Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/700/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200655
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213200655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr. Martiny

Trnavskej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: C. Q. a.s., so sídlom B., X. 7, , D. XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. F. C. s.r.o., so sídlom B., V. XX proti odporkyni
F. J., bytom B. nad B., X. XXXX/XX, o zaplatenie 215,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.júla 2013, č. k. 6C/20/2013-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

69,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,03 eur od 06.02.2011 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa
17.09.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo výške 358,20 eur na nákup bližšie neurčeného tovaru. Odporkyňa sa zaviazala
splatiť úver v 15 mesačných splátkach po 30,55 eur, spolu teda 458,25 eur. V úverovej zmluve
odporkyňa výslovne odmietla poistenie splácania úveru. Odporkyňa uhradila v čase od 15.10.2009
do 16.06.2010 spolu 289,17, potom prestala úver splácať. Vzhľadom na omeškanie odporkyne so

splácaním poskytnutého úveru navrhovateľ listom zo dňa 09.02.2011 adresovaným odporkyni odstúpil
od úverovej zmluvy, uviedol, že dňom 15.12.2010 sa úver stal splatným v celom rozsahu a vyzval
odporkyňu na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 215,36 eur, zloženej z úverovej istiny vo výške 83,25
eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 95,79 eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so
splácaním úveru vo výške 36,32 eur. Po odstúpení od zmluvy odporkyňa neuhradila žiadnu platbu.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 258/2011

Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere
špeciality. Súčasne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd
na ňu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy. Zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru ani zo všeobecných podmienok predložených navrhovateľom nevyplýva, že by
boli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté právne dôsledky odstúpenia od zmluvy odchýlne od § 48 ods.
2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku III-6.-1. všeobecných podmienok, podľa ktorého
C. je oprávnený od zmluvy odstúpiť "a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva" nie je

dostatočne jasným vyjadrením vôle osobitne upraviť právne dôsledky odstúpenia od zmluvy. Aj keby
však súd pripustil, že formulácia "vrátane príslušenstva" znamená povinnosť dlžníka vrátiť nielen to,čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky (najmä úroky), potom by takáto zmluvná podmienka bola
neplatná podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa odchyľuje od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a v súlade s § 457

Občianskeho zákonníka bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi to, čo podľa zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru dostala, teda istinu v sume 358,20 eur, bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút.
Vo zvyšnej časti je nárok navrhovateľa nedôvodný. Keďže odporkyňa v splátkach pred podaním žaloby
zaplatila navrhovateľovi spolu 289,17 eur, zostal neuspokojený nárok navrhovateľa vo výške 69,03 eur.
V tejto časti preto súd návrhu vyhovel, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odstúpenie od úverovej zmluvy

z 09.02.2011, ktoré súčasne obsahovalo výzvu na úhradu dlhu, súd posúdil v danom prípade ako výzvu
na vrátenie toho, čo odporkyňa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostala (§ 457 Občianskeho
zákonníka), teda na vrátenie zostávajúcej časti istiny (aj keď v tejto výzve bol dlh odporkyne vyčíslený
inak a vo vyššej sume). V odstúpení od úverovej zmluvy navrhovateľ uviedol, že splatnosť úveru nastala
dňa 15.12.2010. Oznámenie o odstúpení od zmluvy však navrhovateľ spísal až 09.02.2011 a jeho
doručenie (fikciou doručenia podľa bodu V.-7 všeobecných podmienok) nastalo dňa 14.02.2011. Až

dňom doručenia tohto odstúpenia od zmluvy sa odporkyňa mohla dozvedieť, že navrhovateľ odstúpil od
zmluvy a požaduje vrátenie celej istiny naraz. Odporkyňa teda mala plniť svoj dlh voči navrhovateľovi na
druhý deň po doručení odstúpenia od zmluvy (obsahujúceho aj výzvu na úhradu dlhu), čiže 15.02.2011.
Do omeškania sa tak odporkyňa dostala nasledujúcim dňom, teda od 16.02.2011. Navrhovateľ má preto
právo na zákonný úrok z omeškania od 16.02.2011 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky bola k 16.02.2011 vo výške 1 %, preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania 9 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a odporkyňa boli v konaní
len čiastočne úspešní, pričom u žiadneho z nich nejde o neúspech len v nepatrnej časti. Čistý úspech
odporkyne bol vyšší ako čistý úspech navrhovateľa, avšak odporkyňa nežiadala o náhradu trov konania,

preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na to, že odporkyňa sa predmetný úver zaviazal splácať formou 15 mesačných splátok vo

výške 30,55 eur, t. j. celkom 458,25 eur so splatnosťou prevej splátky 15.10.2010. Splatnosť poslednej
mesačnej splátky úveru nastala dňa 15.12.2010. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.12.2010 nastala
zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh odporkyne, keďže ostatné
splátky boli už zročné skôr, a preto navrhovateľ neodstúpil od predmetnej úverovej zmluvy. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že v prípade posúdenia odstúpenia od úverovej zmluvy podľa § 48 ods. 1, 2

