Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/189/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208253
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7810208253.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. U. M., Č.. E.H. XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 20, proti povinnému
K.. A. S., W.. XX.XX.XXXX, F. U. H. U. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so
sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 3.030,42
eura s príslušenstvom, vedenej na exekútorskom úrade u súdnej exekútorky JUDr. Jany Debnárovej,

Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, T. Vansovej 2, pod sp.zn. EX 1531/2010, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 8. novembra 2012, č.k. 9Er/777/2010-44, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Oprávnený je povinný zaplatiť povinnému náhradu trov odvolacieho konania 81,85 eura na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ladislava Csákó do troch dní od doručenia uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

1/ exekúciu zastavil,

2/ povinnému priznal náhradu trov exekúcie vo výške 308,11 eura, ktoré uložil nahradiť oprávnenému
do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

3/ súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vymoženia
peňažnej pohľadávky vo výške 3.030,42 eura s prísl. od povinného na základe vykonateľného

exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/771/1995-530 zo dňa 27.04.2009,
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/285/2009-577 zo dňa 04.03.2010.

Súdny exekútor postúpil súdu dňa 29.12.2010 návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný
odôvodnil tak, že pôvodným rozsudkom mu bolo uložené solidárne plniť trovy konania oprávnenému
spolu s ďalšími povinnými. Preto má zato, že oprávnený sa nemal domáhať vykonávania exekúcie
takýmto spôsobom, ale mal podať spoločný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ sa tak nestalo, malo
byť konanie spojené. Hlavným dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie je podľa povinného

skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to na základe kompenzácie.
Oprávnený mal záväzok voči obci T.K. presahujúci jeho pohľadávku voči povinnému a preto povinný
odkúpil pohľadávky obce voči oprávnenému vzniknuté na daniach z nehnuteľností a príslušnom penále
vo výške sumy vymáhanej v exekučnom konaní. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXXbola zaslaná oprávnenému a bol upovedomený o postúpení pohľadávky. Táto bola zaslaná aj právnemu
zástupcovi oprávneného. Súčasne bola vznesená kompenzačná námietka a oprávnenému bolo dňa
XX.XX.XXXX oznámené, že započítavané pohľadávky zanikajú ku dňu XX.XX.XXXX zápočtom. Z

uvedených dôvodov navrhol povinný exekúciu zastaviť. Okrem vyššie uvedených skutočností namietal
povinný, že proti oprávnenému je vedených viac exekučných konaní, tento je značne zadlžený a preto
je toho názoru, že jeho povinnosťou bolo oznámiť povinnému vznik pohľadávky a nemal podávať návrh
na vykonanie exekúcie. Ak tak nepostupoval, konal v rozpore s ust.§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Oprávnený sa na výzvu súdu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 16.02.2011 tak,

že náhrada trov konania prvostupňového a odvolacieho súdu sú účelovo určené právnemu zástupcovi
oprávneného JUDr. Jánovi Sitarčíkovi, advokátovi so sídlom v Lučenci. Povinný mal teda povinnosť
uhradiť trovy konania splnomocnenému advokátovi oprávneného a nie R. S. ako oprávnenému. Na
uvedenú skutočnosť povinného vyzval splnomocnený advokát oprávneného listom zo dňa 20.04.2010,
v ktorom uviedol číslo účtu advokátskej kancelárie, na ktorý má trovy konania uhradiť. Z uvedených
dôvodov sa na tento záväzok nemôže vzťahovať kompenzačná námietka vykonaná listom zo dňa

XX.XX.XXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd prvého stupňa z listinných dôkazov mal za preukázané, že povinný bol rozsudkom Okresného súdu
Rožňava č. k. 5C/771/1995-530 zo dňa 27.04.2009 zaviazaný spolu s M. N., K.. A. S. E. T. F. nahradiť
oprávnenému trovy konania vo výške 11.601,86 eura na účet právneho zástupcu oprávneného do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/285/2009-577 zo dňa

04.03.2010bolapovinnémuuloženápovinnosťnavyšeoprotitrovámprvostupňovéhokonaniaspolusM.
N., K.. A. S. E. T. F. nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 519,80 eura, tu už však bola povinnosť
uložená spoločne a nerozdielne. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným, pričom
sumu trov, na ktorých plnenie boli zaviazaní, rozdelil v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu tak, že
od každého z nich vymáha sumu 3.030,42 eura.

