňom
10.3.2008 a druhá datovaná dňom 1.5.2008, pričom v priebehu konania nebolo sporné, že predmetom
je len jedna zmluva o spolupráci. Zmluva o spolupráci bola uzavretá medzi odporcom ako organizátorom
zastúpeným K.. U. N. a navrhovateľom ako dodávateľom zastúpeným X.. K. I., pričom za odporcu

zmluvu podpisoval K.. U. N., avšak za navrhovateľa zmluvu nepodpísala osoba uvedená v záhlaví
zmluvy ako osoba oprávnená konať za spoločnosť, ale podpísal ju v zastúpení W. Q., ktorý parafoval aj
každú stranu predmetnej zmluvy. Touto zmluvou sa podľa článku I. mali stanoviť podmienky a plnenia
medzi organizátorom a dodávateľom a na základe tejto zmluvy sa organizátor zaviazal 3 x uviesťdodávateľa ako hlavného reklamného partnera na organizovaných podujatiach a poskytnúť reklamný
priestor hlavného reklamného partnera, 2 x uviesť dodávateľa ako generálneho reklamného partnera
na organizovaných podujatiach a poskytnúť mu reklamný priestor generálneho reklamného partnera

s možnosťou umiestnenia jeho produktu na billboardy propagujúce aktuálnu udalosť, počas piatich
podujatí dodržať ponúknutý mediaplan, ktorý bol prílohou zmluvy s tým, že zmluvné strany si dohodli
tieto podujatia: Ruskí kozáci, Moulin Rouge from Paris, Labutie jazero, Buena Vista a Koncert popovej
hudby typu Sean Paul, Wyclef Jean atď. Dodávateľ sa predmetnou zmluvou zaviazal odovzdať jedno
osobné auto D. s maximálnou možnou výbavou (min. D. X) podľa výberu organizátora formou 100%

bartru, pričom nesmie mať najazdené viac ako 5000-7000 km a dve osobné autá D. M. na 36 mesiacov
s povinným a havarijným poistením a bezplatným servisom. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na
dobu určitú odo dňa jej podpisu až do neuskutočnenia posledného záväzku organizátora. Zmluvu mohli
zmluvné strany kedykoľvek zmeniť alebo doplniť formou obojstranne podpísaného písomného dodatku
k nej, pričom podľa článku IV., ods. 3 predmetnej zmluvy zmeny alebo doplnenia obsahu tejto zmluvy
môžu byť účinné len písomnou formou a so súhlasom štatutárnych zástupcom oboch strán.

Súdu bol predložený tiež "Mediaplan", v ktorom sú uvedené konkrétne druhy a množstvá reklamných
plnení bez hodnoty jednotlivých reklamných plnení, len v závere mediaplanu je uvedené, že hodnota
mediálnej kampane je 42.000.000,- Sk.

Na základe predmetnej zmluvy o spolupráci bolo odporcovi vydané osobné motorové vozidlo D. XXX
Q., VIN: L., EČV: D. XXX W., farba čierna metalíza.

Z výpisu navrhovateľa z obchodného registra je zrejmé, že ide o obchodnú spoločnosť s dvomi
konateľmi, a to X.. K. I. a X.. C. C., pričom v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne. Z

uvedeného je zrejmé, že W. Q. nikdy nebol štatutárnym zástupcom navrhovateľa a nebol oprávnený za
spoločnosť navrhovateľa konať. Navrhovateľ predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú dňa 28.11.2007
medzi navrhovateľom a W. Q., pričom podľa pracovnej zmluvy W. Q. vykonával prácu obchodný
manažér a podľa popisu činností zaradených do pracovnej náplne zamestnanca pre pracovné
zaradenie obchodného manažéra išlo o aktívny predaj, vedenie tímu predajcov - kontrola, analýzy a

vyhodnocovanie dennej činnosti predajcov, kontrola a vyhodnocovanie kontaktov a denných predajov,
sledovanie marží, organizácia a spolutvorba marketingových aktivít, kvalitatívny výber kontaktov nových
klientov do databáz, sledovanie vývoja a trendov konkurencie a navrhovanie predajných krokov
pre zvýšenie predaja, zúčastňovanie sa na optimalizácii skladových zásob a kvalitatívnej skladby
automobilov na sklade.

Písomnou výzvou zo dňa 11.6.2008 navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie predmetného osobného
motorového vozidla, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o spolupráci s poukazom na
skutočnosť, že ide o právny úkon nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, ktorý nie je podpísaný štatutárnym
orgánom - konateľom spoločnosti navrhovateľa.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 15.7.2008 uviedol, že zmluvu o spolupráci
uzavreli na strane navrhovateľa, ako aj odporcu na to spôsobilé osoby, nakoľko pán Q. vystupoval
ako riaditeľ obchodu a marketingu, čiže ako vedúci zamestnanec navrhovateľa, ktorý je navrhovateľom
poverený riadením obchodu a marketingu, do ktorého spadá aj obsah uzavretej zmluvy, rokovania

