Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 2, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010343
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka, a prísediacich Márie

Maliniakovej a Marty Cúttovej, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 02. 07. 2014 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I.Q., Y.. K. XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS X. X. - W.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 19. 03. 2013 v presnejšie nezistenom čase od 06:30 hod. 12:45 hod. v meste V., D. I. Č.. XXXX/XX,
okres J., vykonal krádež vlámaním do bytu na uvedenej adrese na X. poschodí, ktorý obývajú T. W., nar.
XX. XX. XXXX a H. W., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom V., I. XXXX/XX, a to tým spôsobom, že
neznámym predmetom a spôsobom rozlomil cylindrickú vložku na vchodových dverách bytu a následne
vošiel do priestorov bytu, ktorý prehľadal a v miestnosti spálne z komody z textilnej taštičky odcudzil
finančnú hotovosť vo výške 130,- Eur, dve svadobné obrúčky zo žltého kovu, 4 prstene zo žltého kovu,

kľúče od OMV Škoda Favorit ev. č. J. XXX H. a škoda Fabia combi ev. č. J. XXX H., panel z autorádia
nezistenej značky, mobilný telefón zn. NOKIA, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a mobilný telefón zn. SONY
ERICSON T 610, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čím týmto svojím konaním spôsobil T. T., nar. XX. XX.
XXXX a H. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom V., I. XXXX/XX, škodu krádežou vo výške 1.295,-
Eur a poškodením zariadenia vo výške 30,- Eur,

teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2, § 42
ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a
4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/64/2014 zo dňa 24. 04. 2014, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 rokov, ako aj ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/64/2014 zo dňa 24. 04. 2014 ostávajú
týmto nezmenené.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/204/2013 zo dňa 17. 04. 2014, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2

roky, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/204/2013 zo dňa 17. 04. 2014 ostávajú
týmto nezmenené.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným T. T., nar. XX.
XX. XXXX a H. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom V., I. XXXX/XX, spôsobenú škodu vo výške
1.335,94 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených T. T., nar. XX. XX. XXXX a H. T., nar. XX.
XX. XXXX, obaja trvale bytom V., I.Ú. XXXX/XX, so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazuje
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 15. 05. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/198/13/6611 obžalobu na Q. X. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona

Obžalovaný Q. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že o skutku uvedenom v obžalobe nevie nič, nevie ani ako sa dostala kvapka krvi na dvere,
pričom uviedol, že táto kvapka bola zvonku. Ku pachovej stope uviedol, že táto je prenášaná inou
osobou, teda neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho zo skutku uvedeného v obžalobe usvedčoval.
Na záver uviedol, že s odstupom času už nevie uviesť, kde sa v čase spáchania skutku nachádzal.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutý poškodená H. T., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že toho
dňa 19. 03. 2013 ráno o 06:30 hod. odišla z bytu do práce. Manžel odišiel pred ňou o 05:30 hod. Byt
riadne uzamkla, a keď sa vracala z práce domov, volal jej manžel, že byt je vykradnutý. Manžel v ten
deň prišiel z práce skôr asi o 13:00 hod. Keď prišla domov, boli tam už vyšetrovatelia a brali biologické

stopy. K ukradnutým veciam uviedla, že išlo o dve obrúčky, zásnubný prsteň, prsteň k osemnástke,prsteň k birmovke a ešte jeden prsteň od manžela. Ďalej to boli dva mobily a kľúče od oboch áut. Ráno,
keď odchádzala z bytu, na dverách nebolo nič, žiadne stopy, nikto sa na tých dverách predtým ani
nepoškriabal ani nezranil. K tej taštičke, na ktorej sa našli pachové stopy, uviedla, že ide o malú kabelku,

ktorúnosievanasvadbyainévýznamnéudalosti.Tútotaštičkumalasoseboumimobytunaposledypred
tromi rokmi. S touto kabelkou manipulovala len ona alebo jej manžel. Na záver uviedla, že obžalovaného
nepozná, ani ho nikdy predtým nestretla.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený T. T., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že toho

dňa19.03.2013ránoo05:30hod.odišielzbytudopráce.Keďsavrátildomov,zisti,žebytjevykradnutý,
že zmizlo 130,- Eur, dve obrúčky a 4 prstene. Dvere do bytu boli privreté a fabka bola vylomená. Dnu
v byte sa svietilo a všetko bolo rozhádzané. Poškodený preto volal políciu, ale nemohol sa dovolať,
preto poprosil svokra, ktorý nakoniec políciu zavolal. K odcudzeným veciam uviedol, že išlo o finančnú
hotovosťvovýške130,-Eur,dveobrúčky,4prstene,dvakľúčeodauta,panelodautorádia.Ďalejuviedol,
že keď ráno odchádzal z bytu do práce, žiadna krvná stopa na dverách bytu nebola. Ku kapsičke uviedol,

že túto jeho manželka nosieva na svadby a v nej bolo tých 130,- Eur. Na záver uviedol, že obžalovaného
nepoznám, ani ho nikdy predtým nevidel.
V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané zápisnica o výsluchu
svedkov H. J. a J. Y. z prípravného konania.

