Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1104129719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: S. A., bytom U. č.XX,
XXX XX G., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.11.2011, č.k. 10C/247/2004-363, pomerom hlasov
3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 16.11.2011, č.k.
10C/247/2004-363 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného odporcu (pôvodne Krajský súd v Bratislave) na náhradu škody. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka sa náhrady škody domáhala na tom skutkovom
základe, že ako súkromnej osobe jej bola na adresu doručená zásielka, a to uznesenie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 25Cob/360/2000-22 zo dňa 13.12.2000, v právnej veci navrhovateľa Stavebné bytové
družstvo Rozvoj (ďalej len SBD Rozvoj), Chlumeckého 1, Bratislava o zápis do Obchodného registra,
ktoré sa konalo za účasti Okresného prokurátora Bratislava 1, ktorým krajský súd rozhodol o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 7.7.2000, sp. zn. ZDr9/98. Uvedeným
uznesením krajského súdu bolo odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 sp.zn.
ZDr 9/98 zrušené a konanie zastavené. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že ako členka družstva, spolu
s ďalšími členmi družstva, využila svoje ústavné právo a chceli založiť bytové družstvo Rozvoj, čo sa
v dôsledku nesprávneho konania súdov nepodarilo. Rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I ako aj
Krajského súdu v Bratislave sú nezákonné, dodnes nenadobudli právoplatnosť, v dôsledku čoho boli
porušené práva členov stavebného bytového družstva. Na výzvu súdu navrhovateľka doplnila svoj návrh

tak, že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 50.000.000,- Sk voči odporcovi Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9.2008 žiadal návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania právneho nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ako
aj z pohľadu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovateľka svoje právo odvodzuje z rozhodnutí súdov, ktoré boli vydané pred 1.7.2004, kedy zák.
č. 514/2003 Z.z. nebol platný ani účinný. V tomto období bol platný a účinný zák. č. 58/1969 Zb., v zmysle

ktorého nie je daný titul pre priznanie nemajetkovej ujmy, nakoľko citovaný zákon takéto odškodnenieneumožňuje. Zákon upravuje náhradu škody, za ktorú nie je možné považovať nemajetkovú ujmu,
zaplatenia ktorej sa navrhovateľka návrhom domáha. Odporca tak, ako bol označený navrhovateľkou
(Ministerstvo spravodlivosti SR) nie pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle zák. č. 58/1969

Zb. a ani v zmysle zák. č. 514/2004 Z. z..

Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2009 opravila označenie žalovaného
odporcu tak, že za odporcu označila štát Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR a následne zmenila žalobný návrh tak, že v konečnom dôsledku žiada, aby súd zaviazal odporcu
na náhradu škody v sume 211.900,- eur.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa pri posudzovaní návrhu navrhovateľky vychádzal z ust.
§§ 1, 2, 3, 4 ods. 1 a § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb..

V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava
I sp.zn. Dr 1690/B vyplýva, že dňa 10.9.1990 bol súdu doručený návrh, a to žiadosť o zápis do
podnikového registra (terajšieho obchodného registra) SBD Rozvoj. Z uznesenia bývalého Obvodného
súdu Bratislava 1 č. k. Db 18-2, zo dňa od 10.9.1990 vyplýva, že bol povolený zápis Stavebného

bytového družstva Rozvoj, ktoré vzniklo dňa 10.9.1990. Rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom
SR, a to rozsudkom č. k. 5Cz 52/91, zo dňa 20.11.1991. Následne bývalý Obvodný súd Bratislava 1
uznesením sp. zn. Dr 1390/B, zo dňa 7.5.1992 povolil vykonať zápis SBD Rozvoj, z obsahu uznesenia
vyplýva, že družstvo vzniklo dňa 7.5.1992, a bolo mu rozhodnutím súdu pridelené IČO. Rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cz 35/95-28, zo dňa 30.9.1992, bolo uznesenie bývalého Obvodného

súdu Bratislava 1 zo dňa 7.5.1292 č.k. Dr 1690/B zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie.
Voči predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo podané dovolanie, avšak dovolacie konanie
bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Obdo I 28/90, zo dňa 3.12.1993 zastavené z dôvodu
späťvzatia dovolania právnym zástupcom SBD Rozvoj. Obvodný súd Bratislava 1 uznesením Dr 1690/B
zo dňa 10.1.1994 zamietol návrh navrhovateľa, SBD Rozvoj, ktorým sa domáhal zápisu do obchodného

registra. Uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave, č.k. 19 Cob 93/94, zo dňa 15.8.1994 bolo
predmetné uznesenie prvostupňového súdu potvrdené. Voči predmetnému uzneseniu Mestského súdu
v Bratislave SBD Rozvoj podalo dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Obdo
6/94, zo dňa 24.1.1995 odmietnuté.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. ZDr 9/98 súd zistil, že SBD Rozvoj dňa

