Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/313/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210223935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom,
advokátom so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, proti odporcom: 1. ERS Holding, spol. s r.o., so
sídlom Malé pálenisko 11, Bratislava, IČO: 35 702 982, 2. O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, H., zast.
opatrovníčkou A. N., pracovníčkou Okresného I.A. D. C., o zaplatenie 1.481,48 Eur s prísl., na odvolanie
odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. júla 2012 č.k. 50C 92/2011-91,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania vo výške 94,80 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 04. júla 2012 č.k. 50C 92/2011-91 uložil súd prvého stupňa odporcom
v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.481,48 Eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.10.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo
výške 466,43 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil,
že navrhovateľovi vznikol voči odporcom v 1. a 2. rade regresný nárok v zmysle ust. § 24 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) tým,
že z poistného garančného fondu poskytol poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.481,48 Eur
za škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle zn. F. A., E.C.: A. XXXCU, v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 18.05.2009 zavinenou odporcom v 2. rade, za ktorú zodpovedá odporca v 2. rade
ako vodič motorového vozidla a odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla zn. O. O.,
E.: D. XXXPC, na ktoré motorové vozidlo nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom navrhovateľ si listami zo

dňa 17.06.2010 uplatnil u odporcu v 1. aj 2. rade náhradu tohto poskytnutého plnenia, ktorí však napriek
predmetnej výzve tento dlh neuhradili. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa
§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods.1, § 427 ods.
1, 2, § § 430 ods. 1, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že v danej
veci sa jedná o solidárnu zodpovednosť odporcu v 1. rade; ktorý ako prevádzateľ motorového vozidla
zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto motorového vozidla; a odporcu v
2. rade; ktorý ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú porušením jeho právnej

povinnosti; keď navrhovateľ poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie v
celkovej výške 1.481,48 Eur, v dôsledku čoho mu vznikol regresný nárok voči odporcom v 1. i 2. rade,ktorí pohľadávku napriek výzve navrhovateľa zo dňa 17.06.2010 nezaplatili. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa §517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.481,48 Eur od 29.10.2010 do zaplatenia,

keď navrhovateľ nepreukázal doručenie výziev na úhradu poistného plnenia odporcom v 1. a 2. rade.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 377,93 Eur za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava, návrh vo veci samej,
vyjadrenie k odporu účasť na pojednávaní konanom dňa 04.07.2012 - 4 x á 71,37 Eur + 20% DPH +

režijný paušál - 2 x 7,21 Eur + 1 x 7,41 eur + 1 x 7,63 Eur + 20% DPH).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1. rade domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/
O.s.p.) a v neposlednom rade jeho rozhodnutie spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keďže má za to, že v zmysle § 430 obč. zák. sa preukázateľne zbavil

svojej zodpovednosti a za škodu zodpovedá v plnom rozsahu odporca v 2. rade ako vodič motorového
vozidla; ktorý použil motorové vozidlo bez jeho vedomia a proti jeho vôli; a to aj vzhľadom na ním
porušené pravidlá cestnej premávky, keď bolo povinnosťou odporcu v 2. rade ako vodiča motorového
vozidla mať pri sebe platné doklady potrebné na prevádzku motorového vozidla. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že neskúmal, či poistná udalosť skutočne nastala, či a ako bola škodová udalosť zaznamenaná

a neoboznámil sa ani s výsledkami šetrenia škodovej udalosti. Domnieval sa, že v danej veci môže ísť
o poistný podvod a škodová udalosť nemusela vôbec nastať, keď vlastným šetrením zistil, že odporca
v 2. rade je osoba pochybnej povesti s viacerými dlhmi. Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetné motorové vozidlo kúpil v dobrej viere, toto dal za
nemalé náklady opraviť, aby bolo vôbec pojazdné, pričom bolo neoprávnene používané odporcom v 2.

rade, ktorý ním spôsobil dopravnú nehodu a navyše sa dodatočne dozvedel, že predmetné vozidlo bolo
odcudzené jeho pôvodnému majiteľovi, a preto mu muselo byť políciou i vrátené, a teda ho v konečnom
dôsledku vôbec nevyužíval a nemôže ho užívať ani v budúcnosti, hoci naň vynaložil nemalé náklady.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu v 1. rade navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový

stav veci a vec i správne právne posúdil, keď odporca v 1. rade ním tvrdené skutočnosti žiadnym
spôsobom nepreukázal. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, že
navrhovateľovi vznikol regresný nárok voči odporcom v 1. a 2. rade v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona

č. 381/2001 Z.z. tým, že z poistného garančného fondu poskytol poškodenému poistné plnenie v
celkovej výške 1.481,48 Eur za škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 18.05.2009 zavinenou odporcom v 2. rade, za ktorú zodpovedá odporca v 2. rade ako
vodič motorového vozidla a odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla, na ktorémotorové vozidlo nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe týchto zistení prvostupňový súd vyvodil
aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, §

24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods.1, § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 438 ods. 1
Obč. zák., ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje
dôvody vedúce k priznaniu navrhovateľom uplatňovanej sumy titulom regresu poskytnutého poistného
plnenia proti subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj riadne
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho
rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé.

Odporca v 1. rade vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a
podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý
sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu

poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto smere za presvedčivý. So
zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne
a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach

na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu v 1. rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním
uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol
ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§
212 ods. 3 O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré
významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ odporca v 1. rade namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové

zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo inak. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavovkonaníčivyplynulizprednesovúčastníkov, zhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcom v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.481,48 Eur s prísl., a to titulom regresného nároku
na ním poskytnuté poistné plnenie ako subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, za ktorých plnil to, čo boli sami povinní plniť poškodenému.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že
za vinníka dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 18.05.2009, bol označený odporca v 2. rade ako
vodič motorového vozidla zn. O. O., E.: D. XXXPC; ktorý svojím konaním porušil predpisy o premávke
na pozemných komunikáciách platné a účinné v danom čase; pričom držiteľom a prevádzateľom

predmetného motorového vozidla bol v čase spôsobenia dopravnej nehody odporca v 1. rade, ktorý si
nesplnil svoju povinnosť uzavrieť na predmetné motorové vozidlo poistnú zmluvu v zmysle § 3 zák. č.
381/2001 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ preukázateľne poskytol poškodenému poistné
plnenie z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zák., a tak na neho prešlo v
zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody voči subjektom zodpovedným za vznik
škody, pričom spornou zostala otázka, či za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; okrem

nesporne zodpovedného odporcu v 2. rade; zodpovedá i odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového
vozidla (solidárne - spoločne a nerozdielne), alebo sa tento svojej zodpovednosti zbavil.

Ustanovenie § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z. výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať
za osoby poistené, úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa
poistenie týka, čo najširšie, čomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného

zákona,obsahomktoréhoniejetaxatívnyvýpočetosôb,naktorésavzťahujepovinnézmluvnépoistenie,
ale okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Obč. zák. alebo zodpovednosti založenej na zavinení

v zmysle § 420 Obč. zák., zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen
prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Obč. zák., ale aj osoby
zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Obč. zák., ktorou môže byť napr.
aj vodič vozidla.

Ustanovenia § 427 a nasl. Obč. zák. (o osobitnej zodpovednosti) nie sú vo vzťahu k všeobecnej

zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. ustanoveniami špeciálnymi, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa
seba. V danom prípade zodpovedajú za spôsobenú škodu obaja odporcovia, t.j. odporca v 1. rade ako
prevádzateľ motorového vozidla aj odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla, a to spoločne a
nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Obč. zák. Navrhovateľ má právo uplatniť svoj nárok proti
ktorémukoľvek z odporcov a také isté právo by mal aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať

škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči
prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. na základe objektívneho princípu a
proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zák. na základe zodpovednosti založenej na
prezumpcii zavinenia.

Subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je

zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný
prostriedok sám neriadil. Zákon len vo dvoch prípadoch pripúšťa, aby namiesto prevádzateľa za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedal niekto iný. Takéto obmedzenie, resp.
vylúčenie zodpovednosti prevádzateľa podľa § 427 Obč. zák. prichádza do úvahy v prípade, ak:

a) niekto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa,

b) dopravný prostriedok bol zverený do opravy opravárenskému podniku.V ustanovení § 430 ods. 1 Obč. zák. sú uvedené dve situácie, pri ktorých za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá niekto iný ako prevádzateľ. Ide o prípad:

a) použitia dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa,

b) použitia dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa.