o uzavretí zmluvy prebiehali v prevádzkarni navrhovateľa a vzhľadom na všetky okolnosti týchto
rokovaní, ako aj uzatvárania zmluvy odporca nemal najmenší dôvod pochybovať o oprávnení pána
Q.. Podľa názoru odporcu je predmetná zmluva platným právnym úkonom, pričom aj v prípade
neplatnosti predmetnej zmluvy, má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie aj navrhovateľ a nie len
odporca. Plnenie odporcu spočívalo v poskytnutí propagačných služieb, navrhovateľ by teda v prípade

neplatnosti zmluvy o spolupráci mal poskytnúť odporcovi tomu zodpovedajúcu peňažnú náhradu. V
závere svojho vyjadrenia právny zástupca navrhovateľa uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia
na strane navrhovateľa odporca špecifikuje dodatočne. V priebehu celého konania však k špecifikácii
tejto výšky zo strany odporcu nedošlo.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 9.2.2010 uviedol, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú však za navrhovateľa nepodpisovali osoby oprávnené konať za
spoločnosť, ale podpisoval ju zamestnanec, ktorý síce bol na pozícii marketingového riaditeľa, avšak
nemal oprávnenie akúkoľvek zmluvu podpisovať a nemal oprávnenie zaväzovať spoločnosť k takejtofinančnej čiastke. V súčasnosti už W. Q. nie je zamestnancom navrhovateľa, pričom ku skončeniu
pracovného pomeru došlo podľa vedomosti právneho zástupcu navrhovateľa krátko po predmetnej
udalosti. Naliehavý právny záujem odôvodnil právny zástupca navrhovateľa skutočnosťou, že odporca

má predmetné vozidlo stále vo svojej dispozícii, pričom zmluva, ktorej neplatnosť tvrdí navrhovateľ je
viazaná na vysokú finančnú čiastku.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 9.2.2010 uviedol, že k rokovaniam o uzavretí zmluvy došlo na
základe podnetu pána Q., ktorý ich vyhľadal na jednej z ich akcií vo februári 2008 s tým, že má záujem o

spoluprácu. Odporca uviedol, že predtým pána Q. nepoznal a nemal ani predtým žiadne zmluvné vzťahy
s navrhovateľom. Podľa svojho vyjadrenia odporca nemal v tom čase dôvod pochybovať o tom, že pán
Q.Á. je oprávnený konať za spoločnosť navrhovateľa ako marketingový riaditeľ, keďže v obdobných
vzťahoch rokuje odporca aj v prípade iných firiem s marketingovými riaditeľmi, ktorí aj podpisujú zmluvy.
Rokovania prebiehali od konca februára až do začiatku marca s tým, že k podpisu zmluvy došlo v máji
2008, pričom už pred jej podpísaním bolo zo strany odporcu plnenie čiastočne poskytované vo forme

reklamy. Zo strany navrhovateľa bolo jedno vozidlo vydané do vlastníctva a dve vozidla boli zapožičané
v zmysle zmluvy, pričom zo strany odporcu došlo aj k plneniu na koncertoch "Ruskí kozáci" v máji
2008, kde aj boli vystavené vozidlá navrhovateľa. Táto akcia skončila v piatok a v sobotu, t.j. v deň
pracovného voľna odporcovi osobne zatelefonoval konateľ navrhovateľa pán I., ktorý odporcu obvinil z
podvodu a z toho, že okradol spoločnosť navrhovateľa. Toto jednanie odporcu prekvapilo, keďže ešte v

čase rokovania o uzavretí zmluvy sa odporca v priestoroch navrhovateľa asi trikrát domáhal stretnutia
s konateľom pánom I., ktorý však ani raz na stretnutie neprišiel, ale odkázal, že pán Q. je oprávnený
konať za spoločnosť.

Konateľ navrhovateľa X.. K. I. na pojednávaní konanom dňa 12.10.2010 uviedol, že pán Q. pôsobil

vo funkcii manažéra marketingu, pričom pracovná zmluva mu nebola nikdy zmenená na riaditeľa
marketingového predaja, len sa možno o tom uvažovalo, avšak pán Q. si už predčasne dal vytlačiť
vizitkystoutofunkciou,čonavrhovateľzistilažneskôr.Konateľnavrhovateľaďalejuviedol,žeožiadnych
rokovaniach s odporcom vedomosť nemal a nemal ani vedomosť o predmetnej reklamnej kampani,
pričom nebol ani upozornený na konanie týchto rokovaní. Niekedy v apríli 2008 pán Q. oslovil konateľa

navrhovateľa, či môže predať osobné motorové vozidlo, ktoré konateľ navrhovateľa používal ako
služobnéauto.Maloísťoklasickýpredajstým,ževtomčasekonateľnavrhovateľanevedelkomumábyť
vozidlo predané, ale súhlasil s predajom, keďže išlo o najlepšie vozidlo spoločnosti a očakával za tento
predaj peniaze. Po niekoľkých dňoch bol konateľ navrhovateľa pracovníkmi spoločnosti upozornený, že
peniaze za toto vozidlo neprišli na účet, čo už bola prvá neštandardná vec, keďže vozidlá navrhovateľ