29.1.1998 podalo opäť návrh na zápis do Obchodného registra. Po podaní predmetného návrhu bol
dňa 18.6.1998 Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh Okresnej prokuratúry Bratislava I na vstup
prokurátora do konania. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. ZDr 9/98, zo dňa 7.7.2000, zamietol
návrh navrhovateľa SBD Rozvoj, ktorým sa domáhal zápisu do Obchodného registra. Proti tomuto
uzneseniu podalo SBD Rozvoj odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.

25 Cob360/00-22, zo dňa 13.12.2000, prvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie zastavil s poukazom
na ust. §103 O.s.p. a §159 ods. 3 Os.p. z dôvodu veci rozhodnutej. Krajský súd vo svojom rozhodnutí
poukázal na obsah spisu Okresného súdu Bratislava I Dr1690/B, z obsahu ktorého vyplýva, že konanie
o registráciu SBD Rozvoj bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa
10.1. 1994 tak, že návrh SBD Rozvoj na jeho zápis do obchodného registra bol zamietnutý.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka vo všetkých konaniach vystupovala
ako štatutárna zástupkyňa SBD Rozvoj, ktoré sa opakovane domáhalo svojho zápisu do Obchodného
registra, vedeného Okresným súdom Bratislava I. Z pripojených spisov Dr1690/ B a ZDr 9/98 vyplýva,
že SBD Rozvoj nebolo ako navrhovateľ úspešné v konaniach o jeho návrhoch na zápis do Obchodného
registra. Návrhy boli zamietnuté citovanými rozhodnutiami súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť tak

v konaní Dr1690/B, ako aj v konaní ZDr 9/98. Návrhy SBD Rozvoj boli zamietnuté z nedostatku
hmotnoprávnych podmienok potrebných na jeho zápis do Obchodného registra.

Návrh navrhovateľky súd posúdil v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., nakoľko všetky rozhodnutia vydané
Okresným súdom Bratislava I, Krajským súdom v Bratislave ako aj Najvyšším súdom SR, boli vydané
za účinnosti tohto zákona. Navrhovateľka vznik škody viaže na tieto rozhodnutia, pričom žiadnym

spôsobom v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi rozhodovacou činnosťou súdov a vyčíslenou
výškou škody, ktorej zaplatenia sa od odporcu domáha. Základnými predpokladmi pre priznanie nároku
na náhradu škody sú porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť veci porušením
právnej povinnosti a škodou. To, že sa navrhovateľka nestala vlastníčkou bytu, ktorého je nájomcom,nemá priamu súvislosť s rozhodovacou činnosťou súdov. Taktiež s rozhodovacou činnosťou súdov
nesúvisí povinnosť navrhovateľky zaplatiť prenajímateľovi cenu za služby spojené s užívaním bytu
a ani jej povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa

16.11.2011 svoj návrh doplnila o položku 50.000,- eur za diskrimináciu titulom neprípustnej retroaktivity.
Zákon č. 58/1969 Zb. však oprávneným osobám takýto nárok nepriznáva. Ak by aj citovaný zákon
takýto nárok poškodeným osobám priznával, navrhovateľka nie je poškodenou osobou v súvislosti
s rozhodovacou činnosťou súdov. Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody aj titulom vydania
nezákonných rozhodnutí súdov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesenie

bývalého Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. Dr 1690/B, zo dňa10.1.1994, ktorým súd zamietol návrh
navrhovateľa - SBD Rozvoj na jeho zápis do obchodného registra bolo uznesením bývalého Mestského
súdu v Bratislave č.k. 19Cob 93/94, zo dňa 15.8.1994, potvrdené. Voči predmetnému uzneseniu
Mestského súdu v Bratislave SBD Rozvoj podalo dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR
č.k. 3 Obdo 6/94, zo dňa 24.1.1995 odmietnuté. Aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. ZDr9/98,
zo dňa 7.7.2000, ktorým bol opäť zamietnutý návrh navrhovateľa SBD Rozvoj na zápis do Obchodného

