Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/448/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112243842.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudca Z.. S. G., v právnej veci žalobcu D. H., J.. XX.X.XXXX, G. I.Ť. XX,

XXX XX I., zastúpeného občianskym združením ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom
Škultétyho 3, Košice, zastúpené Z.. O. N., advokátkou so sídlom Š. X, H., proti žalovanému V. X. Ž.
K., M..N.., N. N. A. X, H., zastúpenému Z.. A. A., advokátom so sídlom J. XX, XXX XX H., o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. z r u š u j e rozhodcovský rozsudok M. N. H., M. XX, XXX XX H., F.: XXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX
K. N.. L.. XC/XXXX/XXXX,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

III. o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku M. N. H., M. XX, XXX XX H., F.: XXXXXXXX
L. O. XX.X.XXXX K. N.. L.. XC/XXXX/XXXX do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

IV. žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX D. ( pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu občianskeho združenia ochrana spotrebiteľom

a vlastníkom bytov JUDr. Dariny Solárovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

V. návrh na prerušenie konania zo dňa X.XX.XXXX M. X.XX.XXXX z a m i e t a,

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zrušenia rozhodcovského V. M. N. H., M. XX,
XXX XX H., F.: XXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX K. N.. L.. XC/XXXX/XXXX a aby súd zakázal žalovanej
uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV. predložených poistných podmienok v zmysle ktorých poisťovňa určila na
prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že rozhodcovská
doložka bola krytá samotný podpisom žalovaného, s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej
zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvu podmienky neprijať.. mal faktickú možnosť
úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa XX.X.XXXX, N.. L..: XCdo X/XXXX, kde bolo uvedené „ Podľa názoru dovolacieho súdu
v ... odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora no

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne. Zo strany 8 uznesenia: „Z poistnej zmluvy ...
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú /ako predtlačený formulár/ Všeobecné poistné
podmienky ... a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomtofakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpísania zmluvy podpísali zmluvné strany / ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok/ aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú
istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach“. Žalovaná si uplatnila

návrhom na začatie konania pred rozhodcovským rozsudkom údajný nárok na sumu XXX,XX D.
titulom „osobitnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým
na uzavretie poistenia“. Žalovaná si mala možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase
uzavretia zmluvy o poistení. Najneskôr si mala možnosť uplatniť svoje údajné nároky z poistného vzťahu
na príslušnom všeobecnom súde. Žalovaná pri uzatváraní poistných zmlúv bola povinná postupovať s

odbornou starostlivosť a v jej záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnila všetky
svoje náklady. Nie je spravodlivé požadovať po 5 rokov sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom
žalovanej na uzavretie poistenia. K rozhodcovskému rozsudku žalobca uviedol, že nemal možnosť
sa brániť pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovacieho poriadku mal len 5 dňovú lehotu odo
dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať, aby sa dokázal kvalifikovane brániť v tak krátkej
dobe. Rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení

žalovanej. Žalobcovi bolo odňaté právo konať pred súdom. Práva žalobcu zaručené v Ústave SR,
v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Občianskom súdnom
poriadku boli porušené a síce tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie,
nepredvolal žalobcu ako účastníka konania ani mu neoznámil termín rozhodovania a neumožnil mu tak
riadne si obhájiť svoje práva. Podľa konštantnej judikatúry NS SR dojednania rozhodcovských doložiek

v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich
dôsledkoch predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie
súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov. Ak je rozhodcovská doložka
súčasťou štandardných zmluvných podmienok vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ

nepoukáže na jej nekalosť. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobca poukázal na rozhodnutie ÚS ČR, č.k. : ÚS 2164/10
podľa ktorého“ východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za
neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve ... spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie
nie je nachádzaním práva, ale

dotváraním vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu
delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie
vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do
úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaných rozhodcovskou doložkou /ústnosť, priamosť konania,
možnosť odvolania, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť, resp. zastaviť konania. Toto konanie
nie je spotrebiteľským sporom, nejedná sa o odvolacie konanie ani o iné, v ktorom by sa rozhodovalo o
opravnom prostriedku, pričom existencia tohto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského
rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal

podliehať súdnemu prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona 244/2002 Z.z. s
tým, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh
rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona
244/2002 Z.z.. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale len
konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov

taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z... Žalovaná ďalej namietala
právne významnú skutočnosť v žalobnom návrhu, a to uvedenie dňa, kedy bol rozhodcovský rozsudok
žalobcovi doručený, a to z dôvodu plynutia 30 - dňovej lehoty na podanie návrhu. Žalovaná ďalej
uviedla, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe podkladov predložených
žalovanou ako navrhovateľkou, pričom podaním odporu by došlo k jeho zrušeniu a následne by došlo k

ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom vo veci samej. Námietka žalobcu, že 5 - dňová lehota pre
podanie odporu bola pre žalobcu nedostatočná neobstojí. Žalobca mohol podať proti rozhodcovskému
rozsudku odpor, ktorým by obdobne ako v súdnom konaní pred súdom všeobecným by došlo k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia a ďalšie konanie by pred rozhodcovským súdom prebiehalo vo veci samej.
Keďže rozhodcovské konanie v prípade podania odporu môže aj naďalej prebiehať, žalovaná pre

tento prípad pri svojom prvom úkone vo veci znáša námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p. ku prednosti
kompetencie rozhodcovského súdu pre kompetenciou všeobecného súdu, a preto je namieste zastaviť
konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konanie z dôvodu, že prejednavanie sporov si
účastníci dojednali rozhodcovskou doložkou. Žalovaná považuje za nesporné, že s žalobcom uzavrelapoistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou poistenia do XX.XX.XXXX. Jej súčasťou sú aj
Všeobecné poistné podmienky ( ďalej VPP ) zo dňa XX.X.XXXX, ktoré žalobca podpísal dňa X.XX.XXXX
a osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2 osobitných zmluvných

dojednaní je aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná, bola výrazne
oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu, aby bola zvýraznená a zrejmá aj žalobkyni.
Žalobca mal možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať alebo nepodpísať osobitné
zmluvnedojednaniač.1/2007obsahujúcerozhodcovskúdoložkučímbyprijalaleboneprijalustanovenie
čl. XV. VPP. Prijatím či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol v ničom dotknutý ostatný poistný vzťah

medzi žalobcom a žalovaným Rozhodcovská doložka bola pri uzatvorení zmluvy vysvetlená žalobcovi
tretím subjektom - viazaným finančným agentom V. K.. Žalobca vstupoval do poistného vzťahu ako
informovaný spotrebiteľ. Na základe uvedeného bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo
výške províznej odmeny, ktorú žalovaná vyplatila sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej
zmluvy v súlade s čl. XVII bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu. Žalovaná

ďalej namieta petit žalobného návrhu v časti týkajúcej sa vyslovenia zákazu žalovanej uplatňovať si
nároky z ním uzatváraných poistných zmlúv rozhodcovskom konaní, ktoré podľa jeho názoru nesúvisí
s predmetným sporom.
Žalovaná podaním zo dňa XX.XX.XXXX doplnila svoje vyjadrenie. Žalovaná namietala skutočnosť, že
návrh na začatie konania, nie je podpísaný, a preto ho žalovaná považuje za nerelevantný návrh na

začatie konanie. Podanie návrh na začatie konania bolo spojené s s prekluzívnom 30 - dňovou zákonnou
lehotou na podanie tohto typu špeciálnej žaloby, a to žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktorú v dôsledku tohto formálneho pochybenia na strane žalobcu nie je možné žiadnym spôsobom
konvalidovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to: upovedomením o začatí konania
pred rozhodcovským súdom, návrhom na začatie konania, rozhodcovským rozsudkom, uznesením
NS SR, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, vyjadrením odporcu, oznámením o zániku poistnej
zmluvy,záznamomopožiadavkáchapotrebáchklientov,všeobecnýmipoistnýmpodmienkami,návrhom
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, písomný podaním adresovaným žalovanej na

stiahnutie žaloby, stanoviskom ku konaniu poistníka, uzneseniami Krajského súdu v Prešove a
Najvyššieho súdu SR, spisom arbitrážneho súdu, podacou pečiatkou. Návrhom na prerušenie konania,
doplnením vyjadrenia. Tlačovou informáciou ústavného súdu a nálezom ústavného súdu a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou poistenia do
XX.XX.XXXX. Podľa časti XVII.- Záverečné ustanovenia, bod 2, všeobecné poistné podmienky sú
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou v plnom rozsahu
dňom ich podpisu. Podľa bodu 7.citovanej časti, poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam
poistníka (poisteného, oprávnenej osoby a pod.) voči poisťovni z poistenia (napr. poistné plnenie,

