Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 6C/120/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805203386
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8805203386.22

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne:
R.. L. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. T. X.R. XX, L. V. B., zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, ul.
Hviezdoslavova 149/5, Vranov nad Topľou proti žalovanému: R.. J. Y. L., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXXX/
XXX , X. , t.č. N. XX, Y. o vydanie bezdôvodného obohatenia t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 14.765,98 EUR t.j. 444.840,- Sk ako bezdôvodné

obohatenie za obdobie od 28.9.1998 do 26.9.2008 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou dňa 27.9.200 domáhala vyporiadania majetku po rozvode.
Jej žalobný petit mal. 8 bodov. V bode 1 sa domáhala priznania vylúčeného vlastníctva na pozemok
v Prešov LV č. XXXX. V bode 2 sa domáhala určenia výlučného vlastníctva k parcele č. XXX/X LV č.
XX vo L. V. B., V bode 3 sa domáhal vyplatenia jej podielu za polovicu domu , letnej kuchyne a stodoly

na LV č. XX L. V. v sume 1.000.000,-Sk. V bode 4 sa domáhala finančného odškodnenia za to, že jej
manžel 15 rokov po zrušení BSM užíval spoločne nadobudnutý majetok v sume 500.000,-Sk. V bode 5
žiadal finančné odškodnenie za to, že manžel jej prikázal používať pozemok v Y. vo výške 1.000.000,-
Sk. V dobe 6 sa domáhala náhrady za užívanie ňou zakúpeného auta vo výške 240.000,-Sk. V bode
7 sa domáhala zaplatenia sumy 60.000,-Sk za sklenník a v bode 8 sa žalobkyňa domáhala určenia
doby splatnosti jej požiadaviek vzhľadom k jej veku, finančnej núdzi, zdravotnému stavu a nemožnosti

si privyrobiť k dôchodku. Svoju žalobu okrem iného odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným
bolo rozvedené tunajším súdom dňa 22.2.2000, č.k. 4C/1124/99. V spoločnej domácnosti so žalovaným
nežili od 15.4.1985. BSM bolo tunajším súdom zrušené dňa 26.8.1985, č.k. 7C 427/85. Poukázala, že
majetkoprávne sa so žalovaným doposiaľ nevyrovnali a nie je predpoklad vzájomnej dohody. Preto žiada
o rozdelenie súd. Počas trvania manželstva jej rodičia darovali rodinný dom s pozemkom v Prešove
zapísaný na LV č. XXXX. Manžel po asanácii domu zobral sám peniaze a o rodičov sa musela postarať

ona. O ich pozemok je toho času rozšírený mestský park. Pozemok v X. získali tým, že polovicu kúpili a
druhú polovicu zdedil manžel. Rodinný dom postavili spoločne. Do letnej kuchyne dali zaviesť vodovod,
sociálne zariadenie. Pred zrušením BSM si čiastočne rozdelili financie. Manžel nechal v roku 1988
vymerať štvrtinu pozemku na záhradu a do tej časti hodne investovala. Poukázala, že pri odchode z
domu s troma, vtedy nezaopatrenými deťmi si zobrala len najnutnejšie veci, aby mali kde spať, a veci
osobnej potreby. Keď asi o mesiac neskôr išla so synom pre ďalšie veci, manžel ju nepustil do domu.

Nedostala späť ani svoje veci. Keď odišla z domu, dom bol udržiavaný a zariadený. Manžel sa celé roky
o rodinu nestaral, doma býval, stravoval sa, ale na domácnosť finančne neprispieval. Preto bola nútená
požiadať súd o určenie výživného na deti. Manžel bol verbálne a manuálne agresívny a to až do tej
miery, že synovia sa báli o jej bezpečnosť. Od kedy odišla od manžela zaisťovala všetky deti. Všetci
traja získali vysokoškolské vzdelanie a založili si rodiny. Najmladší syn zomrel. Manžel začal podnikať
ako majiteľ cestovnej kancelárie a dom, v ktorom býval, časť prenajímal a časť využíval ako priestory

cestovnej kancelárie. Pôvodné konanie sa viedlo pod sp.zn. 6C 651/2000. V tejto veci súd rozsudkom
zo dňa 21.1.2003 č.k. 6C 651/2000-92 rozhodol a to tak, že žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnouvlastníčkouparcelyč.XXXzastavanéplochyvovýmere229m2zapísanénaLVč.XXXXk.ú.Y.zamietol,
žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X orná pôda vo výmere 946
m2 zapísanej na LV č. XX k.ú. X. zamietol s tým, že žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné

konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
vlastníctvo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, vo svojej výpovedi sama uviedla, že s výnimkou darovacej
zmluvy, ktorou rodičia darovali predmetnú nehnuteľnosť jej a žalovanému, žiadnu inú zmluvu s rodičmi
ohľadom predmetnej nehnuteľnosti neuzavrela. Súd v konaní nezistil prípadne iný titul nadobudnutia
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v celosti u žalobkyne, napríklad titulom vydržania. Pokiaľ sa

týka druhej nehnuteľnosti, žalobkyňa taktiež v konaní nepreukázala, aby sa zákonným spôsobom stala
výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XX k.ú. X.. Poukázal, že táto nehnuteľnosť
je v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a
žalobkyňa sa môže domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uvedený rozsudok
bol rozsudkom Krajského súdu zo dňa 26.3.2004 vo veci samej potvrdený s poukazom na to, že súd I.
stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Žaloba v prevyšujúcej časti, keďže bola

vylúčená rozsudkom na samostatné konanie, bola následne vedená pod sp.zn. 6C 267/2004,

