Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215490
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713215490.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa E.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Alexandrou Karlíkovou, advokátkou,
so sídlom Trojičné nám. 5-9, 821 06 Bratislava proti odporkyni v rade 1./ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ľ. R. XXXX/XX, XXX XX W., štátnej občianky SR, odporcovi v rade 2./ mal. E. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ľ. R. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ E. S., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom odporcu v 2/ rade maloletého
E. S., nar. XX.XX.XXXX z matky odporkyni v 1/ rade

I. P., nar. XX.XX.XXXX.

Odporkyňa v 1/ rade je p o v i n n á uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 877,22,- €, do 3

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči odporcovi v 2/ rade n e p r i z n á v a .

Odporkyňa v 1/ rade je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen štátom preddavkované
trovy vo výške 188,94,- €, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 06.09.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 sa navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že nie je biologickým otcom odporcu
v 2/ rade, ktorého matkou je odporkyňa v 1/ rade. Svoj návrh odôvodnil tým, že po viacnásobných
pokusoch o splodenie potomka s terajšou manželkou, podstúpil dňa 19.06.2013 spermiologické
vyšetrenie, z ktorého vyplynulo, že prirodzené oplodnenie je v jeho prípade vylúčené a v prípade využitia

asistovanej reprodukcie sú vyhliadky tiež minimálne. Vzhľadom na tieto lekárske závery nadobudol
vážne podozrenie, že odporca v 2/ rade nie je jeho synom. K návrhu pripojil rodný list maloletého
odporcu 2/, rozsudok, Okresného súdu Zvolen sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 14.11.2007, právoplatný
a vykonateľný dňa 13.12.2007 a lekársku správu z urologickej a sexuologickej ambulancie MUDr.
Dúbravického.

Navrhovateľ zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/2010 zo dňa 20.04.2011, na
základe ktorého bolo ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktoré umožňovalo
manželovi matky zaprieť otcovstvo k dieťaťu iba v prekluzívnej lehote 3 rokov odkedy sa dozvedel, že

sa jeho manželke narodilo dieťa, zrušené pre nesúlad s č.l 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, z dôvodu obmedzujúcej lehoty pre podanie takejto zapieracej
žaloby manželom matky. Taktiež poukázala na č.l 7 ods.1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, ktorý
priznáva dieťaťu právo poznať svojich biologických rodičov. Keďže navrhovateľ sa o skutočnosti, že nie

je biologickým otcom odporcu 2/ dozvedel až v súčasnosti nemohol návrh na zapretie otcovstva podať
skôr. V danom prípade je preto potrebné zosúladiť právny a biologický stav.

Navrhovateľ ďalej na pojednávaní uviedol, že je tretíkrát ženatý, avšak z doterajších zväzkov
nepochádzajú žiadne deti. S odporkyňou 1/ sa zoznámil v roku 1998. Po tom čo mali spolu prvýkrát
intímny styk mu odporkyňa 1/ oznámila, že je tehotná a on je otcom dieťaťa. Keďže dovtedy nemal

žiadne deti, považoval to za radostnú udalosť. Otcovstvo k maloletému odporcovi 2/ bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov a na maloletého platí aj súdom určené výživné vo výške 165,97,- €
mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa mu už v treťom zväzku nedarilo splodiť potomka, a to ani
po umelom oplodnení, dal si v roku 2009 spraviť testy DNA o vyšetrení príbuzenstva s odporcom 2/,
z výsledku ktorého vyplynulo, že s prakticky 100% pravdepodobnosťou je vylúčené jeho otcovstvo k
odporcovi 2/, čo potvrdzuje aj správa z lekárskeho vyšetrenia u MUDr. Dúbravického. Navrhovateľ o

výsledku týchto testov odporcov 1/ ani 2/ neinformoval. Čo sa týka styku navrhovateľa s odporcom
2/, navrhovateľ uviedol, že momentálne nie je žiadny, nekontaktujú sa. Od roku 2006, kedy odišiel zo
spoločnej domácnosti odporcov 1/ a 2/, sa s maloletým stretávajú sporadicky. Po roku 2012, ako sa
vrátil zo zahraničia a mal zdravotné problémy, sa s odporcom 2/ nestretol. Navrhovateľ poukázal na
to, že vždy bola iniciatíva na stretnutie z jeho strany. Odporca 2/ ho nikdy sám nekontaktoval, dokonca

ani na sviatky, narodeniny alebo meniny, a preto takéto správanie odporcu 2/ ovplyvnilo aj jeho postoj
k celej veci. Ťažko sa s celou situáciou vyrovnával, nakoľko odporcu 2/ považoval za svojho syna, ale
na návrhu na zapretie otcovstva trvá.

Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že nemala iného intímneho partnera v čase, keď bol splodený
maloletý odporca 2/, preto si nevie vysvetliť výsledok DNA testov predložených navrhovateľom.

Navrhovateľ podľa jej vyjadrenia maloletého odporcu 2/ často nekontaktoval.

Odporca 2/ sa o tom, že navrhovateľom by nemal byť jeho biologickým otcom dozvedel prvýkrát na
pojednávaní. Nepamätal sa, kedy mu navrhovateľ odobral materiál na testy DNA. Taktiež nevedel uviesť,
kedy sa s navrhovateľom naposledy videli. Nie sú spolu v kontakte niekoľko rokov, nevolajú si ani si spolu
nepíšu. Uviedol, že navrhovateľ bol jeho otcom a stále to tak aj cíti. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o

tom, kto je jeho biologickým otcom, nikdy sa o tom s mamou- odporkyňou 1/ nerozprávali. Za jediného
otca považoval a považuje navrhovateľa.

Kolízna opatrovníčka maloletého odporcu 2/ vzhľadom na protichodné vyjadrenia účastníkov konania
navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA.

Okresný súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.12.2013 vo veci nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA. Zo záverov znaleckého posudku č.
4/2014 vyplýva, že navrhovateľ je na základe analýzy DNA vylúčený ako otec maloletého odporcu 2/.
Miera pravdepodobnosti určenia navrhovateľa za preukázaného otca maloletého odporcu 2/ je menej
ako 0,0000%.

Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasnýmvyhlásenímrodičov,môžeotcovstvopredsúdomzaprieťdotrochrokovododňajehourčenia,
len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov
od narodenia dieťaťa.

Podľa § 93 ods. 3 ZoR, ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.

Podľa § 88 ods. 1 veta prvá ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja

nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému.Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (ďalej len „Dohovor“),
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť

konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len“ O.s.p.) účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zákonná úprava zapretia otcovstva určeného na základe prvej zákonnej domnienky - otcovstvo manžela
matky podľa Zákona o rodine neobsahuje v súčasnosti obmedzenie, ktoré sa v ustanovení § 86 ods. 1
nachádzalo do 08.09.2011, a to 3-ročnú prekluzívnu lehotu na podanie takejto zapieracej žaloby. Podľa
pôvodne schváleného znenia § 86 ods. 1 ZoR mohol manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel,
že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ústavný súd však nálezom z

20. apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57, rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1 nie je v súlade s čl. 6
ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňom vyhlásenia tohto
nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo citované ustanovenie § 86 ods. 1 ZoR účinnosť a
keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie zákona do súladu s Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu

v Zbierke zákonov SR aj platnosť.

Označený nález Ústavného súdu SR sa, vzhľadom na znenie návrhu na začatie konania pred Ústavným
súdom SR, týkal len súladu ustanovenia § 86 ods. 1 s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, a preto
ustanovenie § 93 ods. 1 ZoR. týkajúce sa 3-ročnej prekluzívnej lehoty na zapretia otcovstva pri druhej
zákonnej domnienke- súhlasné vyhlásenie rodičov, zostalo nedotknuté. Aktívnu legitimáciu na podanie

takejto zapieracej žaloby má muž, ktorý určil otcovstvo k dieťaťu súhlasným vyhlásením pred orgánom
matriky alebo pred súdom.