Povinný odkúpil zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX od obce T.
pohľadávky vzniknuté na nezaplatenej dani z nehnuteľností obci, ktoré táto vyrubila oprávnenému
Platobnými výmermi č. XX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XXX/XXXX A. H. XX. XX.XXXX, Č.. XX/
XXXX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XX/XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. X/XX
A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XXP/XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XXP/XX A. H.Ň. XX.XX.XXXX, Č.. XXP/

XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XX/XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XX/XX A. H. XX.XX.XXXX, Č.. XX/
XX A. H. XX.XX.XXXX proti oprávnenému v celkovej výške 3.030,42 eura, t.j. vo výške istiny
vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Následne v zmysle zmluvy zaslal oznámenie o jednostrannom
započítaní pohľadávok oprávnenému v ten istý deň, pričom z obsahu oznámenia vyplýva, že povinný
považoval pohľadávky za započítané ku dňu XX.XX.XXXX. Oznámenie obsahovalo informácie o

výške započítaných pohľadávok, o ich základe a informácie o pohľadávke proti ktorej boli pohľadávky
započítané. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval započítanie za účinné.

Ďalej poukázal na to, že v zmysle platnej judikatúry určenie, že trovy konania sa platia advokátovi
predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát nemôže preto vlastným menom vymáhať nárok
na trovy cestou výkonu rozhodnutia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.04.2004, sp. zn. 4Cdo/122/2003). Súd teda vychádza z konštrukcie, že trovy konania patria
účastníkovi a právny zástupca - advokát, ktorý ho zastupuje je len ich platobným miestom. Z tohto
pohľadu mal súd zato, že v danom prípade mohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok na trovách konania
voči oprávnenému.

S odkazom na ustanovenie § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov vyslovil, že na vymáhanej pohľadávke došlo k započítaniu zo strany povinného a to dňa
XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím exekúcie dňa 06.09.2010, započítaním došlo k jej zániku, na
základe čoho odpadol dôvod vedenia exekúcie. Preto vyhovel návrhu povinného a podľa § 57 ods.
1 písm. f) zákona č. 233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
exekúciu zastavil z dôvodu, že započítaním zaniklo právo priznané exekučným titulom.Uzavrel, že zastavenie predmetnej exekúcie zavinil svojim konaním oprávnený, teda obrana povinného
spočívajúca v návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku bola jednoznačne
účinnou a opodstatnenou, preto povinnému priznal trovy exekúcie vo výške 308,59 eura ( zrejme 308,11

eura - poznámka odvolacieho súdu) vynaložené ním na jeho zastupovanie v rámci predmetnej exekúcie
právnym zástupcom (advokátom) za 2 úkony právnych služieb, a to za prípravu a prevzatie právneho
zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, pričom hodnota každého úkonu právnej
služby činí 121,17 eura, k tomu 2x 7,21 eura režijný paušál a 20% daň z pridanej hodnoty, náhradou
ktorých zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

Súdnemuexekútorovitrovyexekúcienepriznal,zdôvodu,žesúdnyexekútorsitrovyexekúcieneuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu alebo alternatívne uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť a návrh povinného zamietnuť a zaviazať ho na znášanie trov právneho
zastúpenia oprávneného vo výške 128,80 eura.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že oznámenie o započítaní obsahovalo všetky informácie

o započítaných pohľadávkach, o ich základe a informácie o pohľadávke, proti ktorej boli započítané.
On, ako aj jeho advokát sa dozvedeli, aké pohľadávky povinný odkúpil od obce T.K. E. H. XX.X.XXXX
z listu súdu prvého stupňa, nakoľko ich špecifikácia nie je súčasťou zmluvy a žiadna príloha mu
nebola doručená listom zo dňa XX.XX.XXXX. Povinný v konaní nepreukázal, že by oprávnenému,
resp. jeho advokátovi zaslal špecifikáciu pohľadávok, ktorých sa započítanie týka. Ďalej poukázal na

ustanovenie § 65b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, podľa ktorého postúpiť
odplatne možno tretej osobe daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo
v likvidácii, pričom touto treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou
štátu. Nakoľko oprávnený nie je v konkurze ani v likvidácii a povinný nie je právnickou osobou so 100
% majetkovou účasťou štátu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu daňovej pohľadávky, nakoľko je v

rozpore so zákonom. Nemohlo preto dôjsť ani k započítaniu zo strany povinného dňa XX.XX.XXXX, ako
to uvádza súd prvého stupňa a ani k zániku práva priznaného rozsudkom Okresného súdu v Rožňave
č.k. 5C 771/1995-530 zo dňa 27.04.2009 a Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/285/2009-577 zo dňa
04.03.2010.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Námietku odvolateľa, podľa