V konaní vednom pod. sp.zn. 6C/267/20006 súd konanie o nárokoch žalobkyne pokiaľ ide o body 3, 5, 6,
7 a 8 uznesením zo dňa 3.5.2005 č.k. 6C 267/2004 zastavil v dôsledku späťvzatia, pokiaľ išlo o uvedené
body. Žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. už len ohľadom bodu 4 pôvodnej žaloby vylúčil na samostatné
konanie a rozhodnutie. Toto konanie sa vedie pod vyššie uvedenou sp.zn. 6C 120/2005.

Predmetom tohto konania je teda vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného za užívanie
nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. X.. V tomto konaní právny zástupca žalobkyne niekoľkokrát
požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu. Prvý krát o pripustení zmeny návrhu súd rozhodol
uznesením zo dňa 18.7.2005 č.k. 6C 120/2005-9, druhýkrát to bolo uznesením zo dňa 27.7.2006 č.k. 6C
120/2005-54atretíkráttobolouznesenímzodňa18.11.2008č.k.6C120/2005-173.Predmetomkonania

je tak v zmysle poslednej zmeny žaloby vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného za
užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. X. za obdobie od 25.9.1997, do 26.9.2008 v sume
444.840,- Sk spolu s príslušnými úrokmi z omeškania z jednotlivého mesačného nájmu, tak, ako je to
uvedené v citovanom uznesení. K zmene žalobného návrhu došlo v súvislosti s podaním znaleckého
posudku Y.. S.. S. X. A..

Rozsudkom tun. súdu zo dňa 12.2.2009, č.k. 6C/120/2005-185 súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 14.765,98 EUR t.j. 444.840,- Sk ako bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 28.9.1998 do 26.9.2008 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej
časti pokiaľ sa týka úrokov z omeškania vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Proti tomuto rozsudku súdu podal žalovaný odvolanie na základe ktorého následne Krajský súd v
Prešove tento rozsudok uznesením zo dňa 16.10.2009, č.k. 4Co/85/20008 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu
Vranov n./T .zo dňa 25.3.2008 bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania avšak v dôsledku odvolania toto rozhodnutie bolo uznesením KS v Prešove zo dňa 23.3.2009

zrušené č.k. 8Co 133/2008-200 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Znamená
to, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XX k.ú. X.
doposiaľ existuje. Žalobný návrh I. stupňový súd posúdil v zmysel § 451 ods. 1, 2, OZ v zmysle
ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu , plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. KS ďalej poukázal v odôvodnení uznesenia na to, že bezdôvodné obohatenie v zmysle
cit. uznesenia má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nie je možné
odôvodiť z iného právneho titulu. Nárok podielového spoluvlastníka domáhať sa náhrady voči
druhému podielovému spoluvlastníkovi z dôvodu, že tento užíva spoločnú vec nad rámec svojho

podielu na spoločnej veci bez predchádzajúcej dohody je nárokom, ktorý sa opiera o zákonné ust.
§ 137 ods. 1 OZ. Nárok , ktorý sa opiera o cit. zákonné ustanovenie nemôže byť teda nárokombezdôvodným vzmysle ust. OZ obezdôvodnomobohatení. Pokiaľ medzipodielovýmispoluvlastníkmi
nedôjde k dohode o hospodárení so spoločnou vecou a jeden zo spoluvlastníkov vec užíva, nie
je možné dospieť k záveru, že ju užíva bez právneho dôvodu, keďže dôvodom pre takéto užívanie

je jeho spoluvlastnícke právo. Pokiaľ niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi nejde o stav užívania bez právneho dôvodu, ale o užívanie veci z titulu
spoluvlastníckeho práva, ktoré musia všetky subjekty stojace mimo okruh spoluvlastníkov rešpektovať.
Spoluvlastníci môžu voči sebe navzájom z takéhoto vzťahu vyvodzovať nároky a domáhať sa aj
prípadnej úpravy užívania veci. Vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú upravené pokiaľ nedôjde

k dohode medzi nimi ust. zákona, ktoré zakladajú vznik nárokov medzi nimi. Poukázal na ust. § 139
ods. 1,2 OZ a na to, že cit. ustanovenie hovorí o úprave vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi
teda vzťahov týkajúcich sa aj samotného užívania spoločnej veci . Pri úprave spoločného užívania
prichádzajú do úvahy rôzne možnosti napr. rozdelenie užívania veci, takže jednotliví spoluvlastníci
budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, že jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec
a ostatní dostanú náhradu alebo všetci spoluvlastníci budú užívať striedavo vec v určitých časových