Súd však v danom prípade zastáva názor, že poskytnutie opravného prostriedku by, vzhľadom na
intenzitu záujmu právneho otca na odstránení porušovania jeho práva na súkromie (čl. 8 ods. 1
Dohovoru) resp. záujmu na spravodlivom usporiadaní právnych vzťahov s dieťaťom (čl. 6 ods. 1Dohovoru) v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom, nemalo byť závislé od spôsobu nadobudnutia
statusu otcovstva resp. zákonnej domnienky otcovstva, podľa ktorej bolo jeho otcovstvo nadobudnuté
(rozhodnutie ESĽP Paulík c. Slovensko z 10.10.2006). Taktiež právo na ochranu záujmov dieťaťa nie je

absolútne a musí mať rozumné zákonné limity nezasahujúce predovšetkým do práv iných osôb s jemu
konkurujúcimi záujmami. Prípadný nesúlad právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom
zasahuje do súkromnej sféry právneho otca. Takýto zásah nadobúda osobitnú intenzitu v prípade, ak
právny otec napriek dobromyseľnosti o svojom biologickom otcovstve k dieťaťu v čase nadobudnutia
statusu otcovstva je podľa platného právneho poriadku aj po zistení uvedeného nesúladu povinný plniť

svoje rodičovské práva a povinnosti. Stav nesúladu právneho a biologického otcovstva zasahuje aj
samotné dieťa, napr. v jeho práve poznať svojich biologických rodičov, a taktiež koliduje s právami
biologického otca dieťaťa, ktorý sa usiluje dosiahnuť status právneho otca, ako aj s právami matky
dieťaťa.

Vzhľadomnauvedené,jepotomzrejmé,žemomentzačatiaplynutiazapieracejlehotymusízohľadňovať
okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo, nakoľko

vymedzenie zapieracej lehoty a podmienky jej plynutia musia vyváženým spôsobom rešpektovať práva
všetkých v týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. V prejednávanom prípade bol návrh na
zapretie otcovstva podaný v zákonnej lehote dňa 10.09.2013

Vykonaným dokazovaním, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku z odboru Genetiky, mal súd
preukázané, že navrhovateľ ktorému svedčí druhá domnienka otcovstva k maloletému odporcovi 2/ nie

je otcom maloletého odporcu 2/.

Rešpektujúc takéto závery vykonaného znaleckého dokazovania bolo nutné ďalej v konaní skúmať,
či v minulosti vytvorené väzby medzi navrhovateľom a maloletým odporcom 2/, prípadne väzby, ktoré
medzi nimi existujú v súčasnosti, nebránia tomu, aby súd na základe zistených skutočností v znaleckom
posudku vyslovil, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu 2/. V prípade existencie takýchto

citových väzieb, ak by neboli úplne negované, právo na ich zachovanie s ohľadom na oprávnené záujmy
maloletého odporcu 2/ by prevážili nad právom navrhovateľa zaprieť svoje otcovstvo a zosúladiť tak
právny stav so stavom faktickým resp. biologickým.

Z vyjadrení navrhovateľa, ako aj maloletého odporcu 2/ mal súd preukázané, že medzi nimi nevznikli
dostatočné rodinné a citové väzby resp. ak aj boli vytvorené s odstupom času vymizli (kontakt

obmedzený na 1-2 návštevy za rok a od roku 2012 nie sú už vôbec v kontakte, nekontaktujú sa ani
cez sviatky, narodeniny, meniny), a preto súd dospel k záveru, že určením, že navrhovateľ nie je otcom
maloletého odporcu 2/ nedôjde k žiadnemu vážnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov odporcu
2/. Je potrebné uviesť, že súd chápe sklamanie či rozčarovanie maloletého odporcu 2/ zo zistených
skutočností, ako aj to, že navrhovateľa považoval a aj stále považuje za svojho otca, čo je s prihliadnutím

na jeho vek a okolnosti prípadu pochopiteľné, avšak v tomto prípade nad jeho právom majú podľa názoru
súdu prevahu práva navrhovateľa ako je uvedené vyššie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, rozhodujúc podľa vyššie citovaných ustanovení zákona súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je odôvodnený a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto pri rozhodovaní o trovách konania súd
vychádzalzustanovenia§142ods.1O.s.p.vspojenísustanovením§151ods.1O.s.p.anavrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania, ktoré žiadal v konaní priznať a ktoré mu vznikli. Trovy konania
navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý platil navrhovateľ za návrh vo výške
66,-€,ztrovdôkazuvsúvislostisoznaleckýmdokazovaním,ktoréplatilnavrhovateľvovýške300,-€ako

