Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Michaela Bernátová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/1491/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215877
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bernátová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511215877.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, proti povinnému: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XX/XX, Q., vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, pod
č. EX 3476/2011 pre vymoženie pohľadávky 811,91 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 29.11.2011, č. EX 3476/2011 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.11.2011 sa na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi, začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok č.k. IDB0410120 zo dňa 13.05.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., s vyznačenou doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti (ďalej len „exekučný titul“).

Dňa 02.12.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu (ďalej len „súdny
exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 811,91 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, Zmluvou

o úvere zo dňa 07.05.2007 (ďalej len „Zmluva“) a Obchodnými podmienkami pre úver Poštovej banky,
a.s. (ďalej len „OP“).

Exekučný súd sa oboznámil okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu aj s priloženou Zmluvou a OP a zistil, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia nie je možné vyhovieť, nakoľko bol zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 (ďalej len
„OZ“),spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Na
účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovaťod spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné

informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude

uvedenou doložkou viazaný.

Na základe uvedených vnútroštátnych zákonných ustanovení i noriem európskeho práva, má súd
povinnosť v exekučnom konaní, ktorého podkladom je exekučný titul vydaný na základe spotrebiteľskej
zmluvy v rozhodcovskom konaní, skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky

tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Súd zistil, že spoločnosť Poštová banka, a.s ako pôvodný veriteľ a ako dodávateľ; a povinný ako
spotrebiteľ uzatvorili dňa 07.05.2007 Zmluvu. Táto Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 52 ods. 1 OZ, § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a § 23a zákona o ochrane

spotrebiteľa. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že pôvodný veriteľ, s poukazom na svoj predmet
činnosti uvedený v Obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril Zmluvu s
povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, v Zmluve označeným menom, priezviskom, dátumom
narodenia, číslom občianskeho preukazu, rodným číslom.

Súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj
normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Zmluva spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou

Zmluvy sú ustanovenia a OP, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli tak ako Zmluva pripravené
už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Exekučný súd z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. V posudzovanej zmluve je rozhodcovská

doložka obsiahnutá v článku 11, bod 11.2 OP v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh
Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862

882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3127/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia tým, že toho rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“

Súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného

sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodneo právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra.
Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej

sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch
rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Arbitráž
je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti
vzájomných pozícií. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania a tiež nemožno predpokladať, že

právne vedomie priemerného spotrebiteľa umožňuje kriticky posúdiť dôsledky súhlasu s rozhodcovskou
doložkou vo vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto v dôsledku § 53 ods.
4 OZ je neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho
zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez

ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007
Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy
v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom
ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zamietnuť žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi.
Následný úmysel zákonodarcu vyjadrený vo výslovnom zakotvení neprijateľnej podmienky pod písm. r)
tento záver súdu podporuje.

Dojednanietakejtorozhodcovskejdoložkyanáslednékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedliktomu,

že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ. Nakoľko neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z
tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na
podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného,
rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie
jespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle§41Exekučnéhoporiadkuavýkonexekúcienajehopodklade
je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice

č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou
zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.

V zmysle vyššie uvedeného bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, pretože bol vydaný

rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej
doložky, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku. Nakoľko je
výkon exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu neprípustný, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na podpísanom
súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.