Obč. zák., s čím navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí, nemohlo dôjsť k zániku všetkých
práva a povinností z úverovej zmluvy, keďže podľa § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, pričom v
danom prípade inak dohodnuté medzi účastníkmi bolo a naviac účinky odstúpenia odchylne upravuje
aj iný právny predpis, ktorý má prednosť pred režimom občianskeho práva /§ 6 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy/. Poukázal aj na nesprávny právny
záversúduprvéhostupňa,žeajkebysúdpripustil,žeformuláciavbodeIII.-6.-1VÚPznamenápovinnosť
dlžníka vrátiť nielen to, čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky, potom by takáto zmluvná podmienky
bola neplatná podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil ani s výkladom súdu, že akékoľvek
dojednanie týkajúce sa dojednania úroku obsiahnuté v zmluve o pôžičke, ak by bol účastníkom takéhoto

zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je neplatné, vzhľadom k tomu, že sa dohoda zmluvných strán o úroku
odchyľuje v neprospech spotrebiteľa. Takýto právny názor súdu považoval za nesprávny vzhľadom
k tomu, že zákonodarca poskytol účastníkom záväzkového vzťahu možnosť odchýliť sa od znenia
zákonnej úpravy § 658 ods. 1 Obč. zák.. Odporkyňa napokon uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči
navrhovateľovi, a chcela ho splácať splátkami po 30 eur mesačne. Odporkyňa tak žiadnym spôsobom

žalovanúsumunerozporovala.Malzato,ženavrhovateľvkonanípredsúdomprvéhostupňadostatočne
preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné
dôkazy na preukázanie svoji tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť. Bol toho názoru, že zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy,
potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách ako aj splátok, výpis z úverového

účtu a všetky pohyby na úverovom účte sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdeniauvedené v návrhu na začatie konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /v zamietajúcej časti
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke
a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu

preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa napadnutý výrok, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh týkajúci sa úrokov z úveru,
poplatkov, zmluvných pokút za omeškanie za splácanie úveru a zmluvných poplatkov zamietol odôvodnil
tým,žeodstúpenímodzmluvysazmluvaospotrebiteľskomúverezrušilaavsúlades§457Občianskeho

zákonníka bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi to, čo podľa zmluvy dostala, teda istinu v sume
358,20 eur bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi spolu 289,17
eur a zostal neuspokojený nárok navrhovateľa vo výške 69,03 eur.

Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvého stupňa odchýliť.
Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého

stupňa nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého
stupňa správne skonštatoval, že odstúpením od zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa táto zmluva od
začiatku zrušila podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a podľa § 457 Občianskeho zákonníka bola
odporkyňa vrátiť navrhovateľovi to, čo od neho na základe zmluvy dostala. Tvrdenie navrhovateľa,
že od predmetnej úverovej zmluvy neodstúpil nie je pravdivé, nakoľko v písomnom podaní zo dňa

09.02.2011 adresovaným odporkyni, navrhovateľ výslovne uviedol, že, že odstupuje od úverovej zmluvy
z dôvodu omeškania so splácaním poskytnutého úveru a vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy
pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 83,25 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške
95,79 eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 36,32 eur. Navrhovateľ si tak
sám v zmysle Všeobecných podmienok spoločnosti CETELEM a.s. pre poskytovanie spotrebiteľského

úveru vybral, že keď sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením splátok, tak od zmluvy odstúpil.
A napokon za správny považuje odvolací súd aj právny názor súdu prvého stupňa, že aj keby formulácia
ustanovenia článku IIIU.-6.-1. Všeobecných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy znamenala
vrátiť nie len to, čo podľa zmluvy odporkyňa dostala, ale ja ďalšie nároky - úroky, poplatky, zmluvnú
pokutu, potom by takáto zmluvná podmienka bola neplatná podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko je v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa.

Rozsudok súdu prvého stupňa je správny aj vo výroku o náhrade trov konania, keď vzhľadom na
čiastočný úspech navrhovateľa čiastočný úspech odporkyne rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si túto
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.