Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/675/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206556
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612206556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o.,
IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, zastúpeného právnym zástupcom SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti odporcovi U. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytomvZ.,U.F..XXX/D.,ozaplatenie248,95Euristinyaprísl.,naodvolanienavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. apríla 2013 č.k. 5C/46/2013-42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom pripustil zmenu návrhu podľa bodu 7 písomného podania

navrhovateľa zo dňa 27.03.2013 v tom zmysle, že popri pôvodnom sa navrhovateľ voči odporcovi
domáha zaplatenia časti uplatnenej sumy 149,01 Eur aj z titulu náhrady škody. Návrh zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že právny
predchodca navrhovateľa a to T Mobile Slovensko a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení dňa
22.12.2007, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od
01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení, ktorá však nemala dopad na prejednávanú
vec, pretože k využívaniu služieb právneho predchodcu navrhovateľa odporcom došlo v celom rozsahu
len za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. zákona č. 610/2003 Z.z. Vyslovil názor, že aj keď

sporná zmluva o pripojení bola uzavretá pred 01.01.2008, na právny vzťah navrhovateľa a odporcu
bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
účinné od 01.01.2008, nakoľko podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa jeho ustanoveniami spravujú aj
právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2008 a súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú
pokutuanáhraduškodymalprávnemupredchodcovinavrhovateľavzniknúťažpotomtodátume.Právny
vzťah posúdil ako občianskoprávny vzťah, na dohodnutú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi
zmluvy neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko

ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia
Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná. Považoval za preukázané, že
odporca využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa a realizoval pravidelné zmluvné dobíjanie v
sume300,-Skmesačneodjanuára2008dooktóbra2009,zatotoobdobierealizovaldobíjanievcelkovej
sume 209,14 Eur a faktúrou zo dňa 08.02.2010 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi
sumu 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty. Vyslovil názor, že túto zmluvnú pokutu navrhovateľ neuplatnil
voči odporcovi dôvodne. Uviedol, že pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností,

a to najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo nerealizovanie
zmluvného dobíjania riadne a včas počas doby viazanosti dojednali právny predchodca navrhovateľa aodporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur, t.j. 7.500,- Sk. Táto zmluvná pokuta
nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca
odporcovi, a to dotovaný mobilný telefón a ďalšie poskytnuté odporcovi v službách, pretože zo žiadneho

ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú
cenu mobilného telefónu, a preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy.
Odporca nerealizoval pravidelné zmluvné dobíjanie po dobu 24 mesiacov, pričom spornú zmluvu o
pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa. Toto dojednanie nepovažoval za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, lebo

právnypredchodcanavrhovateľaakododávateľzmluvnúpokutusodporcomakospotrebiteľomosobitne
nevyjednával. Zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve o pripojení považoval za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,
keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy hoci aj jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku. Rovnako považoval za bezvýznamné aj to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná

pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy,
pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie vôbec nemusí
ani nastať. Ďalej poukázal aj na samotnú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, keď v
zmluve o pripojení v znení dodatku k nej predstavuje výška povinného mesačného dobitia sumu 9,96
Eur, čo pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb

povinnosť odporcu zaplatiť za tieto služby najmenej 239,04 Eur, avšak zmluvná pokuta bola dojednaná
v sume 248,95 Eur, čo predstavuje viac ako 104 % z celkovej hodnoty povinného zmluvného dobitia.
Takúto výšku zmluvnej pokuty považoval za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností,
ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo, keď je zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté

služby, resp. realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie počas trvania zmluvy. Zmluvná pokuta bola
dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad
porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú preto žiadny

vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, a preto nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu
zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že
takéto zľavy ponúka. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej
zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné

využiť tzv. moderačné právo uplatnené v § 545a Občianskeho zákonníka, lebo neprijateľná podmienka
je neplatná, a preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Zároveň nepovažoval
za opodstatnene uplatnený ani nárok na náhradu škody v sume 149,01 Eur, ktorá má predstavovať
podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu, t.j. 149,01 Eur,
ktorá má predstavovať podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného

telefónu, t.j. 149,04 Eur a jeho akciovou cenou 0,03 Eur. V súvislosti so skúmaním predpokladov
zodpovednostizaškodupodľa§420ods.1Občianskehozákonníkaustálil,žeodporcaporušilpovinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov, pretože
realizoval dohodnuté povinné zmluvné dobíjanie v období od januára 2008 do októbra 2009 a v
novembri 2009 migroval do inej siete. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení však nevyplýva