obdobiach. Poukázal na to, že v predmetnom konaní súd I. stupňa neskúmal či medzi účastníkmi
konanianedošlo kdohode oužívaníspoločnevecihociaj konkludentnýmspôsobom. Vtejtosúvislosti
bude povinnosťou súdu I stupňa dôsledne vypočuť účastníkov konania a oboznámením sa s všetkými
súvisiacimi konaniami a zistiť, či žalobkyňa mala záujem na užívaní časti nehnuteľnosti, prípade z
akého dôvodu sa tohto svojho práva nedomáhala. Významnou bude aj skutočnosť, že žalobkyňa

odišla bývať do bytu, ktorý by mal byť tiež predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov
teda v dôsledku zákonnej fikcie podielovým spoluvlastníctvom a či vo vzťahu aj k tomuto majetku
došlo k nejakému vyporiadaniu. Z pohľadu odvolacích námietok žalovaného preto považoval odvolací
súdu za dôvodnú námietku to, že ne bolo hodnoverným spôsobom preukázané, že žalovaný neumožnil
žalobkyni užívať predmetné nehnuteľnosti, resp. či žalobkyňa požívala ďalšie výhody vyplývajúce zo

spoločného majetku účastníkov konania. Úlohou súdu I. stupňa bude v ďalšom konaní riadiť s a týmto
právnym názorom odvolacieho súdu a doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

Následne počas konania po zrušení predmetného rozsudku žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.3.2010
zmenila žalobný návrh pokiaľ ide o jeho právne zdôvodnenie, uviedla, že žalovanú sumu si uplatňuje z
titulu úhrady za užívanie podielu žalobkyne žalovaným za uvedené obdobie v zmysle ust. § 137 OZ.

Išlo teda len o zmenu právneho dôvodu podanej žaloby.

Následne rozsudkom zo dňa 12.11.2012 , č.k. 6C/120/2005-302 súd opätovne v súlade s pokynmi KS
vec opätovne prejednal, pričom vo veci rozhodol aj s poukazom na pokyny KS tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd
v Prešove uznesením zo dňa 13.02.2013 rozsudok súd prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové

rozhodnutie. V odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to že súd prvého stupňa vykonal vo
veci rozsiahle dokazovanie, avšak na jeho základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak
konštatoval, že žalobkyni bolo umožnené nehnuteľnosti užíval, ale ich užívania sa nedomáhala.
Takýto záver nemôže byť správny, ak by všetky vykonané dôkazy boli hodnotené aj vo vzájomnej
súvislosti, ako to ustanovuje §132 O.s.p.. Nie je možné pri hodnotení dôkazov prehliadnuť okolnosti,

za akých sa žalobkyňa vzdala užívania predmetných nehnuteľností, teda vážne rozpory v manželstve
a nevyhovujúce podmienky pre bývanie. Za veľmi podstatnú okolnosť považuje odvolací súd výpoveď
druhej manželky žalovaného, z ktorej vyplynulo, že už v roku 1995 sa táto do rodinného domu
nasťahovala. Za takýchto okolností by nebolo ani prípustné, aby nehnuteľnosť užívala aj žalobkyňa.
Spoločenské pravidlá našej spoločnosti rešpektujú súkromie manželských párov, ktoré by prípadným

užívaním nehnuteľností žalobkyňou mohlo byť narušované. Súd prvého stupňa preto skutkové okolnosti
zistené vo vzťahu k odchodu žalobkyne z nehnuteľnosti a možnosti ďalšieho užívania nehnuteľnosti
oboma účastníkmi konania posúdil nesprávne. Za situácie, kedy užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou
a zároveň druhou manželkou žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nie je rozhodujúca
skutočnosť, či žalobkyňa sa užívania nehnuteľnosti domáhala. Odvolací súd preto aj v súlade so svojim

predchádzajúcim rozhodnutím zo dňa 16.10.2009 zdôrazňuje, že úlohou súdu prvého stupňa bolo aj
skúmať, že pokiaľ sa žalobkyňa užívania nehnuteľnosti nedomáha, z akého dôvodu tak postupovala.
Za daných okolností nebude ani podstatné to, či žalovaný umožnil žalobkyni predmetné nehnuteľnosti
užívať, keďže reálne takého užívanie by nebolo v súlade so zvyklosťami a bez rozporov. Vo vzťahu kpozemkom bolo naviac preukázané, že žalobkyňa chcela tieto užívať, respektíve aspoň jednu z nich
a v určitom časovom období aj jednu nehnuteľnosť užívala, čo jej však žalovaný neskôr znemožnil.
O snahe žalobkyne užívať časť pozemkov aspoň do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu svedčí aj

samotné rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým jej
jedna nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva. Z uvedeného je nesporné, že žalobkyňa
predmetnú nehnuteľnosť chcela užívať aj v minulosti. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čo mohol odvolací súd napraviť aj zmenou rozhodnutia. Súd
prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, preto jej posúdenie len

odvolacím súdom by znamenalo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Z tohto dôvodu
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p.
a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť nárok
žalobkyne v naznačenom smere, teda posúdiť reálnu možnosť žalobkyne užívať nehnuteľnosť spolu so
žalovaným, prípadne s ďalšími osobami a v nadväznosti na to vyporiadať sa so vznesenou námietkou
premlčania. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že znalecký posudok o

vyčíslení náhrady za spoluvlastnícky podiel obsahuje grafickú časť (čl.160), v ktorej je jedna miestnosť
označená ako „kancelária“, čo môže svedčiť o pravdivosti jedného z odvolacích dôvodov, a to toho, že
v dome účastníkov konania sídlila v minulosti cestovná kancelária. Aj s touto skutočnosťou sa bude
musieť súd prvého stupňa vysporiadať v novom rozhodnutí.

