Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412217706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412217706.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: C. O.,
bytom B. XX, XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, v zastúpení advocatius
s.r.o., Palackého 12, P.O.Box 69, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, o zaplatenie 1.467,68 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 1.182,- eur zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 285,68 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 09.04.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 17,- eur, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.467,68 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne od 09.04.2011 do zaplatenia z titulu nezaplatenia ceny elektronických
komunikačných služieb poskytnutých žalovanému a zmluvných pokút na základe zmluvy o pripojení č.
C zo dňa 09.11.2010 a dodatkov k Zmluve o pripojení č. C zo dňa 09.11.2010, ktoré účastníci konania
medzi sebou uzavreli.

Žalovanému bol súdom doručený návrh na začatie konania s výzvou, aby sa k návrhu vyjadril dňa
10.06.2013, avšak žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.

Do konania vstúpil podaním súdu doručeným súdu 20.12.2012 vedľajší účastník, Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 v zastúpení advocatius s.r.o.,
Palackého 12, P.O.Box 69, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752.

Vedľajší účastník sa k návrhu na začatie konania vyjadril dňa 03.06.2013. V uvedenom vyjadrení
vedľajší účastník uviedol, že titul od ktorého odvíja navrhovateľ svoj právny nárok, obsahuje neprijateľné
podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Judikatúra už mala zakázať
v obdobných veciach stanovenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom z návrhu
na začatie konania vyplýva, že predmetom sporu je paušalizovaná náhrada škody, teda ide len o
modifikovanú zmluvnú pokutu, pričom táto „modifikovaná sankcia“ nijakým spôsobom nezohľadňuje, v

akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil.Uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu,
nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena nie je v
rozpore so žiadnou normou a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad

vzniku nároku na náhradu škody.

Vedľajší účastník súdu navrhol, aby návrh na začatie konania v časti uplatnenej náhrady škody zamietol
a zaviazal navrhovateľa nahradiť mu trovy konania vo výške 189,82 eura.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5. septembra 2014, na ktoré účastníkov riadne predvolal, za
navrhovateľa sa pojednávania zúčastnil poverený zamestnanec, odporca sa nedostavil, doručenie
predvolania na pojednávanie mal vykázané náhradným doručením v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.. Vedľajší

účastník už vo vyjadrení zo dňa 30.05.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
hospodárnosti konania a vyjadril súhlas, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca sa k prejednávanej veci nevyjadril.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

Pred začatím pojednávania zástupca žalobcu zobral späť návrh na začatie konania v časti náhrady

škody vo výške 1.182,- eur s príslušenstvom.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 09.11.2010 zmluvu o pripojení č. C spolu so zmluvou uzavrel
žalovaný so žalobcom aj dva dodatky k tejto zmluve pod č. XXXXXXX a XXXXXXX. Na základe
zmluvy o pripojení poskytol žalobca žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby v

dvoch účastníckych programoch 3G J. XXX viažucich sa na pridelené telefónne čísla XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX. Za poskytnutie telekomunikačných služieb boli žalovanému vystavené faktúry č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej sume 285,68 eura, ktoré žalovaný neuhradil. Na základe
dodatkov k zmluve o pripojení poskytol žalobca žalovanému X ks mobilných telefónov v zľavnenej cene
99 eur, pričom bežná maloobchodná cena bola 690,- eur.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 610/2003
Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o pripojení č. XXX,XX poskytol
žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 285,68 eura, žalovaný však
fakturovanú sumu v lehote splatnosti nezaplatil (čím sa zároveň dostal do omeškania), súd dôvodne

podanej žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokmi
z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 9 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods.
2 O. z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Súd pritom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a žalobou

od 09.04.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému ho žalobca výzvou zo dňa 25.03.2011
vyzval na úhradu dlžnej sumy, keďže v tomto období už žalovaný bol v omeškaní.

O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Jediné trovy konania, ktoré v konaní žalobcovi vznikli bol

súdny poplatok vo výške 17,- eur, ktorých náhrada bola žalobcovi týmto rozsudkom priznaná. Vzhľadom
ku skutočnosti, že v konaní nebol pred pojednávaním vyrubený ani zaplatený súdny poplatok za návrh,
súd samostatným uznesením zaviaže žalobcu k úhrade súdneho poplatku. Podľa § 11 ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa súdny poplatok za návrh nevyrubuje ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku. V zmysle uvedeného súd už nemohol vyrubovať súdny poplatok za celý predmet

konania(ajvčasti,ktorúvzalžalobcapredpojednávanímspäť),alelenzačasť,oktorejtýmtorozsudkom
rozhodol, teda sume 285,68 eura, ktorý tvorí základ súdneho poplatku.

V prípade vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného súd dospel k záveru, že napriek
tomu, že vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnil a tieto si aj vyčíslil, je namieste mu náhradu
trov konania nepriznať.

Vedľajší účastník konania na strane žalovaného sa dal v konaní zastúpiť advokátom, čo je bezpochyby
realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni
zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Je vylúčené, aby
bolo nejakým spôsobom bránené účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho možnosti, či schopnosti,
splnomocniť advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí

plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní
nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo
účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré
ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného
procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne

uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III.
ÚS 2984/09).

Právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom a právo na náhradu vzniknutých trov právneho
zastúpenia nie sú právami nerozlučnými, teda že existujú popri sebe automaticky. Občiansky súdny
poriadok v ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, okrem zásady úspešnosti, resp. zásady

zavinenia, obsahuje ďalšiu rovnocennú podmienku priznania náhrady trov konania, ktorou je podmienka
účelnosti vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom splnené súčasne, a teda iba vtedy,
ak účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktorých náhrada by v zmysle zásady
úspešnosti alebo zásady zavinenia prichádzala do úvahy, možno takémuto účastníkovi priznať náhradu
iba takých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené.Preto ak súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (zásada
zavinenia), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov
konania, trovy skutočne aj vznikli, ale musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne. Ani náhradu

trov právneho zastúpenia nemožno pritom priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania len v časti, v ktorej boli podľa jeho názoru
porušované práva žalovaného ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, teda k uplatnenej náhrade škody.
V časti náhrady škody, vzal žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním, čo je možné považovať za
úspech v konaní na strane žalovaného a taktiež vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane.

Avšak,súdsazaoberalotázkouúčelnostivynaloženýchtrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka,

pričompostarostlivomzváženívšetkýchokolnostíprejednávanejvecidospelkzáveru,žetrovyprávneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy vynaložené účelne.

Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda
združenie podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia
je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na

správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom
postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi
o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe
plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí
v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona).

Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez
toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane
kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka
konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia
do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr.

oprávneniavyplývajúcez§10zákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchna
diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa).
Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne
zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných
dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (),

na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy
vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej
podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd.

Združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu
pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho

účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje).
Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka
konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre
účely náhrady trov konania.

Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho

zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené.

Z uvedených dôvodov súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov
právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.