registra bolo síce uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 25 Cob360/00-22, zo dňa 13.12.2000
zrušené, ale konanie bolo zastavené s poukazom na ust. §103 O.s.p. a §159 ods.3 Os.p. z dôvodu
veci rozhodnutej (res iudikata). Teda rozhodnutie nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Krajský súd vo
svojom rozhodnutí poukázal na obsah spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Dr1690/B, z ktorého
vyplýva, že konanie o registráciu SBD Rozvoj bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava I, zo dňa 10.1.1994 tak, že návrh na jeho zápis do obchodného registra bol zamietnutý.
Súdy konali v súlade s platným Občianskym súdnym poriadkom a konečné rozhodnutia súdov vo veci
registrácie SBD Rozvoj pre nezákonnosť zrušené neboli.

Súd návrh navrhovateľky zamietol predovšetkým z dôvodu, že vo veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu
domáhať sa náhrady škody, ktorá by jej mala byť spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia, a to z

dôvodu,ženavrhovateľkaakosúkromnáfyzickáosobanikdynebolaúčastníčkouregistračnéhokonania.
V predmetných konaniach vystupovala ako štatutárna zástupkyňa SBD Rozvoj. Ak by aj navrhovateľke
akočlenkenezaregistrovanéhoSBDRozvojvznikolnároknanáhraduškody,súdbynávrhnavrhovateľky
zamietol z toho dôvodu, že žiadne z citovaných konečných rozhodnutí neboli zrušené pre nezákonnosť,
teda navrhovateľka v konaní nepreukázala všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a to

existenciu nezákonného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Navrhovateľka podala proti rozsudku včas odvolanie, v ktorom poukázala na judikatúru Ústavného
súdu SR a na Listinu základných práv a slobôd (čl. 23), a namietla viaceré nesprávne a nepresné

konštatovania súdu prvého stupňa, ako napr., že „...navrhovateľka v návrhu uviedla, že ako členka
družstva ako aj ďalší členovia družstva využili ústavné právo a chceli založiť bytové družstvo Rozvoj,
čo sa v dôsledku nesprávneho konania súdov nepodarilo“. Označila ich ako nepravdivé a zavádzajúce,
keďže ňou v odvolaní namietané formulácie v návrhu nenapísala, na dôkaz čoho uviedla viaceré citácie
zo svojho návrhu.

Namietala, že sa súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so svojou výzvou na odporcu, aby sa
v stanovenej lehote vyjadril k žalobe a k jej prílohám (opakovane ho na to vyzýval) a bez povšimnutia
nechal aj požiadavku navrhovateľky, že trvá na tom, aby sa odporca k návrhu a prílohám vyjadril.
Poukázala na to, že na pojednávaní prítomný zástupca štátu dodnes nepredložil žiadny dôkaz o tom,
aké boli vyvodené dôsledky k nezákonným praktikám súdu v registračných konaniach (manipulovanie

so spisom, vykrádanie listín), ktoré štátnemu orgánu museli byť zrejmé hneď po doručení žiadosti o
predbežné prerokovanie návrhu.

V odvolaní namietala, že súd vôbec neuviedol, že oboznamovaný spis bol pôvodne označený ako Db-18
apozmeneDr1690/B,akoajtúskutočnosť,žesúdsavôbecnevysporiadalaprávneneodôvodňuje,žez
priložených spisov je preukázané, že došlo k manipulovaniu so spismi, že došlo k vykrádaniu dôležitých

listín (napr. prezenčné listiny), že doručené listiny nie sú chronologicky evidované, že niektoré listiny
majú rovnaké evidenčné číslo. Ďalej namietala, že spisy Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cz 52/1991 a
3Cz35/1992neobsahujúžiadenlistinnýdôkaz,ktorýbypreukazovaltvrdenieGenerálnejprokuratúrySR
uvedené v sťažnosti pre porušenie zákona. Namietala tiež, že sa súd nezaoberal tým, že v spise Db-18,
Dr 16/90 sú listiny vystavené súdom, ktoré potvrdzujú, že vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súduSR neboli doručené účastníkovi konania, že v spise Dr 1690/B, ZDr 9/98, 5 Cz 52/1991, 3Cz 35/1992 sa
nenachádza žiadna listina, ktorá by preukazovala, že účastníkovi konania bolo priznané právo vyjadriť
sa podľa ustanovení Listiny základných práv a slobôd a zákona. Súd sa v rozhodnutí vôbec nezmieňuje,