Na základe uvedeného preto súd opätovne vec v súlade s pokynmi Krajského súdu prejednal.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pôvodnou žalobou, pripojeným spisom tunajšieho súdu
6C 651/2000, 6C 267/2004, ďalšími pripojenými spismi tunajšieho súdu a to 4C 274/2000, 5C 175/1988,
4C 280/1987, 4C 525/1986, D 72/71, N 257/72, 5C 579/88, 4C 725/82, 4C 726/82, Nc 383/82, 7C
427/85, 4C 1124/99, 4C 19/2005, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise 6C 120/2005 a to

výpisomzlistuvlastníctvač.XXk.ú.X.,vyjadrenímmanželkyžalovanéhozodňa14.11.2005,vyjadrením
žalovaného zo dňa 12.12.2005, správami o zdravotnom stave žalovaného, správou obce X., ktorá
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18.4.2006, vyjadrením zástupcu žalovaného zo dňa 10.4.2007,
správou obce X. zo dňa 12.4.2007, vyjadrením žalovaného zo dňa 2.5.2007 na čl. 79-84, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 2.10.2007, vyjadrením obce X. zo dňa 5.10.2007, vyjadrením manželky žalovaného

na čl. 94-97, vyjadrením žalovaného zo dňa 8.2.2008, znaleckým posudkom č. 57/2008, vypracovaným
Y.. S.. S. X. A.. , žiadosťou o pripustenie poslednej zmeny žaloby zo dňa 30.9.2008, rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 25.3.2008 vo veci sp.zn. 3C 3/2005, ktoré sa týka zrušenia podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, ktoré súvisia s týmto
konaním, vyjadrením žalovaného zo dňa 6.12.2009, na čl. 208-212, opätovným výsluchom účastníkov

konania, oboznámením sa so stavom pripojeného spisu sp.zn. 4C.., výsluchom dcéry účastníkov
konania prostredníctvom dožiadaného súdu, výsluchom druhej manželky žalovaného, vyjadrením
žalovaného zo dňa 17.7.2010 vrátane priložených listín na čl. 243-254, výsluchom dcéry účastníkov
konania, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyňa z 08.07.2011, predchádzajúci rozhodnutiami vo veci
odvolaním, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, článkom z novín na čl, 323, vyjadrením

žalovaného na čl. 370,375 výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z listu vlastníctva č. XX, k.ú. X., vyplýva, že účastníci sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcela č. XXX,
Č.. XXX, XXX/X,XXX/X, a domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXX a to tak, že žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, žalovaný spolu s manželom sú spoluvlastníkmi uvedených

nehnuteľnosti v podiele 1.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C /427/85 vyplýva, že tunajší súd rozsudkom zo dňa
26.8.1985,č.k.7C/427/85-9zrušilbezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonania.Uvedenýrozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1985. Z odôvodnenia cit. rozsudku vyplýva, že k zrušeniu BSM
došlo z tohto titulu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi je trvalý a

neodčiniteľný stav, a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Bolo preukázané, žemanželia, t.j. účastníci konania žijú oddelene a nepodieľajú sa na vytváraní spoločného majetku. Z
svojich výpovedí účastníkov vyplýva, že medzi nimi dochádzalo ku konfliktom, a že žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť dňa 11.71985 pre neznesiteľné životné podmienky.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4C/1124/99 vyplýva, že tunajší súd rozsudok zo dňa
22.2.2000 rozviedol manželstvo účastníkov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.3.2000. Z odôvodnenia cit. rozsudku vyplýva, že v konaní bolo preukazné, že manželia žijú vyše 15
rokov oddelene, manželstvo neplní svoju a že medzi nimi došlo k hlbokému rozvratu, ktorý žalobkyňa
riešila svojim odchodom z domácnosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že keďže rozsudkom zo dňa 26.8.1985, č.k. 7C/427/85-9 zrušil bezpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania a do troch rokov nedošlo k jeho vyporiadaniu, čo vyplýva z výpovedi
účastníkov a ďalších vyššie uvedených pripojených spisov tunajšieho súdu platí zákonná fikcia a to tak,
že pokiaľ ide o vyššie uvedené nehnuteľnosti, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1,
nakoľko spolu s manželom boli vlastníkmi v 1, druhú polovicu vlastnil len jej manžel.