Svedkyňa H. J. vo svojom výsluchu uviedla, že osobu menom Q. X. nepozná. Ona používa mobilný
telefón zn. LG operátora T-mobile s číslom 0911832661, ktoré je evidované na jej meno. Iné telefónne
číslo nemá, ani nevie, že by bolo iné číslo evidované na jej meno. Tento telefón si kúpila asi v roku 2013,
predtým používala telefón značky NOKIA. Nikdy nepoužívala telefón značky Sony Ericsson T 610. Vždy,
keď mala problém s telefónom, tak išla do predajne T-mobile, kde jej telefón opravili alebo vymenili.

Nikdy si nekupovala telefón na ulici alebo v bazáre. O krádeži, ktorej sa mal dopustiť obžalovaný Q. X.
nevedela nič. Na záver uviedla, že asi v roku 2013 stratila telefón značky NOKIA, v ktorom mala SIM
kartu registrovanú na jej meno, nevedela už však uviesť na aké telefónne číslo táto karta bola, ale hneď
to bola nahlásiť v T-mobile, kde jej dali nové telefóne číslo, ktoré používa teraz.

Svedok J. Y. vo svojom výsluchu uviedol, že osobu menom Q. X. nepozná. On používa telefónne číslo
XXXXXXXXXX operátora O2 už päť rokov. Momentálne používa telefón NOKIA Lumia 710, predtým
používal telefón značky NOKIA N900 a Nokia N95. Ďalej uviedol, že v minulosti mal aj iné telefónne čísla
na prima karty od spoločnosti Orange, na tieto čísla si už nespomína, ale telefóny s týmito číslami mu
boli buď ukradnuté alebo ich stratil. Nikdy nekupoval telefón od Q. X.. Na otázku, či používa aj telefónne

číslo XXXXXXXXXX svedok uviedol, že toto číslo nepoužíva, ani nevedel vysvetliť, prečo je takéto číslo
registrované na jeho meno. Je možné, že to bolo jedno z tých čísiel, ktoré mu bolo v minulosti ukradnuté,
ale to bolo asi pred 8 - 10 rokmi. Na záver uviedol, že nikdy nepoužíval mobilný telefón značky NOKIA
7230.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: znalecký posudok KEÚ číslo ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1199
(č.l. 78 - 90), výsledok porovnávania pachových stôp (č.l. 91 - 96), vyčíslenie škody (č.l. 97 - 106),
nájomná zmluva (č.l. 108), zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia (č.l. 122 - 137), správy
a posudky na obžalovaného (č.l. 149 - 156), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 173 - 174).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Je nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný Q. X.. Ten je zo spáchania

usvedčovaný výpoveďami poškodených, ktorí zhodne opísali v akom stave sa nachádzal byt v čase, keď
ho opustili, a v akom stave sa nachádzal po ich príchode domov. Taktiež zhodne opísali veci, ktoré im boli
z bytu odcudzené. Obžalovaný je taktiež usvedčovaný vykonaným znaleckým dokazovaním, zo záverov
ktorého je zrejmé, že krvná stopa, ktorá bola odobratá zo vstupných dverí do bytu, patrí obžalovanému
Q. X. (č.l. 89 spisu). Taktiež porovnávaním pachových stôp bola zistená zhoda medzi pachovou stopou

odobratou z textilnej taštičky a pachovou stopou patriacou obžalovanému (č.l. 92 a nasl. spisu). Z
uvedeného je zrejmé, že krvná stopa sa nemohla dostať na zárubňu vchodových dverí iným spôsobom
ako tak, že ju tam zanechal samotný obžalovaný. Taktiež pachová stopa do vnútra bytu, na taštičku, v
ktorej mali poškodení finančnú hotovosť, sa nemohla dostať iným spôsobom, ako tak, že obžalovaný vtomto byte skutočne bol. Ako to potvrdili obaja poškodení vo svojich výpovediach, po odchode z bytu na
dveráchnebolažiadnakrvnástopa(ktorájedosťviditeľná,avprípadezamykaniabytubysijupoškodení
mohli všimnúť - č.l. 129 - fotodokumentácia k ohliadke miesta činu). Poškodení zároveň zhodne uviedli,

