Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201769
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2513201769.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: K.. Y. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. X, Z. J., zast.:
Right Advice, s.r.o., so sídlom Špieszova 3362/9, Bratislava, proti odporcom: 1. Y. T., W.. XX.XX.XXXX,
F. V. XXX/XX, Z., X. H. T., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX/XX, Z., o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá odporkyni v 1. rade p o v i n n o s ť n e n a k l a d a ť s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa

v k.ú. Z., I. Z., okrese T., zapísanými na LV č. XXXX správou katastra T., a to: rodinným domom so súp.
č. XXX postaveným na parcele registra C č. XXX/X a pozemkami - parcela registra C č. XXX/X, druh
pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh pozemku
Záhrady o výmere 231 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o
výmere 109 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere 27
m2 a to tak, že sa odporkyni v 1. rade zakazuje robiť právne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho

práva k uvedeným nehnuteľnostiam, najmä uzatvárať darovacie zmluvy, kúpne zmluvy, robiť vyhlásenia
o vklade do základného imania či majetku právnických osôb, robiť právne úkony smerujúce k zriadeniu
práv tretích osôb, najmä uzatvárať záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena a nájomné
zmluvy, a to až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej o návrhu na určenie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu a iné, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/17/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.01.2013 domáhal nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni v 1. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v k. ú. Z., I. Z., I. T., zapísanými na LV č. XXXX správou katastra T., konkrétne rodinným domom
so súp. č. 152 postaveným na parcele registra C č. XXX/X a pozemkami - parcela registra C č. XXX/
X, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh
pozemku Záhrady o výmere 231 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh pozemku Zastavané plochy a

nádvoria o výmere 109 m2, parcela registra C č. XXX/X, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o
výmere 27 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) tak, že sa jej zakazuje robiť právne úkony smerujúce k prevodu
vlastníckeho práva k nim, najmä uzatvárať darovacie zmluvy, kúpne zmluvy, robiť vyhlásenia o vklade do
základného imania či majetku právnických osôb, robiť právne úkony smerujúce k zriadeniu práv tretích
osôb, najmä uzatvárať záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena a nájomné zmluvy, a to
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

podal navrhovateľ aj návrh vo veci samej o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a o určenie
odporovateľnosti právneho úkonu.

Navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel dňa
02.07.2012 s odporcom v 2. rade ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke (ďalej len ako „Zmluva o pôžičke“),
na základe ktorej poskytol odporcovi v 2. rade na dobu od 02.07.2012 do 03.08.2012 pôžičku vo výške

40.000 eur. Navrhovateľ poskytol odporcovi v 2. rade pôžičku na základe jeho žiadosti a odporca v 2.
rade ponúkol navrhovateľovi úrok vo výške 10.000 eur. Výšku úroku odporca v 2. rade odôvodnil tým,že na základe investície, na ktorú mienil použiť pôžičku, mal zarobiť resp. získať výnos podstatne vyšší.
Zaplatenie pôžičky bolo zabezpečené vystavením vlastnej zmenky bez protestu na zmenkovú sumu
50.000 eur s miestom vystavenia Trnava, dátumom vystavenia 02.07.2012, miesto platenia M., dňom

zročnosti 03.08.2012, domicilom v pobočke banky Tatra banka, a.s. na ul. Hlavnej 54, M.. Odporca v 2.
rade zmenku ako jej vystaviteľ vlastnoručne podpísal. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca v 2. rade
svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania. Navrhovateľ sa opakovane stretol aj s rodičmi odporcu
v 2. rade, ktorí mu oznámili, že ich syn si peniaze požičal aj od iných osôb a tieto nedokáže vrátiť.
Rodičia odporcu v 2. rade zaplatili v mene odporcu v 2. rade na pôžičku sumu 2.000 eur. Navrhovateľ

si svoj nárok uplatnil súdnou cestou a Okresný súd v Trnave dňa 10.12.2012 vydal zmenkový platobný
rozkaz, ktorým odporcu v 2. rade zaviazal ako zmenkového dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu vo výške
38.325 eur, 6% úrok so sumy 38.325 eur od 04.08.2012 do zaplatenia ako aj odmenu vo výške
127,75 eur a súčasne k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov súdneho poplatku vo
výške 2.299,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.217,28 eur. Zmenkový platobný rozkaz
bol právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade doručený dňa 17.12.2012. Navrhovateľ ďalej uvádza, že

pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporcovi v 2. rade navrhol, aby
ako zabezpečenie jeho pohľadávky zriadilo na nehnuteľnostiach v jeho výlučnom vlastníctve záložné
právo v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa, čo ale odporca v 2. rade odmietol. Odporca v 2.
rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX (ako to vyplýva z výpisu z LV č.
XXXX zo dňa 13.11.2012). Predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech banky