Aj z ďalších vyššie uvedených pripojených spisov vyplýva, že vzťah medzi účastníkmi, bývalým

manželmi bol konflikty o čom svedčí veľké množstvo súdnych konaní medzi nimi, ktoré sa týkali, jednali
jednak vyporiadania majetku a určenia výživného na deti ako aj medzi nimi. O konfliktom vzťahu
medzi účastníkmi svedčia aj ďalšie vyjadrenia žalovaného nachádzajúce sa v spise a to hlavne zo dňa
8.2.2008, čl. 108 a nasl.

Z pripojeného rozsudku vyplýva, že v konaní, ktoré súvisí s týmto vo veci sp.zn. 3C 3/2005, ktoré sa

týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k nehnuteľnosti, ktorá sa týka aj tohto
konania bolo vo veci rozhodnuté a to rozsudkom zo dňa 15.07.2011, ktorým súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k.ú. X. ako parcela
č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1565 m2, parcela č. XXX - záhrada o výmere 175 m2, parcela
č. XXX/X - orná pôda vo výmere 1096 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 946 m2, ako aj

rodinnému domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXX a toto vyporiadal tak,
že parcelu č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1565 m2, parcelu č. XXX - záhradu o výmere 175
m2, parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere 1096 m2, a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený
na parcele č. XXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že tento je povinný vyplatiť
žalobkyni za jej podiel 7.736 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do výlučného vlastníctva

žalobkyne prikázal nehnuteľnosť parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 946 m2, zapísaná na LV
č. XX, k.ú. X. s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému za jeho podiel 2.683 eur do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že súd pri
rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania riadiac sa vyššie zásadami
uvedenými v OZ a výsledkami dokazovania a prihliadnuc aj na návrhy účastníkov konania, aj keď v

konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadania medzi spoluvlastníkmi nie je súd viazaný návrhom,
vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam kombináciou rozdelenia veci
s jej prikázaním za primeranú náhradu. Súd zobral do úvahy, že žalovaný do súčasnej doby jemu
prikázané parcely a rodinný dom užíva, resp. aj užíval so svojou druhou manželkou. V súlade so
zásadou, že ak spoluvlastník vec nechce, nemožno mu prikázať, súd neakceptoval návrh žalovaného,

aby žalobkyňa užívala polovicu rodinného domu, kde mal súd aj za to, že u žalobkyne by neboli
splnené predpoklady účelného využitia veci, nakoľko druhú polovicu by užíval žalovaný, resp. aj spolu s
bývalou manželkou, účastníci konania sú rozvedení a nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 11 rokov a
súčasný stav ich vzájomných vzťahov takéto spolužitie v jednom rodinnom dome, aj keď je tento podľa
vyjadrenia žalovaného tvorený dvoma bytovými jednotkami, nepredpokladá. Čo sa týka vzájomného

vyrovnania medzi účastníkmi konania, súd má za to, že žalovaný nepredložil súdu žiadne potvrdenie
o vyporiadaní jeho spoluvlastníctva so žalobkyňou a ani nijako nepreukázal, že finančné prostriedky,
ktorémalžalobkyniposkytnúťporozvodemanželstva,boliurčenénaúčelyvyporiadaniaichpodielového
spoluvlastníctva. Aj žalobkyňa tieto tvrdenia výslovne poprela s tým, že predmetné finančné prostriedky
boli určené a aj v skutočnosti použité na štúdium troch detí účastníkov konania.Z odôvodnenia rozsudku druhého stupňa vo vyššie uvedenej veci zo dňa 19.01.2012, č.k. 15
Co /125/2011-75 vyplýva, že prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto
nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že všetky parcely zapísané na LV č. XX, okrem parcely č.

XXX/X, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho vyplatiť žalobkyni za jej podiel
sumu 7.136,- eur. Toto rozhodnutie odvolací súd považoval za zákonné, vecne správne a objektívne.
Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX, a to parcelu č. XXX/X zase prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne a zaviazal ju zaplatiť žalovanému za jej podiel 2.683,- eur. Aj toto rozhodnutie odvolací
súd považoval za zákonné, vecne správne a objektívne. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný

nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že žalobkyni už vyplatil za jej podiel, resp. aby došlo k ich vzájomnému
vyporiadaniu. K týmto skutočnostiam nepredložil žiadne dôkazy, žiadne potvrdenia o tom, aby finančné
prostriedky, ktoré mal poskytnúť žalobkyni po rozvode manželstva, boli určené na tento účel. Odvolací
súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o tom, že zobral do úvahy skutočnosti, že žalovaný do
súčasnej doby predmetné parcely užíva so svojou druhou manželkou. Keďže spoločné užívanie tejto
nehnuteľnosti, resp. polovice rodinného domu, zo strany účastníkov neprichádza do úvahy, s poukazom

na účelné využitie veci a skutočnosť, že účastníci konania sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti,
nekomunikujúspolu,správnybolpostupsúduprvéhostupňa,aktútonehnuteľnosťprikázaldovýlučného
vlastníctva žalovaného a jeho zaviazal na výplatu podielu žalobkyni z predmetnej nehnuteľnosti v
rozsahu 1/4.