odovzdáva až po zaplatení kúpnej ceny, a toto vozidlo už odovzdané bolo. Konateľ navrhovateľa
kontaktoval pána Q., ktorý mu opakovane sľuboval, že úhrada prebehne. Keďže však k úhrade vôbec
nedošlo, až asi po mesiaci pán Q. pri jednom rozhovore priznal existenciu nejakej reklamnej zmluvy, v
súvislosti s ktorou má byť toto auto započítavané, avšak nebol schopný v tom čase túto zmluvu predložiť.
Priniesol ju konateľovi navrhovateľa až na druhý deň, pričom konateľ navrhovateľa si už nepamätal, či

išlo o zmluvu s marcovým alebo májovým dátumom. Až po tom začal navrhovateľ skúmať ďalšie veci
vo firme a zistil, že pán Q. odovzdal odporcovi viacero áut, dokonca aj svoje vlastné služobné auto,
pričom odovzdal odporcovi na základe samostatných zmlúv aj vozidlá patriace inému subjektu, a to
spoločnosti T. W. I..W..V.. D.. Na vozidlo, ktoré bolo odovzdané odporcovi do vlastníctva bola vystavená
aj faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ predložil súdu. Konateľ navrhovateľa ďalej uviedol, že

pán Q. nebol oprávnený na podpisovanie akýchkoľvek zmlúv, všetci vo firme vedia, kto marketingové
zmluvyzaspoločnosťpodpisuje,keďžetútooblasťmánastarostikonateľnavrhovateľaX..I..Jepravdou,
že pán Q. podpisoval zmluvy o krátkodobých výpožičkách vozidiel, avšak aj to v mnohých prípadoch
neodôvodnene. V súvislosti so všetkými zistenými skutočnosťami bol pracovný pomer s pánom Q.
ukončený. Z vozidiel, ktoré boli v držbe odporcu, okrem troch vozidiel odporca všetky dobrovoľne vydal a

preto navrhovateľ požiadal spoločnosť pracujúcu pre leasingové spoločnosti o odobratie týchto vozidiel,
ktorá dve z týchto vozidiel aj odobrala a celú situáciu navrhovateľ následne vysvetlil aj na polícii, na ktorú
sa obrátil odporca. Jedno z vozidiel však doposiaľ odporcom vydané nebolo.

Svedok W. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol v pracovnom pomere s navrhovateľom,

a to v období rokov 2007 - 2008, pričom jeho pracovný pomer s navrhovateľom skončil práve v súvislosti
s danou kauzou. Pracoval ako manažér nákupu a neskôr bol povýšený do funkcie riaditeľa marketingu
a predaja. Svedok bol podľa svojho vyjadrenia v súvislosti s touto funkciou často oslovovaný rôznymi
firmami za účelom rôznych druhov spolupráce v oblasti sponzorovania rozličných akcií a takto bolsvedok na jednom koncerte oslovený aj zamestnancom odporcu pánom D., ktorý svedkovi ponúkol
spoluprácu s tým, že odporca má organizovať šnúru koncertov, pri ktorých by bola spolupráca možná.
Svedkovi sa tento nápad pozdával a preto sa s pánom D. dohodol, že prídu k nim do firmy, kde sa

dohodnú bližšie podmienky. Tak sa aj stalo, pričom pri týchto rokovaniach bol prítomný odporca a
spolu s ním pán H. a pán D., za stranu navrhovateľa bol prítomný len svedok. Zo strany odporcu bola
predloženáponukazahrňujúcašnúrupiatichkoncertov,priktorýchbybolaspoluprácavmediálnejoblasti
možná a keďže táto ponuka sa svedkovi zdala lukratívna, podpísal svedok za stranu navrhovateľa
predmetnúzmluvu,ktorejnávrhbolpredloženýodporcom.Anipočasrokovaníaanitesnepredpodpisom

zmluvy svedok tento kontrakt nekonzultoval so žiadnym z konateľov navrhovateľa. Svedok podľa svojho
vyjadrenia konal v dobrej viere, že ide pre spoločnosť navrhovateľa o výhodný zmluvný vzťah, keďže
koncerty, ktorých sa mala spolupráca týkať, mali zaujať cieľovú skupinu, ktorá bola zaujímavá aj pre
navrhovateľa. S konateľom navrhovateľa pánom I. svedok zmluvu konzultoval až po jej podpise, a to
v rozpätí niekoľkých týždňov. Konateľ navrhovateľa s ňou nebol spokojný, čo viedlo k ďalším krokom.
Vozidlá, ktoré boli predmetom zmluvy, t.j. jedno vozidlo do vlastníctva a dve vozidlá do nájmu odovzdával

odporcovi svedok osobne, pričom na otázku súdu svedok uviedol, že k odovzdaniu týchto vozidiel došlo
zo strany svedka ešte pred konzultáciou s konateľom navrhovateľa. Svedok ďalej uviedol, že počas
svojho pôsobenia u navrhovateľa podpisoval v mene navrhovateľa zmluvy, ktorých predmetom bolo
prepožičanie auta zákazníkom, ktorí si chceli auto na pár dní vyskúšať. Žiadnu zmluvu obdobnú zmluve,
ktorá je predmetom sporu, svedok v mene navrhovateľa nepodpisoval. Túto zmluvu svedok podpísal z

