Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203963
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Škamlová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4312203963.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom
Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so
sídlomŠoltésovejč.14,81108Bratislava,protiodporkyni:R.zaúčastivedľajšiehoúčastníka:OZprávna
pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom Sofijská č. 13, 040 13 Košice, právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštova č. 2, 040 11 Košice, o zaplatenie 487,90 € s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odpor vedľajšieho účastníka, OZ právna pomoc spotrebiteľom zo dňa 11. júna 2012 proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 2. apríla 2012, č. k. 14RO/88/2012-21.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 27. februára 2012, došlým k súdu dňa 29. februára 2012 sa
navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia peňažnej pohľadávky - istina vo výške 487,90 €,

príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 148,05 € od 11.3.2009 do
zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 7,91 € od 11.4.2009 do zaplatenia, úroku z
omeškania 9 % ročne zo sumy 331,94 € od 11.2.2010 do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania
(súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia).

Súd o nároku navrhovateľa uplatnenom v návrhu rozhodol vydaním platobného rozkazu dňa 2. apríla
2012 č. k. 14RO/88/2012-21 na základe listinných dôkazov predložených spolu s návrhom. Platobný

rozkaz bol doručený navrhovateľovi dňa 17. apríla 2012 a odporkyni až dňa 24. mája 2012.

Podaním zo 24. apríla 2012, doručeným dňa 30. apríla 2012 oznámilo združenie OZ právna pomoc
spotrebiteľom (ďalej len „združenie“), že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu.
Žiadalo súd, aby mu doručil návrh na začatie konania.

Súd následne zaslal združeniu návrh na začatie konania s prílohami a platobný rozkaz, ktoré boli
doručené dňa 25. mája 2012. Dňa 13. júna 2012 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu
podaný združením. Združenie v ňom poukazovalo na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej

pokute v spotrebiteľskej zmluve.

Uznesením zo dňa 11. augusta 2012 č. k. 12C/99/2012-45 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka -
združenia do konania na strane odporcu a rozhodol tak na námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania vznesenú navrhovateľom v podaní došlom dňa 28. júna 2012. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25. septembra 2012.Navrhovateľ sa k odporu združenia vyjadril v podaní zo dňa 11. februára 2013, došlým k súdu dňa 14.
februára 2012, v ktorom prijal záver o bezpredmetnosti podaného odporu vzhľadom na to, že na jeho
podanie združením sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka. Odporkyňa ako účastníčka konania sa

napriek urgenciám súdu nevyjadrila, či súhlasí s podaním odporu združením ako vedľajším účastníkom
v konaní.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a (§ 93 odsek 2 OSP).

V zmysle poznámky 10a) pod čiarou k citovanému ustanoveniu OSP sa takýmto osobitným predpisom,
okrem iného rozumie aj zákon o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 93 odsek 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 odsek 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 172 odsek 1 OSP, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa

musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Ustanovenie § 174 odsek. 1 OSP uvádza, že platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s
odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný
rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie (§ 174 odsek 2 prvá veta OSP).

Podľa § 174 odsek 3 písmeno b) OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Postavenie vedľajšieho účastníka nie je úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania,
pretože vedľajší účastník je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom
konania. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci

konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V
sporovom konaní, v ktorom súd rozhoduje formou rozhodnutia platobným rozkazom (rozkazné konanie),
právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku neupravuje právo vedľajšieho účastníka
podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré právna úprava
vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznáva). Občiansky súdny poriadok

výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že
odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu(právo urobiť uplatnený nárok sporným) je dispozičné oprávnenie, ktoré má výlučne odporca v zmysle
ustanovenia § 174 odsek 2 OSP.

V predmetnej právnej veci súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.

októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo/357/2012 podľa ktorého: „treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide
o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť
zásadne len sporové konanie. To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom
súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkazom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný

rozkaz.“ V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že až včasným
podaním odôvodneného odporu odporcom nadobudne konanie povahu sporového konania vo vlastnom
zmysle slova, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje zo zákona a súd nariadi pojednávanie. Až
po tomto úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok sporným, môže byť naplnený zmysel inštitútu
vedľajšieho účastníctva „pomoc v spore“ toho účastníka, ku ktorému pristúpil. V závere rozhodnutia
Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal právny názor o účinkoch vzniku vedľajšieho účastníctva, keď

dôvodil,: „že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v štádiu skráteného konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto
subjektu. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“

Súd dospel k záveru, že postupujúc v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona ako aj s
poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je združenie v tomto konaní legitimovaným

subjektom na podanie odporu, pretože procesná úprava právo podať odpor priznáva výslovne len
odporcovi. Vzhľadom k uvedenému, súd považuje úkon vedľajšieho účastníka za právne neúčinný a
má za to, že odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom je potrebné odmietnuť ako
podaný neoprávnenou osobou.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je odvolanie vždy prípustné
(§ 374 odsek 1 prvá veta OSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v štyroch
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.