Z výpovede žalobkyne vyplýva, že od roku 1985 nebýva v dome, do roku 1997 užívala časť záhrady

1, avšak od roku 1997 a to od 25.9.1997, t.j. od kedy si stanovila oprávnenosť svojho nároku uvedené
nehnuteľnosti vôbec neužívala, a to ani rodinný dom a ani pozemky. Uviedla, že v čase odchodu z
domácnosti v roku 1985 ich manželstvo ešte trvalo. Uviedla, že v predmetom rodinnom dome nemohla
bývať, pretože tam boli neprijateľné. Často bol bez kúrenia, bez vody , pretože to manžel vypínal. Dve
staršie deti študovali a býval tam s najmladším synom. Keďže tieto podmienky boli neznesiteľné , zbalila

sa a odsťahovala sa. Tento stav ako uviedla, trval niekoľko rokov a postupne sa to zhoršovalo a to tak,
že posledne 1-2 roky sa to už nedalo vydržať. Ona o tejto situácii informoval svojho zamestnávateľa
a potom na základe toho získala byt, kde sa odsťahovala aj s deťmi. Neskôr keď sa deti osamostatnili,
byt bol pre ňu veľký a získala iný byt. Na dotaz súdu, či sa niekedy domáhala užívania predmetnej
nehnuteľnosti žalobkyňa uviedla, že sa domáhala , pokúšala sa dostať do domu, teda fyzicky, prišla

pred dom, avšak žalovaný ju do predmetného rodinného domu nevpustil. Súdu predložila list terajšej
pani žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný predmetný dom prenajímal svojej terajšej manželke,
avšak v období, keď ešte neboli manželia. uviedla, že vyjadrenie žalovaného nie je pravdivé, nakoľko
žalovaný ju nepustil, aby som mohla uvedené nehnuteľnosti užívať. Naposledy to bolo, keď prišiel znalec
na ohliadku. Pokiaľ sa týka samotného domu, ten som sa ani nepokúšala užívať, nakoľko ma žalovaný

do neho nepustil. Pokiaľ sa týka pozemkov, čiastočne som užívala, pričom žalovaný si z úrody čiastočne
bral výnosy. Taktiež som sa niekoľko krát pokúšala užívať, avšak, boli tam pustené psy a neskôr po
nasťahovaní jeho súčasnej manželky táto niekoľko krát na mňa kričala, že nemám tam čo robiť a že
na mňa zavolá políciu. Taktiež chcem uviesť, že naposledy som na uvedenú nehnuteľnosť prišla aj so
svojím právnym zástupcom a on bol svedkom toho, že ma žalovaný nepustil dnu.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní tvrdenia žalobkyne potvrdil.

Právny zástupca žalobkyne spresnil žalobu v tom zmysle, že predmetom žaloby je vlastne vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie cit. nehnuteľnosti vo forme bežného nájmu. Pôvodne
žalobkyňa žiadala sumu 2.500,-Sk za jeden mesiac. Právny zástupca na dotaz súdu, ako k tejto sume
došiel uviedol, že k nej došiel voľnou úvahou a vychádzal pritom z ceny za nájom 4 izbového bytu

vo Vranove n/T, s poukazom na blízku vzdialenosť a na charakteristiku a vybavenie rodinného domu.
K podané znaleckému posudku sa písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že nemá proti nemu
výhrady.

Zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne, poukázal na to,
že žalobkyňa sa nikdy neobrátila na súd s požiadavkou určenie spôsobu užívania veci v podielom

spoluvlastníctve.V uvedenej veci pokiaľ sa týka stanovenia výšky bezdôvodného užívania, t.j. nájmu za užívanie vyššie
cit. nehnuteľnosti súd ustanovil vo veci znalca Y.. S.. S. X. A..

Zo znaleckého posudku č. 57/2008 podaného znalcom Y.. S.. S. X. A., ktorého úlohou bolo určiť výšku

mesačného nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX k.ú. X. a to domu súp.č.
XXXX, postaveného na parcele č. XXX o výmere 1.565 m2, ďalej parcely č. XXX o výmere 1.565 m2,
parcely č. XXX o výmere 175 m2, parcely č. XXX/X o výmere 1.096 m2 a parcely č. XXX/X o výmere
907 m2 ako aj vypočítať celkový podiel, ktorý prináleží žalobkyni z uvedeného nájomného za obdobie
od 25.9.1997 do 26.4.2006 a to celkovo ako aj mesačne podľa jej podielu s poukazom na zákonnú fikciu

vyporiadania BSM, t.j., že je spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v 1. Z tohto posudku vyplýva,
že celkový podiel, ktorý pripadá žalobkyni za uvedené obdobie je suma 387.517,- Sk s tým, že presný
výpočet za jednotlivé obdobia sú uvedené v tabuľke na čl. 153-154 spisu s tým, že priemerný mesačný
nájom za stavby aj pozemky predstavuje sumu 3.370,- Sk.

Žalobkyňa po poslednej zmene žiadala bezdôvodné obohatenie za obdobie 25.9.1997 do 26.9.2008. Z
podaného citovaného znaleckého posudku vyplýva, že bezdôvodné obohatenie za dobu od 25.9.1997

do 26.4.2006 je celkovo 387.517,-Sk.