dôvodu,žebolnaozajpresvedčený,žejeprenavrhovateľavýhodná,pričomzmluvusvedokpodpísalbez
konzultácie s navrhovateľom aj z dôvodu, že činnosť u navrhovateľa bola pomerne chaotická, konatelia
sa často vo firme nezdržiavali a zamestnanci boli na rôznych mítingoch vyzývaní k iniciatíve. Vozidlo,
ktoré bolo odovzdané do vlastníctva odporcovi, odovzdával svedok, a to po podpise zmluvy. Rokovania s
odporcom prebiehali u navrhovateľa, pričom zo strany navrhovateľa boli po podpise zmluvy zapožičané

aj ďalšie vozidlá za účelom propagácie na akciách organizovaných odporcom. Po podpise zmluvy boli
uzatvárané aj ďalšie zmluvy o výpožičke vozidiel za účelom propagácie, ktoré podpisoval svedok a
svedok podľa svojho vyjadrenia aj zabezpečoval prevoz týchto vozidiel na určené miesta, avšak vedeli
o tom aj iní jeho kolegovia, ktorí mu pomáhali. Svedok má pocit, že o tom hovoril aj pánovi I. do telefónu.

Š. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu ani s jednou zo
sporových strán, viažu ho však priateľské vzťahy s odporcom. Keďže ani odporca a ani pán H. nevlastnia
vodičské preukazy, svedok na základe priateľských vzťahov im v prípade potreby robí šoféra, a to buď
priamo svedok alebo jeho syn. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď svedok od navrhovateľa odviezol
asi 5 vozidiel, a to buď na adresu odporcu v D. na H. B. alebo ku svedkovi domov. Autá im však postupne

boli odoberané a zostalo už len jedno, ktoré je už asi dva roky u svedka v garáži na adrese uvedenej v
jeho občianskom preukaze s tým, že s vozidlom sa nejazdí, nakoľko ani nie sú k nemu zaplatené povinné
poplatky a poistky. Svedok uviedol, že pána Q. prvýkrát videl pri odovzdávaní prvého auta, ktoré pán Q.
odovzdával pánovi H. a svedkovi len hovoril o technických parametroch vozidla. Potom sa s ním svedok
stretol ešte viackrát, a to vždy pri odovzdávaní vozidiel. Všetky vozidlá boli odovzdávané pánom Q..

Svedok W. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je v zmluvnom vzťahu s odporcom, a
to na základe obchodnej zmluvy dvoch fyzických osôb - podnikateľov, na základe ktorej už 15 rokov
svedok pôsobí ako programový riaditeľ odporcu. V danom prípade na koncerte Buena Vista došlo k
osobnému kontaktu medzi pánom Q. a pánom D. s tým, že pán D. svedka ešte na tomto koncerte

zoznámil s pánom Q. a dohodli si ďalšie stretnutia za účelom rokovaní o možnostiach spolupráce.
Tieto rokovania sa aj uskutočnili v sídle navrhovateľa s tým, že už pri prvom stretnutí pán Q. svedkovi
odovzdal vizitku, podľa ktorej bol marketingovým a obchodným riaditeľom navrhovateľa. Pri prvom
rokovaní jednal svedok s pánom Q. sám, potom neskôr boli aj rokovania, na ktorých sa zúčastňoval aj
pánD.aasiprijednomalebodvochrokovaniachbolosobneprítomnýajodporca.Zastranunavrhovateľa

sa rokovania zúčastňoval len pán Q.. Asi dvakrát bolo dohodnuté stretnutie aj s pánom I., avšak ani
na jedno stretnutie sa nedostavil s tým, že pán Q. im povedal, že je zaneprázdnený. Stretnutie s
pánom I. nedohadoval nikto zo strany odporcu, ale vždy len cez pána Q.. S pánom Q. sa dohodli na
obsahu spolupráce s tým, že pán Q. vypracoval návrh zmluvy, ktorý im mailom zaslal na odsúhlasenie.
Svedok bol prítomný aj pri rokovaniach, pri ktorých sa zmluva podpisovala, avšak svedok osobne zmluvu

nepodpisoval. Zmluva bola podpisovaná niekedy v marci 2008, potom v nej boli robené nejaké zmeny
alebo dodatky, ktoré sa mali týkať zmeny kategórie auta, ktoré malo prejsť do vlastníctva odporcu a
bola upravovaná doba trvania zmluvy. Druhýkrát bola zmluva podpisovaná v máji 2008, avšak vtedy
už reklamná kampaň bežala. Svedok bol podľa svojho vyjadrenia osobne prítomný aj pri odovzdávanívozidiel pánom Q. odporcovi, pričom pri týchto odovzdávaniach bol prítomný aj ich šofér pán D., keďže
ani odporca a ani svedok nevlastnia vodičské preukazy. Z odovzdaných vozidiel im okrem jedného boli
všetkyodobraté,atoveľmihrubýmspôsobom.KonateľnavrhovateľapánI.priichstretnutíužpouzavretí

