Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209608
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712209608.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S., s.r.o., S. XX, C., P.: XX XXX XXX, zastúpený
spoločnosťou B. s.r.o., so sídlom v C., S. XX, P.: XX XXX XXX, proti povinnej: B. A., nar. X.XX.XXXX,
F. XXX, T., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora A.. Q. E., G. úrad
C., T. XX, C., pod č. EX XXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Z. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie XXX eur s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Tento rozsudok zaväzoval povinnú zaplatiť sumu

XXX eur spolu s X,XX% úrokom z omeškania denne zo sumy XXX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške X% zo sumy XXX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania
v sume XXX,XX eur. Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške
XXX eur a povinná sa zaviazala oprávnenému poskytnutý úver vrátiť zvýšený o príslušný poplatok
vo výške XXX eur, a to v pravidelných XX mesačných splátkach po XX eur. Súd prvého stupňa

vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 2 písm. j/ a k/, ods. 6, ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čl.
3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že
podľa citovaných ustanovení súd prvého stupňa ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore
so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa XX.X.XXXX je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa zistil, že zmluva neobsahuje RPMN resp. priemernú RPMN. Pretože
zmluva neobsahovala tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa bodu 6 všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane celý

dlh splatný, dlžník zaplatí veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Uviedol, že účastníkmi konania uzavretá zmluva má spotrebiteľský charakter, preto dohoda
o výške úrokov z omeškania je neprijateľnou podmienkou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHC z X.X.XXXX, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach apovinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa. Zdôraznil, že dojednané úroky
z omeškania vo výške X,XX% denne predstavujú ročný úrok XX %, čo je viac ako XX-násobok zákonom
stanovenej sadzby. Základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania XX.X.XXXX bola vo výške X

%, teda úroková sadzba podľa dohody zmluvných strán mala byť nanajvýš X % ročne a nie X,XX %
denne ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Uvedený úrok predstavuje XX,XX% ročný úrok z
omeškania a je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil
nárok proti povinnej ako dlžníkovi na základe predloženej zmenky. Takto vyplnená zmenka podľa názoru
súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch.. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné určiť akým spôsobom bola vyrátaná
suma za upomienky. Povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku X eur,
ale pre nedostatočnú odôvodnenosť exekučného titulu však nie je možné zistiť koľko upomienok
bolo povinnej zaslaných. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to nevykonateľnosť exekučného titulu, preto
súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ust. § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu,
žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského
rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním

materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.

Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v danom prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa,

ktorý uviedol, že ide o vzťah spotrebiteľský, tento svoj záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Jeho
rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Na daný prípad nemožno použiť ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka tak, ako ho aplikoval súd prvého stupňa, pretože toto ustanovenie vyžaduje istotu, že
skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, inak by každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba, bol aj vzťahom spotrebiteľským. V tomto smere súd prvého stupňa nevykonal

žiadne dokazovanie a teda rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa XX.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,

že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie

smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky (PL. ÚS XX/XX, I. ÚS X/XX, II. ÚS XXX/XX, III. ÚS XX/
XX) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len Ústava).

Obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, porušenie ktorého sa namieta, nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní; jeho
obsahomjeiupravenérelevantnékonaniesúdovainýchorgánovSlovenskejrepubliky,ktorévmedziach
zákonov tento článok Ústavy vykonávajú (čl. 46 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 Ústavy).

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti
alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a

publicistickej činnosti.

Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa (odsek 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (odsek 2).

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.

Z uvedeného vyplýva, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom
(a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť

spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne podľa
§ 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná
s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor A.. Q. E. bol zamestnancom
účastníka exekučného konania (v prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania

exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii
pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§
30 ods.11 Exekučného poriadku).

Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len Dohovor)

aj na orgány verejnej moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sapovažovať za súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takýmto orgánom je aj súdny exekútor ako štátom určená
a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych rozhodnutí podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v
priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho
exekútora A.. Q. E., pretože ak bol A.. Q. E. bývalým zamestnancom účastníka tohto exekučného

konania - oprávneného, je to dôvod pre jeho vylúčenie z vykonávania tejto exekúcie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS XXX/XXXX-XX
z XX.X.XXXX v obdobnej veci, podľa ktorého súdny exekútor A.. Q. E. ako bývalý zamestnanec
oprávneného môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k
účastníkom exekučného konania. Keďže toto exekučné konanie je v štádiu, keď ešte nebolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie, správne preto rozhodol súd prvého stupňa ak zamietol návrh na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora A.. Q. E..

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.