Za obdobie od 25.9.1997 do 27.9.1998, kedy má súd za to, že nárok za toto obdobie je premlčaný je
nasledovný:

Bezdôvodné obohatenie 9/1997( 6 dní), 10/1997( 31 dní ), 11/1997(30 dní), 12/1997( 31dn9), t.j. spolu
98 dní x BO stanovené znalcom 86,904 /deň , celý rok je to 31.720,-Sk)= 8.516,60 Sk.

Bezdôvodné obohatenie za rok 1998, 1/1998( 31 dní ), 2/1998( 28 dní), 3/1998( 31 dní),4/1998( 30 dní),
5/1998( 31dní), 6/19998( 30 dní), 7/1998(31dní), 8/1998( 31dní), 9/1998( 27dní), t.j. spolu 270 dní x
suma stanovená znalcom, t.j. 89,380/ 1 deň( celý rok 32.624,-Sk)= 24.132,60 Sk.

Z uvedeného teda vyplýva, že suma bezdôvodného obohatenia 32.649,20 Sk( 8.516,60Sk +24.132,60
Sk) za obdobie od 25.9.1997 do 27.9.1998 je premlčaná , a túto sumu nie možné priznať vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania.

Čiže bezdôvodné obohatenie za obdobie od 28.9.1998 do 26.4.2006 na ktorý má žalobkyňa nárok je
354.867,80 Sk, ( 387.517,-Sk -32.649,20- premlčaný )

Pokiaľ sa týka bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie od 27.4.2006 do 26.9.2008, žalobkyňa
vychádzal z priemernej sumy stanovenej znalcom , t.j. zo sumy 3.370,-Sk mesačne, čo podľa výpočtu

súdu je nasledovné:

BO za rok 2006

4/2006( 4dní)=449,33Sk (3370,-Sk/30 dní x4) , 5/2006( 31 dní), 6/2006( 30dní), 7/2006(31dní),
8/2006(31dní), 9/2006(30dní), 10/2006(31dní), 11/2006( 30dní), 12/2006(31dní), spolu 449,33 Sk +
8x3.370,-Sk= 27.409,33 Sk.

BO za rok 2007, 12x3.3370,-Sk= 40.440,-Sk.

BO za rok 2008

1/2008-8/20008,t.j.8x3.370,Sk,t.j.26.960,-Sk.+9/2006-26dní,jeto26x3.370,-Sk/30dní=2.920,70Sk.Z uvedeného vyplýva, že spolu za obdobie od 27.4.2006 do 26.9.2008 ja to 97.730,-Sk.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že BO za ktoré má žalobkyňa nárok , t.j. od 28.9.1998- 26.9.2008 je
spolu 452.597,80 Sk, ( 354.867,80 Sk + 97.730,-Sk). Keďže žalobkyňa žiadala bezdôvodné obohatenie

v sume 444.840,-Sk , čo je menej a po prepočte konverzným kurzom je to 14.765,98 EUR, súd má za to,
že žalobkyňou žiadané bezdôvodné obohatenie je dôvodné, avšak za obdobie 28.9.1998 do 26.9.2008.

Z výpovede svedka J. T., vyplýva, že prítomnú žalobkyňu osobne pozná. Pamätá sa, že niekedy v 80.
rokoch ho žalobkyňa požiadala o pomoc pri vybavovaní bytu, nakoľko bol personálnym námestníkom
v nemocnici s poliklinikou. Uviedla, že má nejaké problémy s manželom a preto potrebuje odísť zo
spoločnej domácnosti. Vtedy som jej pomohol vybavovať byt, kde sa aj odsťahovala. Bližšie okolnosti

ohľadom odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti uviesť svedok nevedel. Vedel len toľko, že mali
nejaké nezhody s manželom. Nevie o tom, že by sa žalobkyňa vrátila k manželovi do predmetného
rodinnéhodomu,taktiežnevieanemávedomosťotom,čižalobkyňatentodomniekedyvďalšomobdobí
užívala. Zo spoločnej domácnosti odišla spolu s deťmi. Žalobkyňa mu pri vybavovaní bytu povedala, že
má vážne problémy s manželom a preto s ním nemôže žiť.

Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 107ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom čase t.j. od 25.9.1997 do
26.9.2008 žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zap. na LV č. XX k.ú. X. v 1 a
to domu súp.č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX o výmere 1.565 m2, ďalej parcely č. XXX o

výmere 1.565 m2, parcely č. XXX o výmere 175 m2, parcely č. XXX/X o výmere 1.096 m2 a parcely č.
XXX/X o výmere 907 m2. V tomto čase žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel v1/4 neužívala, pretože
jej to žalovaný neumožnil ani parcelu č.XXX/X, túto užíval len do roku 1997. Túto skutočnosť súd
považuje za preukázanú prihliadnuc k výsledkom vykonaného dokazovania a to aj k predchádzajúcim
a iným súvisiacim súdnym konaniam, tak ako je to vyššie uvedené z ktorých jednoznačne vyplýva, že