zmluvy tvrdil, že o zmluve nevedel, čo však podľa svedka nie je možné, keďže kampaň týkajúca sa
mediálnej reklamy a propagovania navrhovateľa bežala celoslovensky. Odporca nebol povinný zisťovať,
kto je za navrhovateľa oprávnený konať, keďže aj v prípade iných spoločností odporca zmluvy uzatvára
s marketingovými riaditeľmi. Koncert Buena Vista, na ktorom došlo k prvému kontaktu s pánom Q.
sa konal začiatkom februára 2008 s tým, že prvé z rokovaní v sídle navrhovateľa sa uskutočnilo asi

týždeň po tom. Medzi jednotlivými rokovaniami bolo rozpätie dvoch až troch týždňov, keďže medzitým
komunikovali aj prostredníctvom mailov. Predmetom týchto rokovaní bol obsah zmluvy, mediálny plán a
vizualizácia navrhovateľa. Reklamná kampaň k "Ruským kozákom" prebiehala od marca 2008, keďže
okrem navrhovateľa mali aj ďalších partnerov s tým, že po podpise zmluvy bol medzi hlavných partnerov
doplnený navrhovateľ. Turné "Ruských kozákov" trvalo od konca mája až do začiatku júna s tým, že
konateľ navrhovateľa sa podľa vedomosti svedka mal odporcovi telefonicky ozvať až po ukončení tohto

turné.

Svedok T. D. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom mal kontakty len v súvislosti s danou
kauzouasodporcomhoviažukamarátskevzťahy,alepredovšetkýmjesvedokpodľasvojhovyjadreniav
priateľskom vzťahu s pánom H. a bez akéhokoľvek zmluvného základu pre nich z kamarátskej výpomoci

robil veci, ktoré potrebovali. Svedok sa s pánom Q. zoznámil náhodou na koncerte "Buena Vista",
pričom v rámci debaty vyplynulo, že je marketingovým riaditeľom navrhovateľa a bola by možná nejaká
spolupráca. Z toho dôvodu svedok zoznámil pána Q. s pánom H., ale až po nejakom čase po koncerte.
Svedok bol prítomný pri niekoľkých rokovaniach medzi pánom H. a pánom Q., kde boli prítomní aj nejakí
zamestnanci navrhovateľa, napríklad prijímací technik, pričom tieto stretnutia sa konali v priestoroch

navrhovateľa. Títo ďalší zamestnanci navrhovateľa sa tam pohybovali len ako personál, napríklad nosili
kávu, ale nerokovali s nimi. So žiadnym z konateľov navrhovateľa pri rokovaní o podmienkach zmluvy
nejednali a ani ich nevideli. S pánom I. sa svedok stretol až neskôr, keď už bolo zle a pán I. tvrdil, že sa
stala nejaká chyba. Pri rokovaniach o podmienkach zmluvy od pána Q. nežiadali predloženie dokladu
preukazujúceho jeho oprávnenie konať za spoločnosť navrhovateľa, nakoľko na to nebol dôvod. Svedok

uviedol, že si nepamätá, či bol pri samotnom podpise zmluvy a ani nevedel uviesť, kedy sa zmluva
podpisovala a či sa podpisovala raz alebo viackrát. Na základe zmluvy im boli zapožičané vozidlá, z
ktorých jedno mal v užívaní svedok, mal ho zaparkované na Svoradovej ulici a jedno ráno tam vozidlo
už nebolo, čo svedok oznámil aj na polícii. Druhé vozidlo bolo inej osobe odobraté násilne, avšak pri
tomto odobratí svedok osobne prítomný nebol a túto informáciu získal len sprostredkovane. Svedok

ďalej uviedol, že nevie, aké postavenie má pán H. u odporcu, vie len, že spolu riešia veci týkajúce sa
podnikania odporcu. Svedok podľa svojho vyjadrenia nebol prítomný pri uzatváraní zmlúv odporcu s
inými obchodnými partnermi, keďže nie je zamestnancom odporcu. Svedok sa nevedel vyjadriť k obsahu
zmluvy, pamätal si len, že jej predmetom bolo zapožičanie nejakých áut. Rovnako sa svedok nevedel
vyjadriť ani k finančnému objemu predmetnej zmluvy a ani k dátumu uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 25.1.2011 uviedol, že predmetná zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom s odkazom na § 13 Obchodného zákonníka a okrem toho ide
aj o zmluvu v rozpore s dobrými mravmi a bežným obchodným stykom, pričom dobromyseľnosť odporcu
v danom prípade nie je daná, keďže išlo o zmluvu na veľký finančný objem niekoľkonásobne prevyšujúci