odkupná hodnota, podiel na zisku) započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi, a
to najmä pohľadávku, ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného
administratívneho poplatku poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akékoľvek príslušenstvo
pohľadávky. Spôsobilou pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je
pohľadávka poisťovne ešte voči poistníkovi nesplatná, resp. už voči poistníkovi premlčaná. Súčasťou

poistnej zmluvy sa stali aj všeobecné poistné podmienky z XX.X.XXXX, ktoré žalobca podpísal
X.XX.XXXX. K zániku poistenia došlo dňom XX.X.XXXX s prebytkom poistného vo výške XXX,XX D..
Žalovaná dňa X.X.XXXX doručil na Arbitrážny súd v Košiciach návrh voči žalobcovi na vymoženie
pohľadávky vo výške XXX,XX D., ktorá zodpovedala nákladom žalovanej vynaloženého na uzavretie
poistenia podľa časti XVII odst. 7a VPP. Rozhodcovský súd dňa XX.XX.XXXX doručil žalobcovi

rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Proti rozhodcovskému
rozsudku podal žalobca. Následne žalobca dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom pošty podal na návrh
na začatie súdneho konania, ktorým sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku M. N. H., M. XX,
XXX XX H., F.: XXXXXXXX L. O.M. XX.X.XXXX K. N.. L.. XC/XXXX/XXXX a aby súd zakázal žalovanej
uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľskýchzmluvách.UvedenáprávnaúpravamázákladvsmerniciRadyč.93/13/EHSz 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ( v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa 53 ods.3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade,
že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu

uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je

podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa

§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 vyššie uvedeného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Poistná zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
lebo žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda
ako spotrebiteľ a žalovaná pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (veta prvá), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú
obsahovať podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (veta prvá) ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie

§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Od 1.1.2008 novelou zák. č. 568/2007 Z.z. patrí medzi neprijateľné zmluvne
podmienky - pod písm. r) - žiadať od spotrebiteľa v rámci dohodnutej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenej zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že

vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne jediným rozhodcom v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v
spotrebiteľskej zmluve.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných

poistných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a splýva s ostatnými štandardnými
podmienkami. Žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná
z dôvodu toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne
podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. Z uvedeného

dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-
právneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neplatná. Ďalším dôvodom, ktorý viedli súd k tvrdeniu o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky je ten, že Rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu tromi fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovanou, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút

rozhodcovského súdu, vytvoreného žalovanou. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že rozhodcovská doložka je
individuálnedojednaná,pretožežalobcamalmožnosťspoluspodpisompoistnejzmluvyaVPP,podpísať
alebo nepodpísať osobitné zmluvne dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku čím by
prijal alebo neprijal ustanovenie čl. XV. VPP. a taktiež z dôvodu toho, že rozhodcovská doložka bola priuzatvorení zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom, tak súd sa s takýmito argumentmi žalovanej
nestotožnil. Rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dohodnutá už podpisom samotnej poistnej
zmluvy, kde bolo vyslovene uvedené, že jej súčasťou sú VPP a teda aj rozhodcovská doložka. Nič

na tom nemení ani skutočnosť, že boli podpísané aj osobitne zmluvne dojednania odkazujúce na
tú istú rozhodcovskú doložku. Čo sa týka vysvetlenia rozhodcovskej doložky tretím subjektom, tak
z predloženého záznamu nevyplýva, v akom rozsahu došlo k oboznámeniu žalobcu s významom a
obsahom rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu ako individuálnej zmluvnej podmienky, taktiež
akýjevýznamrozhodcovskejdoložky,akýjerozdielodobčianskehosúdnehokonaniaarozhodcovského

konania a teda nebola mu daná ani možnosť výberu rozhodnúť sa bez týchto poučení. Taktiež zo
samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že by nebol poučený o rozhodcovskej doložke. Agent mu síce dal
určité poučenie, ale v žiadnom prípade sa nezmieňoval o arbitrážnom súde.

