Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201233
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresnému úradu Rimavská Sobota, Katastrálny odbor, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská
Sobota, za účasti ďalšej účastníčky G. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1084/2013-10 zo dňa 21. mája

2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota č. V
1084/2013-10 zo dňa 21. mája 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35.-Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím V 1084/2013-10 zo dňa 21.05.2013 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad doručený správe katastra 26.04.2013,
záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 12.04.2013, ktorú za záložkyňu podpísal S. Z. ako
predseda združenia ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci Bratislava na základe dohody o
splnomocnení. Rozhodnutie odôvodnil tým, že plná moc bola podpísaná zmluvnými stranami zo strany
splnomocniteľky dňa 30.12.2011 a zo strany splnomocnenca dňa 31.12.2011. Z predloženej plnej moci
moci vyplýva, že záložca podpísal dohodu o plnomocenstve bez prítomnosti splnomocnenca. Podľa

správy katastra predmetný právny úkon nebol urobený vážne. Plnomocenstvo ako jednostranný právny
úkon adresovaný voči osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah
zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a
zástupcom žiadne právne účinky. Ďalej poukázal na § 34 a § 37 Občianskeho zákona a dospel k
záveru, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, a preto záložnú zmluvu za záložcu nemohol
podpísať splnomocnenec. Ďalej konštatoval, že daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože

využíva ľahkomyseľnosť, stav núdze a neskúsenosť, alebo hospodársku slabosť niekoho iného a podľa
názoru správneho orgánu je hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľností, ktoré by mali byť založené. Vyššie uvedeným skutočnostiam svedčí aj vyjadrenie, ktoré
ďalšia účastníčka 15. mája 2013 doručila odporcovi, a v ktorom tvrdí, že nikdy sa nestretla s pánom
Z. a ani ho nesplnomocnila na zastupovanie a ani pri uzatváraní úverovej zmluvy od obchodného
zástupcu odvolateľa nedostala dostatočné vyjadrenie. Nedostala žiadne informácie o listinách, ktoré jej
dal tento podpísať. Tieto skutočnosti zodpovedajú aj skutočnostiam v iných obdobných konaniach a to,že splnomocniteľ so splnomocnencom neboli v žiadnom vzájomnom kontakte, a preto nemohli uzatvoriť
dohodu o plnej moci. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnom prípade, kedy boli
rozhodnutie správy katastra potvrdené rozsudkom NS SR 10Sžr/136/2012.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. Navrhol, aby súd
zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa odvolateľa dohoda o splnomocnení
bola uzatvorená riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a
spĺňanáležitostiprávnehoúkonu.Podľaodvolateľapredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnym
úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho

zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej namietal, že pokiaľ správa katastra odôvodnila rozhodnutie aj
tým, že zabezpečená pohľadávka je v hrubom nepomere s hodnotou zabezpečovaných nehnuteľností,
tak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pretože nie je jasné, ktorý
právny úkon má byť v rozpore s dobrými mravmi a v čom má tento rozpor spočívať. Správny orgán
situáciu neposudzoval komplexne. Odplata k poskytovaniu úveru je v súlade s dobrými mravmi, pričom

poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 12 Cmo 95/2005. Podľa odvolateľa správa katastra
prekročila rámec svojich kompetencií, keď skúmala zmluvu o úvere, keďže predmetom jej skúmania
malo byť preskúmavanie zmluvy záložnej. Podľa odvolateľa správa katastra nezistila spoľahlivo stav
veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila plnomocenstvo.

Ďalšia účastníčka uviedla, že odvolateľ žiadal nezákonne zriadiť vecno-právnu ťarchu na jej
nehnuteľnosti. Zástupcu jej vnútil odvolateľ. A ide o úkon, ktorý zakladá nerovnováhu zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01. októbra 2013 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom

správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.04.2013,
zmluvaozriadenízáložnéhoprávač.XXX/XXXX-PTRzodňa12.04.2013podpísanázazáložnúdlžníčku
ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodu o splnomocnení
podpísanú v Rimavskej Sobote pred notárom 30.12.2011 záložkyňou ako splnomocniteľkou a v

Bratislave dňa 31.12.2011 ProHelp združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava
ako splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o
zriadení záložného práva č. 110/2013-PTR, ktorú za záložkyňu G. C. podpísalo ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V

bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už
predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia
nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľkou v Rimavskej Sobote 30.12.2011
a splnomocnený zástupca datoval podpísanie zmluvy 31.12.2011 v Bratislave. Dátum podpisu dohody o

plnomocenstve dlžníčkou je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej
zmluvy.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne

určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či

obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky

na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o

plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom
na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na
vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná

forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To
znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená
vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným
doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, a
odvolateľ to ani nenamieta, že dlžníčka podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala a teda aj
disponovala vyhotovením predmetnej listiny a podľa jej vyjadrenia vôbec sama nekomunikovala s v
predtlači uvedeným zástupcom. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že samotná dlžníčka odoslala
návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým
poverila navrhovateľa, resp. inú tretiu osobu. K návrhu však nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z

ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas. To znamená, dôkazy o tom, že dlžník
bol v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou - ProHelp - združením občiansko-právnej pomoci
ešte svojím návrhom (za podmienky, že by išlo o právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1
Občianskeho zákonníka viazaný. Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c
ods. 2 Občianskeho zákonníka.Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo

uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom
podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax

navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo
do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych
sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v
súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie
navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,

ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná

najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Správa katastra Rimavská Sobota preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny ako
nedostatok prezentácie existencie zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné

odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota potvrdil.

K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok

nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by
išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je
správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby

vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že
navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani
že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o
zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s §-om 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi -
odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 181/2013 Z. z. zrušená a jej
pôsobnosť prešla na Okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný
útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.