základné imanie navrhovateľa a pritom ani za samotného odporcu zmluvu nepodpisoval pán H., ktorý je
podľa svojho vyjadrenia u odporcu na pozícii riaditeľa, ale podpisoval ju priamo odporca. V prípade, ak
by odporca mal skutočne záujem pred podpisom zmluvy jednať so štatutárnym zástupcom navrhovateľa,
bolo to určite možné. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa aj predložená kúpna zmluva a
faktúra na predmetné vozidlo, ktorá bola neskôr dobropisovaná a mala sa započítavať predmetnou

zmluvou, svedčia o účelovosti uzavretia predmetnej zmluvy.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 25.1.2011 uviedol, že podľa jeho názoru
je potrebné aplikovať ustanovenia § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, keďže odporca nemal
dôvod pochybovať o oprávnení pána Q. uzatvárať predmetnú zmluvu v mene navrhovateľa, keďže
nie je možné, aby všetky zmluvy za navrhovateľa uzatvárali len konatelia, nakoľko ide o veľkú

spoločnosť. Rokovania sa konali v priestoroch navrhovateľa, pričom nie je možné súhlasiť ani s
tvrdením navrhovateľa o vysokom finančnom objeme predmetnej zmluvy, keďže suma 42.000.000,- Sk
sa týkala len plnenia, ktoré malo byť poskytnuté odporcom, avšak plnenie, ktoré malo byť poskytnuté
navrhovateľom bolo nepomerne nižšie. Z uvedených dôvodov má právny zástupca navrhovateľa za to,že predmetná zmluva je platná. Avšak aj v prípade určenia jej neplatnosti nie je možné vyhovieť návrhu
na vydanie predmetného vozidla, a to s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka, t.j. bez viazanosti
na povinnosť navrhovateľa vydať plnenie, ktorej z neplatnej zmluvy plynie.

Rozsudkom zo dňa 25.1.2011 pod č. k. 24Cb/161/2008-173 súd určil, že zmluva o spolupráci uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná, určil povinnosť odporcu vydať navrhovateľovi motorové
vozidlo značky D. XXX Q., VIN: L., EČV: D. XXX W., farba čierna metalíza do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.227,97 eura titulom náhrady trov
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v časti výroku o náhrade trov konania a odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2012 pod č. k. 2Cob/174/2011-203 zrušil rozsudok

Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/161/2008-173 zo dňa 25.1.2011 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd okrem
iného uviedol, že sa stotožnil s názorom žalovaného vychádzajúcim z ustálenej rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pokiaľ má žalovaný vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu
plnenia z neplatnej zmluvy, je aj žalobca povinný vrátiť plnenie, čo podľa tejto zmluvy od žalovaného

prijal. Súd môže vyhovieť žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia z neplatnej zmluvy len,
ak je v žalobe podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov
zmluvy. S vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcu žalovanému sa súd prvého stupňa nezaoberal s
odôvodnením, že žalovaný nárok nešpecifikoval. Pokiaľ súd považoval uplatnený nárok žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia za neurčitý (riadne nešpecifikovaný, nekonkrétny) mal žalovaného

na odstránenie vád jeho podania vyzvať podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. Každé podanie na súd musí byť
totiž zrozumiteľné a úplné a ak podanie účastníka tieto kritériá nespĺňa, súd je povinný účastníka na
odstránenie vád podania vyzvať. Ďalej odvolací súd v predmetnom uznesení uviedol, že v súvislosti
s prevodom v petite žaloby uvedeného motorového vozidla je potrebné ešte upriamiť pozornosť na
skutočnosť, že toto vozidlo sa neprevádzalo podľa zmluvy o spolupráci (tam motorové vozidlo nebolo

ani konkretizované), ale na základe osobitnej kúpnej zmluvy na č. l. 153, na ktorej je uvedené v
kolónke pre vedúceho predaja meno O. K. a pri podpise za predávajúceho - p. T. T.. Podľa nej malo
vlastnícke právo na nadobúdateľa prejsť prepisom držiteľa v evidencii vozidiel príslušným dopravným
inšpektorátom.Prepisvlastníkamotorovéhovozidlavevidenciivozidielnebolvykonaný.Taktiežodvolací
súd konštatoval, že petit žaloby a následne aj výrok napadnutého rozsudku nie je určitý, preto aj na

odstránenie vád tohto petitu mal súd žalobcu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať. V petite žaloby musí byť
úkon, ktorého vyslovenia neplatnosti sa žalobca domáha presne špecifikovaný, aby bol nezameniteľný.
V predmetnej žalobe je v petite uvedené len, že súd má určiť neplatnosť Zmluvy o spolupráci. Odvolací
súd tiež mal za to, že je nedostatočne odôvodnený záver súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu - predmetnej zmluvy o spolupráci z dôvodu, že nebola podpísaná osobou oprávnenou

konať za spoločnosť. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodom pre nepoužitie § 15 ods. 1 a § 16
Obchodného zákonníka tá skutočnosť, že zo zmluvy je zrejmé, kto mohol konať ako štatutárny zástupca
účastníka zmluvy v mene žalobcu. V zmluve je totiž jednoznačne uvedené, že žalobca je zastúpený
p. Q., ktorý bol zamestnanec žalobcu - riaditeľ obchodu a marketingu a takto sa aj žalovanému
prezentoval priamo v prevádzkarni žalobcu. Je potrebné preto vyhodnotiť, či obdobné rokovania obvykle