Československá obchodná banka, a.s. podľa záložnej zmluvy, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností
povolený v konaní V XXX/XXXX dňa 17.05.2010. Navrhovateľ si bol vedomý, že ak by odporca v 2.
rade súhlasil so zriadením záložného práva, bol by ako záložný veriteľ zapísaný ako druhý v poradí, ale
táto forma zabezpečenia spolu s rozumným splátkovým kalendárom by mu dávala záruku, že odporca
v 2. rade záväzok splatí. S odstupom času navrhovateľ zistil, že odporca v 2. rade už vlastníkom

nehnuteľností nie je a tieto daroval svojej manželke - odporkyni v 1. rade (v zmysle výpisu z LV č.
XXXX zo dňa 16.01.2013). Odporkyňa v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy,
vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený v konaní V XXXX/XXXX dňa 21.12.2012. Návrh
na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ ďalej odôvodnil tým, že je presvedčený, že priebeh
doterajšieho správania sa odporcov nasvedčuje tomu, že cieľom ich konania je zmariť uspokojenie

pohľadávkynavrhovateľa.Navrhovateľjetohonázoru,žecieľomdarovaniabolozbaviťodporcuv2.rade
zdanlivo zákonným spôsobom jeho majetku, pričom odporca v 2. rade iný majetok nemá. Ak teda bude
navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom v Trnave úspešný, potom ani na základe exekučného titulu
(zmenkovýplatobnýrozkaz)svojupohľadávkuododporcuv2.radenevymôže,pretožeodporcav2.rade
iný majetok podliehajúci výkonu rozhodnutia nemá a majetok vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1.

rade exekúcii podliehať nebude. Navrhovateľ naznačil možný scenár, kedy odporcovia zámerne porušia
úverové podmienky banky, aby sa následne banka domáhala svojich práv výkonom záložného práva a
nehnuteľnosti speňažila. V prípade, že by po výkone záložného práva výťažok prevyšoval pohľadávku
banky, potom by rozdiel banka ako záložný veriteľ musela vydať vlastníkovi zálohu, teda odporkyni v 1.
rade, pričom navrhovateľ by na tento rozdiel nemal nárok. Na základe uvedeného navrhovateľ dôvodne

predpokladá, že odporkyňa v 1. rade sa bude pokúšať nehnuteľnosti ďalej prevádzať, čím sa možnosť
uspokojenia ešte viac zmenší v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s týmito listinnými
dôkazmi: Vlastnou zmenkou bez protestu vystavenou dňa 02.07.2012, Zmluvou o pôžičke medzi

navrhovateľom ako veriteľom a odporcom v 2. rade ako dlžníkom zo dňa 02.07.2012, Návrhom na
vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.11.2012, Zmenkovým platobným rozkazom č.k.
9Zm/1/2012 - 24 zo dňa 10.12.2012, Výpisom z LV č. XXXX zo dňa 13.11.2012, Výpisom z LV č. XXXX
zo dňa 16.01.2013.

Skutkovo svoj návrh nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že priebeh
doterajšieho správania sa odporcov nasvedčuje tomu, že cieľom ich konania je zmariť uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru, že cieľom darovania nehnuteľností odporcom v 2.
rade odporkyni v 1. rade (svojej manželke) bolo zbaviť odporcu v 2. rade zdanlivo zákonným spôsobom
jeho majetku, pričom odporca v 2. rade iný majetok nemá. Ak teda bude navrhovateľ v konaní pred

Okresným súdom v Trnave úspešný, potom ani na základe exekučného titulu (zmenkového platobného
rozkazu) svoju pohľadávku od odporcu v 2. rade nevymôže, pretože odporca v 2. rade iný majetok
podliehajúci výkonu rozhodnutia nemá a majetok vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1. rade exekúcii
podliehať nebude.Navrhovateľ odôvodnil svoj právny záujem na nariadení predbežného opatrenia počas celého súdneho
konania tým, že je tu dôvodná obava, že odporkyňa v 1. rade sa bude pokúšať nehnuteľnosti ďalej

prevádzať, čím sa možnosť uspokojenia navrhovateľa ešte viac zmenší v zmysle § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka kedy „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám,
ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.“ Navrhovateľ uviedol, že ak by k takému úkonu došlo, možnosť

uspokojenia sa navrhovateľa sa bude rovnať nule.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1,4, 6 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. O návrhu na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,ktorýmánáležitostipodľaodseku2,rozhodnesúdbezodkladnenajneskôrdo30
dní po doručení návrhu. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) až d) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v
súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu

vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas,
po ktorý malo trvať.

Podľa § 77 ods. 2 O.s.p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Keďže súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a
zároveň sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, postupoval podľa § 76 ods. 4 O.s.p.
a ďalšie dôvody neuvádza.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd

v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; sa rozhodlo bez návrhu,nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali; bol odvolacím súdom schválený zmier),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doterazneboliuplatnené(§205aO.s.p.,t.j.skutočnostialebodôkazy,ktoréneboliuplatnenépredsúdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.