že taštička, na ktorej bola odobratá pachová stopa, bola mimo bytu naposledy pred tromi rokmi, teda
sa na ňu nemala žiadnym iným spôsobom ako dostať pachová stopa, len tak, že túto taštičku držal
obžalovaný vo svojich rukách. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že poškodení obžalovaného nepoznajú a
nikdy predtým ho nevideli, teda pred spáchaním skutku nemohol byť ani v ich byte, a taktiež poškodení
a obžalovaný nepoznajú spoločné osoby, prostredníctvom ktorých by sa pachová stopa obžalovaného

mohla dostať do bytu poškodených. Preto v tomto smere neobstojí obhajoba obžalovaného, že pachová
stopa sa mohla dostať do bytu prenesením treťou osobou. Z uvedeného je potom zrejmé, že jedine
obžalovaný bol osobou, ktorá bola v byte poškodených, a jedine on mohol z tohto bytu odcudziť veci,
ktoré opísali poškodení. Z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť iný logický záver.

Podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní

a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až
desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom
konania.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu vlámaním.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný Q. X. svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, a neoprávnene vnikol do obydlia iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného
zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného Q. X. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a zistil dve priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37

písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u obžalovaného prevažuje
pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákonazvýšiťdolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnejsadzbytrestnéhočinunajprísnejšietrestného
o jednu tretinu. Vzhľadom na uvedené je potom v prípade obžalovaného Q. X. trestná sadzba trestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov.

Zo správ na obžalovaného Q. X. vyplýva, že tento sa podľa záznamov Ministerstva vnútra SR od roku
2010 dopustil dvoch priestupkov. Z ÚVV a ÚVTOS X. X. je hodnotený kladne. Obžalovaný bol v minulosti
10 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/64/2014, kedy mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému Q. X. trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov a 4 mesiace. teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Uvedený trest je úhrnný v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože súd odsúdil obžalovaného za

viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom. Trest je zároveň v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný, pretože súd odsúdil obžalovaného za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 2T/64/2014 zo dňa 24. 04. 2014). Keďže súd ukladal súhrnný trest, musel v zmysle § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušiť výrok o treste z tohto rozsudku Okresného súdu Lučenec. Keďže týmto

rozsudkom bol zrušený aj výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/204/2013
zo dňa 17. 04. 2014, a zrušením rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/64/2014 zo dňa 24.
04. 2014 vstúpil do platnosti opäť rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/204/2013 zo dňa 17.
04. 2014 (výrok o treste), súd preto zrušil aj výrok o treste z uvedeného rozsudku. Súd potom taktiež vzmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov (prevzatý výrok z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 2T/64/2014 zo dňa 24. 04. 2014.

Uvedený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace je podľa názoru súdu na nápravu
páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci,
zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho
prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol

nato,žeobžalovanýbolvminulostiviackrátsúdnetrestaný,pričommuboliukladanérôznedruhytrestov,
akoajnaskutočnosť,žeobžalovanýsvojimkonanímnaplnilskutkovépodstatyviacerýchtrestnýchčinov.

Poškodení T. T. a H. T. si v konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú na hlavnom
pojednávaní vyčíslili na sumu 2.000,- Eur z titulu odcudzenej finančnej hotovosti a vecí uvedených v
obžalobe, ďalej na sumu 140,- Eur z titulu nákladov na výmenu zámkov na autách, a na sumu 500,- Eur

z titulu psychickej ujmy. V zmysle odborných vyjadrení a predložených faktúr (č.l. 97 - 106 spisu) bola
celková výška škody ohodnotená na sumu 1.335,94 Eur (hodnota odcudzených vecí, finančná hotovosť,
náklady na opravu zámkov dverí). Poškodení žiadali priznať aj sumu 500,- Eur z titulu psychickej ujmy,
túto však nijakým relevantným spôsobom nepreukázali a nedoložili žiadnymi dôkazmi. Z uvedeného
dôvodu potom súd priznal poškodeným nárok na náhradu škody v celkovej výške 1.335,94 Eur a

zároveň zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť túto škodu poškodeným. So zvyškom ich nároku
na náhradu škody potom súd odkázal poškodených na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.