p. Q. viedol, či obvykle obdobné zmluvy uzatváral, či to mal vo svojej pracovnej náplni a či sa o
rozsahu jeho oprávnenia mohol žalovaný dozvedieť. Čo treba pokladať za úkony obvyklé pri činnosti
na určitom konkrétnom pracovnom mieste (§ 15 Obchodného zákonníka) môže byť v jednotlivých
prípadoch sporné. Ak vzniknú pochybnosti, musí byť chránená dobromyseľnosť obchodných partnerov.
Preto je účelné oprávnenia na konanie spojené s určitými funkčnými miestami podrobnejšie vymedziť v

organizačných dokumentoch a oboznámiť s týmto vymedzením aj obchodných partnerov. Ustanovenie
§ 16 Obchodného zákonníka chráni dobromyseľnosť tretích osôb. Zákon vychádza z predpokladu,
že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. Ak vzniknú pochybnosti o
tom, či tretia osoba mohla alebo nemohla vedieť, či konajúci v prevádzkarni podnikateľa je na konanie
oprávnený alebo nie, je dôkazné bremeno na strane podnikateľa, t.j. v danom prípade na strane žalobcu.

Okrem vyššie uvedeného odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku tiež absentuje vyhodnotenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je
základný predpoklad pre úspešnosť žaloby na určenie (§ 80 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd pretonapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konania.

Písomným podaním zo dňa 12.7.2013, doručeným súdu dňa 12.7.2013 elektronicky bez zaručeného
elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.7.2013, navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zmenil návrh na začatie
konania (žalobu) z "Súd určuje, že Zmluva je neplatná. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové
vozidlo značky D. XXX Q., VIN: L., EČV: D. XXX W., farba: čierna metalíza, ktoré mu bolo poskytnuté

na základe absolútne neplatnej Zmluvy o spolupráci a nahradiť trovy konania" na nový navrhovaný petit
žaloby v znení: "Žalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo značky D. XXX Q., VIN: L., EČV:
D. XXX W., farba: čierna metalíza a nahradiť žalobcovi trovy konania".

Súd pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu žaloby uznesením zo dňa 3.9.2013 pod č. k.
24Cb/161/2008-226, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2013. V dôsledku uvedených skutočností

je predmetom konania po zmene žaloby navrhovateľom uplatnený nárok na vydanie veci - predmetného
motorového vozidla (reivindikačná žaloba).

Navrhovateľ sa na pojednávania nariadené vo veci po zrušení rozsudku súd prvého stupňa odvolacím
súdom bez ospravedlnenia nedostavoval napriek tomu, že mu boli riadne doručené predvolania na

pojednávania spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 12.3.2014 uviedol, že pokiaľ ide o zmenený petit
žaloby, ktorým sa navrhovateľ v súčasnosti domáha vydania veci - motorového vozidla s EČV: D. XXX
W., toto vozidlo už v súčasnosti nemá odporca v držbe, nakoľko približne pred jeden a pol rokom bolo

vozidlo odporcovi odobraté políciou na základe trestného oznámenia, o čom však odporca nedisponuje
žiadnym dokladom, avšak podľa informácií právneho zástupcu odporcu získaných od klienta by sa
vozidlo malo nachádzať na policajnom parkovisku Okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská Streda.

Súd vykonal dopyt na Okresné riaditeľstvo PZ SR Dunajská Streda za účelom zistenia skutočností

týkajúcich sa predmetného vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ v Dunajskej Strede správou zo dňa
26.3.2014, doručenou súdu dňa 31.3.2014, oznámilo súdu, že predmetné osobné motorové vozidlo
nebolo prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská Streda odobraté odporcovi, ako ani inej
osobe a z uvedeného dôvodu sa nenachádza ani v úschove Okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská
Streda.

Právny zástupca odporcu v písomnom podaní zo dňa 24.4.2014, doručenom súdu dňa 28.4.2014,
uviedol, že motorové vozidlo bolo zaistené na žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava II, čo mohlo byť pravdepodobne dôvodom stanoviska Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Dunajskej Strede zo dňa 26.3.2014. Ako prílohu svojho podania právny zástupca odporcu

predložil súdu zápisnicu o ohliadke vozidla spísanú Okresným riaditeľstvom PZ v Dunajskej Strede
dňa 22.12.2010 a zápisnicu o vydaní veci spísanú Okresným riaditeľstvom PZ v Dunajskej Strede dňa
22.12.2010.

Na základe uvedených dokladov súd opätovne vykonal dopyt na Okresné riaditeľstvo PZ SR Dunajská

Streda za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa predmetného vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ
v Dunajskej Strede odpoveďou zo dňa 15.5.2014, doručenou súdu dňa 26.5.2014, oznámilo súdu,
že predmetné osobné motorové vozidlo bolo dňa 22.12.2010 po vykonaní obhliadky motorového
vozidla odovzdané na základe žiadosti vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru
justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

II pracovníkovi odťahovej služby.