že v spise Db 18, Dr 1690/B sa nenachádza žiadna listina, ktorá by preukazovala postup podľa § 257
ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, platný pre družstvá. Súd len konštatuje, že súdy konali v súlade
s platným Občianskym súdnym poriadkom a že konečné rozhodnutia vo veci registrácie družstva neboli
zrušené.Súdignorujeskutočnosť,ženáslednepozistení,žerozsudokNajvyššiehosúduSRzroku1992
doteraz nie je právoplatný a po zistení, že so spisom bolo manipulované, listiny vykradnuté, bolo zistené,

že došlo k podvodu a porušeniu zákona, toto súd prekvalifikoval na údajné nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na zápis družstva do obchodného registra.

Namietla konštatovanie súdu, že „ ... rozhodnutia nadobudli právoplatnosť v konaní Dr 1690/B ako aj
v konaní ZDr. 9/98...“, keďže nebral do úvahy, že v spise zn. ZDr. 9/98 bol dôležitý doklad z roku 1990
zámernevykradnutý.Súdsanevyporiadalsargumentáciounavrhovateľky,žeuznesenieKrajskéhosúdu
Bratislava č.k. 25Cob 360/00-22, zo dňa 13.12.2000 bol doručený na navrhovateľkinu súkromnú adresu,

čo odporuje zákonu.

Podľa jej názoru, aj konštatovanie súdu, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná, nie je právne
odôvodnené, hoci účastníci majú ústavné právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo je súčasťou
spravodlivého konania.

Ďalej poukazuje na to, že súd mal mať za preukázané, že s registračnými spismi sa manipulovalo, že

boli zle číslované, uznesenia boli falšované, z čoho bol zistený podvod, čo však súd zámerne neuvádza.
Toto všetko má podľa navrhovateľky dokazovať krytie organizovaného zločinu štátnymi orgánmi, keďže
štátni úradníci išli po jej osobe. Uviedla, že svojich práv sa domáha ako občan - fyzická osoba, ktorá
bola poškodená na jej základných právach.

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril podaním zo dňa 31.1.2012, v ktorom žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že navrhovateľka v odvolaní neuvádza také
skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal vec v medziach daných

odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 26.8.2014) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľaust.§3citovanéhozákona,aknejdeoprípadyhodnéosobitnéhozreteľa,možnonároknanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a
to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch; zrušenie rozhodnutia pre jeho
nezákonnosť, resp. nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a
zrušeným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacími námietkami

navrhovateľky, ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav veci, na základe vykonaných dôkazov vec správne právne vyhodnotil a svoje rozhodnutie
dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Navrhovateľka v odvolaní neuvádza žiadne také námietky, ktoré by mohol odvolací súd vyhodnotiť, ako
relevantné, alebo ako námietky odôvodňujúce zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozsudku. Ide
všetko o tvrdenia, ktoré, ak by boli pravdivé, mali byť uplatnené a vyhodnotené v pôvodných konaniach,

od ktorých navrhovateľka odvodzuje svoj nárok na náhradu škody.

V rámci celého konania a aj v odvolaní poukazuje navrhovateľka na to, že v registrových konaniach
došlo k porušovaniu zákona zo strany súdov, kedy malo byť manipulované so spismi, zo spisu vyberané
založené listinné doklady, dokonca podľa jej názoru malo dôjsť k páchaniu trestnej činnosti, konkrétne
trestného činu podvodu a korupcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o

náhradu škody spôsobenú nezákonných rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, nemá súd
právomoc skúmať a ustáliť, a to ani ako predbežnú otázku, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin.
V zmysle ústavy Slovenskej republiky jediným orgánom, ktorý môže konštatovať spáchanie trestného
činu a uložiť za jeho spáchanie sankciu v podobe trestu je súd, a to v osobitnom trestnom konaní a
na základe zákona. Civilný súd v sporovom civilnom konaní nemôže ustáliť záver o spáchaní trestného

činu. V prípade, že zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu, je
súd povinný podať trestné oznámenie. V tomto prípade však zo spisu, ani z predložených registračných
spisov nevyplýva, že by konaním súdov došlo k spáchaniu trestnej činnosti, tvrdenia navrhovateľky o jej
spáchaní, predstavujú len subjektívne závery navrhovateľky. Okrem uvedeného, ak sa navrhovateľka
domnievala, že konaním súdov došlo k spáchaniu trestnej činnosti, mohla podať trestné oznámenie

príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Pokiaľ teda spáchanie trestného činu nie je vyslovené v
odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní, nemožno konštatovať existenciu nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu.