zálohunaznaleckédokazovanienazákladeuzneseniaOkresnéhosúduZvolenč.k.15C/185/2013-29zo
dňa 20.12.2013 a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004),
keď základná sadzba za jeden úkon právnej služby v roku 2013 je vo výške 60,07,-€ a v roku 2014po zaokrúhlení na dve desatinné miesta iba vo výške 61,85,- €, nie vo výške 61,87,- € ako uviedol
navrhovateľa v návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia (1/13 z 804,- € = 61,85,- €). Súd priznal
navrhovateľovi odmenu za štyri úkony právnej služby, z toho za prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa

06.08.2013, za vypracovanie žaloby o určenie otcovstva zo dňa 06.09.2013 a za účasť na pojednávaní
dňa 17.12.2013 po 60,07,- € x 3, t.j. 180,21,- € a za účasť na pojednávaní dňa 04.09.2014 vo výške
61,85,- €, spolu 242,06,- €. Pri výpočte výšky tarifnej odmeny súd vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda z 1/13-iny výpočtového základu, ktorý bol v roku 2013 vo výške 781,- €
a v roku 2014 je vo výške 804,- €, nakoľko sa jedná o prípad, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci

alebo práva v peniazoch. V súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal navrhovateľovi
k uplatneným úkonom aj režijný paušál za úkony v roku 2013 po 3 x 7,81,- €, t.j. 23,43,- € a v roku
2014 po 1 x 8,04,- €, spolu 31,47,- €. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za čas strávený
cestou na pojednávanie na Okresný súd Zvolena a späť v dňa 17.12.2013 priznal súd navrhovateľovi
náhradu za stratu času vo výške iba za 9 polhodín nie za 10 polhodín ako si uplatnil v návrhu na priznanie
trov právneho zastúpenia, keďže aj v tomto návrhu uviedol, že cesta Bratislava - Zvolen - Bratislava

trvala 4 hodiny 30 min, čo mal súd potvrdené aj z internetovej stránky www.cp.sk ,
čo je 9 polhodín, keď za jednu začatú polhodinu predstavuje náhrada za stratu času v roku 2013 sumu
13,01,- € x 9, spolu 117,09,- €. Rovnako súd priznal navrhovateľovi náhradu za stratu času vo výške iba
9 polhodín za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 04.09.2014, keď za jednu začatú
polhodinu predstavuje náhrada za stratu času v roku 2014 sumu 13,40,- € x 9, spolu 120,06,- €. Spolu

trovy právneho zastúpenia navrhovateľa sú vo výške 511,22,- €.

Odporkyňa 1/ ako neúspešná v konaní je zároveň povinná v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. nahradiť štátu
trovy konania, ktoré preddavkovo vyplatil štát znalcovi vo výške 188,94,- € ako doplatok znalečného za
podaný znalecký posudok č. 4/2014. Tunajší súd uznesením č.k. 15C/185/2013-58 zo dňa 19.05.2014
priznal znalcovi znalečné vo výške 488,94,- €, ktoré bolo v sume 300,- € kryté preddavkom na znalecké

dokazovanie zloženým navrhovateľom a v sume 188,94,- € z rozpočtových prostriedkov štátu.

V súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. súd navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči
maloletému odporcovi 2/, hoci v konaní boli neúspešní obidvaja odporcovia, a teda navrhovateľ by mal
nárok na náhradu trov od obidvoch, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu súd túto
náhradu trov voči odporcovi 2/ nepriznal. Týmto dôvodom je skutočnosť, že od maloletého odporcu, voči

ktorému bolo úspešne zapreté otcovstvo nemožno spravodlivo požadovať náhradu trov konania, ktoré
on nezavinil, ale zavinila ho jeho matka- odporkyňa 1/ tým, že za otca maloletého odporcu 2/ označovala
navrhovateľa, keď v danom prípade bola odporkyňa 1/ aj zaviazaná na úhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).