Súd vykonal dopyt na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR Bratislava II za účelom zistenia ďalších
skutočností týkajúcich sa predmetného vozidla. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II,
Odbor kriminálnej polície v odpovedi zo dňa 10.6.2014, podanej na súd dňa 12.6.2014, oznámilo súdu,

že 3. oddelenie vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II vedie na
základe trestného oznámenia JUDr. Slávka Gajdošová, advokát, zástupkyne spoločnosti navrhovateľa
trestné konanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V zmysle
§ 89 ods. 1 Trestného poriadku bola vec: motorové vozidlo D. XXX Q., VIN: L., EČV: D. XXXRY zaistenádo trestného konania vedeného na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II
pod ČVS: V.-XXXX/X-C.-D.-XXXX. V priebehu trestného konania bolo zistené, že na Okresnom súde
BratislavaIIpodč.k.24Cb/161/2008jevedenécivilnékonanievovecižalobcuTEMPUSAWTBAVARIA,

s.r.o., IČO: 31 324 711 proti žalovanému Mgr. Zoltán Pék - MUSIC ART, IČO: 31 739 482 o určenie
neplatnosti Zmluvy o spolupráci, o vydanie motorového vozidla a o vydanie predbežného opatrenia.
Na základe uvedeného predmetné motorové vozidlo doposiaľ nebolo vrátené žiadnej zo sporových
zmluvných strán a nachádza sa v úschove vyšetrovateľa PZ, fyzicky je umiestnené v Automobilových
opravovniach Ministerstva vnútra SR. V zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku je možné vec vrátiť až

po právoplatnom rozhodnutí o vlastníckom práve na vec v občianskom konaní.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 24.9.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava doterajších vyjadrení a predovšetkým poukázal na skutočnosť, že odporca nemá vozidlo,
ktoré je predmetom daného sporu v držbe, čo jednoznačne vyplýva z dokladov predložených právnym
zástupcom odporcu ako príloha jeho podania zo dňa 24.4.2014, t.j. zápisnica o ohliadke vozidla a

zápisnica o vydaní veci. Z uvedených dôvodov právny zástupca odporcu navrhol, aby súd žalobu o
vydanie veci v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Žaloba v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp.
reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci (či už ide o osobu fyzickú, alebo

právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava,
zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Pre
vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha od toho, kto túto vec
neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci, pričom podmienky úspešnosti
vindikačnej žaloby sú nasledovné:

a) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta
vydať,
b) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi,
c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby
ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné

predložiť výpis z katastra nehnuteľností),
d) žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným (napr. na základe zmluvy o výpožičke, nájomnej zmluvy a pod.); po zániku
obligačného vzťahu je vindikačná žaloba prípustná,
e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o

vydanie ktorej žiada.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že
predmetnej reivindikačnej žalobe (žalobe na vydanie veci) nie je možné vyhovieť, nakoľko z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že odporca nemá predmetné vozidlo v držbe, a to od 22.12.2010, t.j. absentuje

jeden zo základných predpokladov úspešnosti reivindikačnej žaloby, a to preukázanie skutočnosti,
že odporca má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi. Vzhľadom na jednoznačné
preukázanie skutočnosti, že odporca nemá v držbe vec, ktorej vydania sa navrhovateľ v danom konaní
od odporcu domáha, súd nevykonával ďalšie dokazovanie vo veci a prejudiciálne neriešil otázku
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, pričom ani dôkazy vykonané súdom v danom

konaní pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 25.1.2011 pod č. k. 24Cb/161/2008-173
už nemajú vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd kvalifikoval nárok navrhovateľa voči odporcovi na vydanie veci - predmetného motorového vozidla
ako skutkovo i právne irelevantný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu
trovy konania v sume 1.019,84 eura pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov v sume 265,39
eura a z trov právneho zastúpenia v sume 754,45 eura za tri úkony právnej pomoci 48,63 eura (1/13
výpočtového základu na rok 2008 za prevzatie a prípravu veci dňa 8.7.2008, odvolanie zo dňa 9.7.2008

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.6.2008 pod č. k. 24Cb/161/2008-42, písomné
vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.7.2008), dva úkony právnej pomoci po 55,49 eura (1/13 výpočtového
základu na rok 2010 za zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 9.2.2010 a 12.10.2010),
dva úkony právnej pomoci po 57,- eur (1/13 výpočtového základu na rok 2011 za zastupovanie na
pojednávaní konanom dňa 25.1.2011 a podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

II zo dňa 25.1.2011 pod č. k. 24Cb/161/2008-173), tri úkony právnej pomoci po 61,85 eura (1/13
výpočtového základu na rok 2014 za zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 12.3.2014 a
24.9.2014, písomné podanie vo veci samej zo dňa 24.4.2014), trikrát režijný paušál po 6,31 eura, dvakrát
režijný paušál po 7,21 eura, dvakrát režijný paušál po 7,41 eura, trikrát režijný paušál po 8,04 eura a
daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 628,71 eura v celkovej výške 125,74 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.