O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel
o použití vozidla vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za okolností, ktoré
vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. Ide najmä o prípady tzv. čiernych jázd,
keď napr. vodič vozidla (zamestnanec podnikateľa) použije v dobe pracovného voľna vozidlo svojho
zamestnávateľa (prevádzateľa) na svoju osobnú potrebu v rozpore s jeho pokynmi, alebo o prípad, keď

maloletý použije vozidlo bez vedomia svojich rodičov.

O použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie
dopravného prostriedku výslovne zakázal (buď všeobecne, alebo určitej osobe), príp. v prípade, keď
tento zákaz vyplýva z povahy veci (napr. v prípade, že dôjde k odcudzeniu vozidla z uzamknutej garáže
a páchateľ použije vozidlo na jazdu; nezáleží na tom, či páchateľ chcel vozidlo použiť len dočasne alebo

natrvalo).

Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
zodpovedá namiesto prevádzateľa osoba, ktorá dopravný prostriedok použila bez jeho vedomia alebo
proti jeho vôli. Zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku má
charakter objektívnej zodpovednosti.

Výlučná zodpovednosť tretej osoby však neplatí bezvýnimočne. Zásada výlučnej zodpovednosti
osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, je prelomená
v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa, keď prevádzateľ
zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. Ak totiž prevádzateľ svojou
nedbanlivosťou umožnil, že tretia osoba mohla dopravný prostriedok použiť a pri takom použití dôjde

ku škode, bude prevádzateľ zodpovedať spoločne za uvedenú škodu s osobou, ktorá použila dopravný
prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. V prípade zodpovednosti prevádzateľa a
ďalšej osoby ide o solidárnu zodpovednosť podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. (napr. ak vlastník, ktorý
zveril maloletému synovi motocykel, aby s ním jazdil a fakticky ho prevádzkoval, zodpovedá spoločne
a nerozdielne za škodu spôsobenú pri jazde na motocykli treťou osobou, ktorej syn motocykel požičal

napriek ústnemu pokynu rodiča, aby motocykel nikomu nepožičiaval).

Z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1 druhej vety Obč. zák. na naplnenie podmienky nedbanlivosti
postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k zákonom
predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá je
charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý, ani o jeho

zneužití nevedel, prípadne, že nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a
umožňujúci zneužitie prostriedku v dobe jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a k svojmu
postaveniu či osobným pomerom vedieť mal a mohol.

Za nedbanlivosť prevádzateľa sa podľa súdnej praxe považuje porušenie povinnosti uloženej
prevádzateľovi právnym predpisom (napr. vzdialenie sa od vozidla bez možnosti okamžite zasiahnuť

v prípade potreby a bez náležitého zabezpečenia vozidla, napr. uzamknutím). Vzhľadom na to, že
ustanovenie § 430 ods. 1 druhá veta Obč. zák. porušenie povinnosti na strane prevádzateľa výslovne
nevyžaduje, zodpovedá prevádzateľ spoločne a nerozdielne aj vtedy, ak zneužitie dopravného
prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil iným spôsobom ako porušením právnej povinnosti.Vzhľadom na uvedené správne teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v 2. rade ako
vodič motorového vozidla je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom; keď tento zavinene porušil
pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu

na majetku poškodeného, a teda celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420
Obč. zák.; a súčasne je podľa ust. § 427 Obč. zák. osobou zodpovednou za škodu i odporca v 1.
rade; ktorému ako prevádzateľovi tohto motorového vozidla prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
podľa zák.č. 381/2001 Z.z.; keďže táto škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla, ku ktorému nebola
uzavretá poistná zmluva. Pokiaľ teda navrhovateľ poskytol poškodenému z garančného fondu poistné

plnenie za odporcov v 1. a 2. rade, má proti nim z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z.z., tzv. právo postihu - regresu; čo bolo v konaní nesporné; a preto rozhodol
súd prvého stupňa o predmete sporu vecne správne, a to vrátane určenia výšky úrokov z omeškania
a začiatku omeškania

Odporca v 1. rade vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol a ani nepreukázal žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky dôvodnosti ním uplatňovaného

nároku, resp. otázky jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a závery
súdu prvého stupňa sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.

Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa by odvolací súd ďalším
posudzovanímodvolacíchnámietokodporcuv1.radeužlenopakovalsprávnosťprávnychzáverovsúdu
prvého stupňa, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonnou úpravou.

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami
dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ
nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so

zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.,
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v

odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1.
rade zo dňa 10.09.2012 - 71,37 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH), t.j. spolu v sume 94,80 Eur,
vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.