Nedôvodná je námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je

delegované priamo zákonom za podmienok ustanovených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z... Žalovaná
ďalej namietala, že podaním odpor by bol žalobný návrh bezpredmetný a stratil by opodstatnenie,
pretože odporom by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný
podal dňa 24.11.2012 odpor, avšak k zrušeniu rozhodcovského rozsudku by došlo iba v prípade
zaplatenia poplatku vo výške 72,- eur. Keďže k zaplateniu poplatku nedošlo, rozhodcovský súd na odpor

neprihliadal.

Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že z dôvodu toho, že návrh nie je podpísaný žalobcom
alebo právnym zástupcom, tak takýto návrh nie je možne konvalidovať. § 42 ods. 3 O.s.p. uvádza čo
má každé podanie obsahovať, teda okrem iného každé podanie musí byť podpísané. V § 43 ods. 1

O.s.p je uvedený postup súdu v prípade ak je podanie nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné. V
takom prípade je sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,
ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie. Na záver o odmietnutí

podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia byť súčasne splnené
viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo
doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom
je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. V danom prípade súd konal s účastníkom konania bez toho,
aby ho vyzval na podpísanie. Ten na pojednávaní dňa 13.11.2013 návrh podpísal, teda podľa názoru

súdu, nie je možné z tohto dôvodu žalobu zamietnuť, prípadne odmietnuť.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Žalobca súčasne návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadal, aby súd zakázal žalovanej
uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní. Zákaz,
ktorého sa žalobca domáha, nie je jasne špecifikovaný. Nie je z takto formulovaného petitu zrejmé, či sa
žalobca domáha zákazu uplatňovania si nárokov v rozhodcovskom konaní iba voči nemu, prípadne voči

všetkým klientom a to na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky, prípadne na základe iných
rozhodcovských doložiek. Prevzatie takto nejasného a neurčitého petitu do výroku rozhodnutia by malo
za následok nemožnosť vynútenia splnenia uloženej povinnosti v prípade núteného výkonu súdneho
rozhodnutia, t.j. materiálnu nevykonateľnosť takého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v
tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia môže súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď
mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti Hlavným predmetom
žaloby bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu Košice. V tejto časti súd bol žalobca
úspešný. Žalobca bol neúspešný v časti, v ktorej žiadal, aby súd zakázal žalovanej uplatňovať si nárokyvzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu jedná sa o
pomerne nepatrnú časť vzhľadom na hlavný predmet žaloby, a preto súd priznal žalobcovi plnú náhradu
trov konania.

Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX D., ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie žalobného návrhu, 2x účasť
na pojednávaní /t. j. Xx K. XX,XX D. + Xx V.. K. K. X,XX eura/, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm.
a/,§ 14 ods.1 písm. a/ , b/ a c/, § 16 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Žalovaná podaním zo dňa X.XX.XXXX a prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
X.XX.XXXX navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho
súdu sp. zn. X U. X/XXXX vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, V. XXXX/
XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobca vo svojej žalobe poukazuje najmä na argumentáciu

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. X U. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V obdobnej veci vedenej na
Najvyššom súde pod sp. zn. X U. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Ústavný súd SR pod. č.k. II. ÚS 499/2012
vyhovel ústavnej sťažnosti žalovanej a rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu a vrátení veci
na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Obe konania sa dotýkajú posudzovania
identickej rozhodcovskej doložky. V tlačovej informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. Je informácia

o prijatí dvoch ústavných sťažnosti žalovanej na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní pod č.k. II.
ÚS 382/2013 vo veciach dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR pod č.k. XCdo X/XXXX a pod
Č..H..XCdoXXX/XXXX.ŽalovanápoukázalananálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS402/2008zodňa
1.4.2009, podľa ktorého „ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol, potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov“. Vzhľadom na to,

že pre Ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, žalovaná z
dôvodu hospodárnosti navrhuje prerušenie konania.

Zustanovenia§109ods.2písmenoc./O.s.p.vyplýva,žepokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenie,môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd v danom prípade návrh na prerušenie konania
zamietol, pretože ako aj žalovaná sama uviedla, tak Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nerozhodol vo
veci, ale odmietol dovolanie, preto ani v prípade úspešnej sťažnosti, tak by takéto rozhodnutie nemalo
vplyv na rozhodnutie v tejto veci.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

-10-

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Prešove, dňa 13. novembra 2013