Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212216974.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti povinnej: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, T., o vymoženie 724,19 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 18. septembra
2013, č. k. 12Er/1276/2012-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno za
neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora ponechal na osobitné uznesenie. V
odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu, rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 04119/11 zo dňa 02.06.2011, vykonateľného dňa 23.06.2011. Rozhodol tak podľa § 57 ods.
2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej aj ako „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 9 ods. 2 písm. v/, § 2 písm. a/zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Súčasťou zmluvy
o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, z ktorých zistil, že nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi oprávnenou a
povinnou, nakoľko predmetná zmluva, ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neobsahovali
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol založiť svoju právomoc na
riešenie sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle článku 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č. 408200267 zo dňa 04.08.2010 oprávnená ako
veriteľ a povinná ako dlžník uzatvorili mediačnú dohodu podľa zákona č. 420/2004 Z.z. Vzhľadom na
tieto okolnosti rozhodcovský súd nemal v danej veci právomoc rozhodovať, exekučný titul vydaný týmto
rozhodcovským súdom je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia v
celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého
stupňa svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/
OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový
stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.

Odvolanie podala aj v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, teda
pre odňatie možnosti konať pred súdom. Exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania
viesť kontradiktórne konanie. Ďalej uviedla, že ak odvolací súd nezruší a nevráti vec prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, navrhla prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a predložiť Súdnemu
dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Má sa ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci
spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?
Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 04 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
dňa 31.07.2012, požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy
724,19 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 724,19 eura od
05.02.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 724,19 eura od 23.03.2011
do zaplatenia, trov konania v sume 255,34 eura. Za exekučný titul označila Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 02.06.2011,
sp. zn. SR 04119/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť 23.06.2011.
Súdny exekútor doručil dňa 27.08.2012 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zmluvu o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenku a výpis z obchodného registra na
oprávnenú.

Súd prvého stupňa zmluvu o úvere zo dňa 04.08.2010 správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ako
aj správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to i napriek tomu, že
zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Oprávnená k zmluve priložila
aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a vyplnenú zmenku, nepredložila rozhodcovskú zmluvu, na
základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc.

Inštitút rozhodcovského konania je upravený v zákone č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Majetkové
spory vznikajú najčastejšie z rôznych typov zmlúv, medzi iným i zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom
konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V
prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa
účastníci môžu dohodnúť. Pokiaľ sa tak nestane platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných
predpisov.

Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neexistujúcej alebo neplatnej rozhodcovskej doložky nie je
vykonateľným exekučným titulom.

V zmysle článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere
č. 408200267 zo dňa 04.08.2010 oprávnená ako veriteľ a povinná ako dlžník uzatvorili mediačnú
dohodu podľa zákona č. 420/2004 Z.z., podľa ktorej všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Oprávnená a povinná sa na základe uvedeného
dohodli na mimosúdnom riešení sporov formou mediácie.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou uvedenej zmluvy o úvere neobsahujú
rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
vznikli alebo vzniknú medzi oprávnenou a povinnou sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244 /2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 04119/11 zo dňa 02.06.2011, ktorý mal predstavovať exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, nakoľko zmluva o úvere a ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou neobsahovali rozhodcovskú
zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktorou by zmluvné strany delegovali právomoc prejednať prípadný
spor rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP bol povinný odvolací súd
rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný
poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava.
Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že
exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie
sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše dodal, je vecou
vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť
nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť
otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s
predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená
vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na
tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo
konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú

výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou
na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konane jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.