medzi účastníkmi, bývalými manželmi bol veľmi konfliktný vzťah, mali naručené vzťahy, už počas ich
manželstva bolo z tohto dôvodu zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Preto nemožno od žalobkyne žiadať, aby za takejto situácie so žalovaným bývala, navyše ak tam býval
aj druhá manželka žalovaného, čo nepochybne bolo preukázané, pretože takéto spoločné užívanie
rodinného domu a priľahlých pozemkov by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ako to vyplýva

z predložených listín a výpovedi účastníkov sa opätovne oženil a v uvedenom dome býval so svojou
druhou manželkou, kde vykonávali podnikateľskú činnosť, prevádzkoval cestovnú kanceláriu. Súd za to,
že v konaní bolo preukázané, žalovaný neumožnil žalobkyni uvedené nehnuteľnosti v rozhodnom časeužívať. Skutočnosť, že žalobkyňa neužívala svoj spoluvlastnícky podiel vyplýva aj z výpovedi svedka
Ing. Sýkoru a predchádzajúcich súdnych sporov.

Za daných okolností a v končenom dôsledku nie je ani vlastne pre rozhodnutie podstatné to, či

žalovaný umožnil žalobkyni predmetné nehnuteľnosti užívať, keďže reálne takého užívanie by nebolo
v súlade so zvyklosťami a s morálkou spoločnosti ako aj bez rozporov. Vo vzťahu k pozemkom
bolo naviac preukázané, že žalobkyňa chcela tieto užívať, respektíve aspoň jednu z nich a v určitom
časovom období aj jednu nehnuteľnosť užívala, čo jej však žalovaný neskôr znemožnil. O snahe
žalobkyne užívať časť pozemkov ( parcelu č. XXX/X) aspoň do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu

svedčí aj samotné rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorým jej jedna nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva. Z uvedeného je nesporné, že
žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť vrátane uvedenej parcely chcela užívať aj v minulosti, no bolo jej
to znemožnené.

Je teda nepochybné, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľnosti,
čo vyplýva z konania vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3C 3/2005, ktoré sa týka zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k nehnuteľnosti, ktorá sa týka aj tohto konania, kde bolo
vo veci rozhodnuté a to rozsudkom zo dňa 05.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2012.
Je teda nepochybné, že ako podielová spoluvlastníčka mala právo svoj podiel na cit. nehnuteľnostiach
užívať , čo jej nebolo zo strany žalovaného umožnené a preto na jeho strane , keďže tento užíval
tieto nehnuteľnosti v celosti, v konaní nepreukázal, že podiel žalobkyni neužíval došlo z jeho strany k

bezdôvodnému obohateniu v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení, ktoré je povinný žalobkyni vydať.

Pri výpočte bezdôvodného obohatenia súd vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Y.. S.. S. X. A..,a
z prepočtu súdu, ktorý vychádzal z tohto znaleckého posudku, tak ako je to vyššie uvedené. Súd dospel
k záveru, že takáto výška bezdôvodného obohatenia určená znalcom ako ja ním stanovená priemerná
sumazodpovedajúcanájomnémuzajedenmesiacvsume3.370,-Skjeprimeranávzhľadomksituovaniu

rodinného domu a jeho vybaveniu.

Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie ( výpočet bezdôvodného obohatenia je vyššie
uvedený ) uvedené má súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný, tak ako je to vyššie uvedené, preto súd
žalobe pokiaľ sa žiadanej istiny 444.840,-Sk, ktorá po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu
14.765,98 EUR vyhovel. Súd poukazuje, že žalobkyni priznal bezdôvodné obohatenia za obdobie od

28.9.1997 do 26.9.2007 v uvedenej sume. Má za to, že žalobkyňou žiadané bezdôvodné obohatenia
za obdobie od 25.9.1997, od kedy ho pôvodne žiadal do dňa 27.9.1998 je premlčaný s poukazom
na dvojročnú premlčaciu lehotu a vznesenú námietku premlčania, pretože pôvodná žaloba bola
podaná dňa 27.9.2000. Keďže podľa zistenia súdu a prepočtu bezdôvodného obohatenia za obdobie
28.9.1998-26.9.2008( nepremlčaný nárok) je 452.597,80 Sk, t.j. viac ako žiadala žalobkyňa, priznal

žalobkyni ňou žiadané bezdôvodné obohatenia s tým, že vo výroku rozsudku bližšie uviedol za aké
obdobie toto bezdôvodné obohatenia ide.

Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ ide o žiadané úroky , ktoré sú dosť rozsiahle, je potrebné
ohľadom nich vykonať ešte dokazovanie ohľadom stanovenia výšky a lehoty splatnosti. Z uvedeného
dôvodu preto súd žalobu v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa týka úrokov z omeškania vylúčil na samostatné

konania a rozhodnutie už predchádzajúcim rozhodnutím kde súd rozhodne aj o trovách tohto konania.
Preto v tomto konaní úroky z omeškania nie sú predmetom tohto konania a ani súd preto nemôže
rozhodnúť aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.