povinnosť odporcu platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného
telefónu, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Nepovažoval za
naplnený ani ďalší predpoklad, a to existenciu škody, keď za škodu nemožno považovať skutočnosť,
že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predáva mobilné telefóny za
nižšiu ako skutočnú cenu. Vyslovil názor, že účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným

spôsobom napr. podmienením právneho úkonu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorý nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento

za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. V dôsledku porušenia povinnosti odporcu zotrvať
v zmluvnom vzťahu dojednaný čas nemožno prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie.
Napokon nepovažoval za preukázanú ani aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o
postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody,a tak navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku vyplývajúceho z ust.
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľ, a to jeho výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov a navrhol
jeho zmenu tak, že návrhu na začatie konania bude v celom rozsahu vyhovené a odporcovi bude
uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
b/, c/, d/, f/ O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná
pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia jednak benefit,

ktorý žalovaný získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb navrhovateľa, resp. jeho právneho
predchodcu počas 24 mesiacov. Súdu prvého stupňa vyčítal porušenie práva na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Ďalej súdu
prvého stupňa vyčítal, že predmetným rozsudkom poskytol ústavne nekonformný výklad ustanovení
Občianskeho zákonníka, zasahujúci do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné
právo SR. Zotrval na stanovisku, že dojednanie o zmluvnej pokute je len zabezpečenie prospechu

poskytnutého žalovanému a uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako subsidiárneho práva,
ktoré žalobcovi vzniklo až porušením primárnej povinnosti žalovaného, platiť cenu poskytnutých služieb
riadne a včas, nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Poukazoval na to, že odporca získal počas celého zmluvného obdobia 7.200,- Sk na volania do všetkých
sietí, pričom v prípade pochybnosti o skutočnom poskytnutí vyššie uvedených benefitov, ak telefónne

číslo poskytnuté žalovanému bolo odpojené z prevádzky podstatne skôr, ako mohla byť poskytnutá
adekvátna časť zliav, je potrebné zvážiť, či by konajúci súd spochybňoval poskytnutie benefitov aj
v prípade, ak by nešlo o poskytovanie služby, ale materiálneho plnenia. Dohodnutú zmluvnú pokutu
považoval za prijateľné dojednanie s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co
31/2012-157,podľaktoréhozmluvnápokutajepeňažnáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi

v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi
škoda a jej účelom je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku,
pričom pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom,
že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku a stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie
zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú

pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec
nejaká škoda vznikla, a preto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, keď spotrebiteľ
poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že
dodávateľovi služby vznikne škoda v podstate v nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokutaboladohodnutávprimeranejvýške,pričomprimeranosťzmluvnejpokutyvspotrebiteľskejzmluve

sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd by mohol označiť takéto dojednanie v
spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane
presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku
zmluvy.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2

O.s.p.odôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmipodpísmenamia/ažf/citovanéhozákonnéhoustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/
O.s.p., avšak výslovne neuvádza, v čom majú jednotlivé dôvody na odvolanie spočívať.Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je daný v prípade, keď konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v odvolaní však nepoukazuje
na žiadnu vadu v konaní súdu prvého stupňa. Za takúto vadu nie je možné považovať nedostatok

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré v plnom rozsahu spĺňa náležitosti upravené v ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Navrhovateľ v odvolaní pritom neuvádza, o aký dôkaz by sa malo jednať, ktorý by bol

v konaní navrhol a súd ho nevykonal. Návrh takéhoto dôkazu nevyplýva ani z návrhu na začatie
konania a rovnako ani z vyjadrenia navrhovateľa a ospravedlnenia jeho neúčasti na pojednávaní zo
dňa 27.03.2013.

Odvolací súd preskúmaním nezistil opodstatnenosť uplatnenia dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Podľa
súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje nesprávny výklad a aplikácia právnej normy

prípadne použitie takej právnej normy, ktorú na daný vzťah nemožno aplikovať.

Súd prvého stupňa vo veci opodstatnene aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv o nároku vo výške 149,01 Eur ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce
sa zodpovednosti za škodu. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka správne vyložil a aplikoval
na danú vec.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov

by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.

Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

Odvolací súd tak nezistil opodstatnenosť uplatnených dôvodov na odvolanie, a preto rozsudok
okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím
konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é