ktorej započítavací prejav neobsahoval všetky náležitosti vyžadované zákonom považoval za účelovú.
Zmluvu o postúpení pohľadávok povinný oprávnenému doporučene doručil, o čom existuje písomný
doklad.Samotnázmluvaobsahovalaajzoznampostúpenýchpohľadávok,atovoformejejprílohyztoho
istého dňa - XX.XX.XXXX. Rovnako postupca poslal oba tieto dokumenty oprávnenému, teda aj z tohto
zdrojamoholmaťoprávnenýinformácievnímnamietanomsmere.Prekonečnéposúdenievecivšaktáto

otázkaniejerozhodujúca.Zarozhodujúcepovažovalto,žepohľadávkuobceT.odkúpil,urobilzapočítací
prejav a o obsahu kompenzácie sa oprávnený dozvedel, čo aj on sám potvrdzuje, hoci aj dodatočne
(čo ale nie je pravda a ide len o jeho účelovú obranu). Oprávnený doposiaľ netvrdil túto skutočnosť
a nespochybňoval otázku doručenia špecifikácie pohľadávok. Poukazovanie oprávneného na § 65b
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. považoval za zavádzajúce. Na základe tejto právnej normy, v zmysle jej

druhej, tretej a štvrtej vety "Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku
voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Treťou osobou môže byť len právnická
osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa
postup podľa odseku 3 vzťahuje primerane." Z uvedeného nepochybne vyplýva obmedzenie týkajúce
sa postúpenia daňovej pohľadávky len na daňový a colný úrad, nie však aj na obce. V zmysle § 1a, b

citovaného zákona správcom dane sa rozumie 1. daňový úrad a obec, 2. colný úrad podľa osobitného
zákona. Na základe logického výkladu teda nemožno pochybovať o tom, že zákonodarca nemal na mysli
všetkých správcov dane pri koncipovaní § 65b citovaného zákona. Ak by mienil obmedziť v prípadnom
postúpení pohľadávky všetkých správcov daní, použil by výraz "správca dane" a nevymenoval by len
niektorých z nich. Tento výklad má podľa neho oporu aj v ďalších skutočnostiach; kým dane vybrané

daňovými a colnými úradmi tvoria príjem štátneho rozpočtu SR, dane vyberané obcou tvoria príjem tejktorej obce. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania za tento úkon právnej služby vo výške 227,28 eura.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti

jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli

pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť
pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) ide o plnenie rovnakého
druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na
započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou
účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k

započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka
sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje.

Námietku započítania vzájomnej pohľadávky možno uplatniť aj v exekučnom konaní, resp. návrhom na
zastavenie exekúcie. Za moment stretnutia pohľadávok spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní
a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie treba považovať, keď došlo k jednostrannému

úkonu zo strany povinného tým, že doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky.

Jenesporné,žepovinnýsplnilvšetkyzákonnépodmienkyzapočítaniapohľadávok.Zobsahuoznámenia
o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného oprávnenému je zrejmé,
ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke oprávneného
smeruje.

Nedôvodná je aj námietka oprávneného, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu daňovej pohľadávky,
nakoľko je to v rozpore s § 65b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Podľa § 65b ods. 1 druhá a tretia veta zákona o správe daní a poplatkov daňový úrad alebo colný úrad
môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v
likvidácii. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na daňový úrad a colný úrad ako správcov dane. V predmetnom
prípade bola správcom dane obec, ktorá postúpila svoju pohľadávku povinnému. V zmysle § 1a písm.
b) zákona o správe daní a poplatkov je správcom dane daňový úrad, obec a colný úrad. Súhlasiť možno
s vyjadrením povinného, že logickým výkladom možno dospieť k záveru, že ak by sa § 65b ods. 1
citovaného zákona vzťahoval aj na obce, zákonodarca by v jeho znení použil termín "správca dane". Je

nesporné, že § 65b ods. 1 citovaného zákona sa vzťahuje na konkrétnych správcov dane, a to len na
daňový úrad a colný úrad, kde ide o pohľadávky štátu voči daňovým dlžníkom.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. a úspešnému povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume
81,85 eura, vyčíslených podľa 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších právnych
predpisov - odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 60,58 eura (121,17 :
2 = 60,58 eura) a režijný paušál v sume 7,63 eura a k tomu 20 % daň z pridanej hodnoty podľa § 18

ods. 3 citovanej vyhlášky zo sumy 68,21 eura (60,58 + 7,63) vo výške 13,64 eura; t.j. trovy spolu činia
81,85 eura.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.