Druhým okruhom námietok, ktoré navrhovateľka v odvolaní uvádza, je porušenie procesných pravidiel
registrovými súdmi. Aj v tejto súvislosti treba dodať, že navrhovateľkou namietané procesné pochybenia

ohľadne doručovania, nesprávneho číslovania, žurnalizácie spisov, právoplatnosti rozhodnutí v iných
konaniach (v registrových konaniach), nemožno účinne namietať v inom konaní, teda v danom prípade
v konaní o náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., keďže ide o pochybenia, ktoré mohli byť
ako vady konania relevantne namietané len v príslušnom registrovom konaní a mohli byť ako vady
vyhodnotené odvolacími alebo dovalacími súdmi na základe podania odvolania alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Nie je totiž v právomoci súdu pri prejednávaní žaloby o náhradu škody skúmať
postup v registrových konaniach po hmotnej a procesnej stránke. Aby súd mohol konštatovať existenciu
nezákonných rozhodnutí, museli by byť tieto pre nezákonnosť zrušené príslušným nadradeným súdom,
ktorý by tak procesné ako aj hmotnoprávne pochybenia musel konštatovať vo svojom rozhodnutí,
čoho následkom by muselo by zrušenie prvostupňových rozhodnutí. Obe registračné konania však boli

skončené a hoci konanie ZDr. 9/98 bolo zastavené potom, ako odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvéhostupňa,bolotakrozhodnutézdôvoduprekážkyprávoplatnerozhodnutejveci.Anivtomtoprípade
nemožno hovoriť o nezákonnom postupe alebo nezákonných rozhodnutiach. Pokiaľ ide o nesprávny
úradný postup tvrdený navrhovateľkou, jeho existenciu nepreukázala, ňou uvádzané skutočnosti zostali
len v rovine tvrdení a subjektívnych domnienok, pričom chýba akýkoľvek priamy dôkaz, ktorý by

osvedčoval také pochybenie registrových súdov, ktoré by mohlo odôvodniť nárok na priznanie vzniknutej
škody.

Navrhovateľka v odvolaní namieta aj viaceré formulácie súdu (vety uvedené v odôvodnení rozsudku),
ktoré považuje za nesprávne. Aj keď odôvodnenie rozsudku skutočne obsahuje určité nepresnosti, resp.odchýlky od formulácií uvedených v návrhu navrhovateľky, nejde o skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na rozhodnutie vo veci. Mnohé formulácie súdu sú určitým zhrnutím množstva argumentov a tvrdení
navrhovateľky, pri ktorých nie je možné (hlavne ak to nie je podstatné), presne citovať to, čo uvádza

účastník. Náležitosti rozsudku sú vymedzené v ust. § 157 O.s.p., z ktorého nevyplýva požiadavka alebo
povinnosť súdu uvádzať všetko a úplne presne, čo uvedú účastníci konania.

Je preto potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, čo je prvoradý predpoklad pre to,
aby sa súd zaoberal otázkou existencie škody a skúmal príčinnú súvislosť medzi týmito rozhodnutiami

(nesprávnym úradným postupom) a vyčíslenou škodou. Keďže nebol splnený vyššie uvedený základný
predpoklad pre priznanie odškodnenia, súd prvého stupňa sa už nemusel vôbec zaoberať skúmaním
ďalších dvoch podmienok. Jeho závery sú však aj v tomto smere správne.

Odvolací súd posúdil ako správny aj názor súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľky. Tento záver je jednoznačne odôvodnený vyššie citovaným ust. § 2 zák. č. 58/1969
Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú

účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. V konaní bolo
nesporne preukázané, že navrhovateľka nebola účastníkom sporných registrových konaní, vystupovala
v nich len ako štatutárny zástupca SBD Rozvoj.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorých v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania.
Nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.