Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205048
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813205048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: CEE

COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, so sídlom Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103,
2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01
Martin, proti žalovanému: X. B., K.. X.X.XXXX, O. J. Č.. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie sumy 1.700,83
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 918,97 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 665,07 € od 21.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
253,90 € od 8.2.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 8,16 € a trov právneho zastúpenia vo výške 17,12 € na účet právneho zástupcu žalobcu, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 30,- € mesačne,
vždy do 20-teho dňa v mesiaci za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.
700,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.140,-
€ od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 560,83 € od 8.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 28.1.2009 a dňa 7.2.2007 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou
úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvy (ďalej len „Zmluva“),

na základe ktorých sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný úver vo výške 1 140,-
€ a 829,84 €. Uver bol žalovanému pôvodným veriteľom poskytnutý dňa 9.2.2009 a dňa 7.2.2007,a
to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca súdu predložil potvrdenie o čerpaní úveru. Žalovaný
podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na
poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa Zmluvou
zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej.
ZároveňsažalovanýpodpisomZmluvyzaviazalpôvodnémuveriteľoviuhradiťriadneúrokyvovýškeaza

podmienok v nej dohodnutých. Rovnako sa žalovaný podpisom zmluvy zaviazala pôvodnému veriteľovi
uhradiť i poplatok za správu Úveru vo výške a v lehote v zmluve uvedenej. Pôvodný veriteľ svoj záväzok
mu vyplývajúci zo zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanému poskytol úver v dohodnutej výške a
v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutýchsplátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie
neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči
žalovanému pohľadávku vo výške 1 700,83 € (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012
(ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému
(vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje
voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 1 700,83 €. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj
nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy istiny vo výške 1 140,- € od 21.1.2012

až do zaplatenia a zo sumy 560,83 € od 8.2.2012 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 7.2.2007, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 28.1.2009, Prehľadom

histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX, Výzvami
k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012,
Oznámeniamiopostúpenípohľadávkyzodňa23.8.2012,VšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiVÚB,
a.s. pre úvery, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu 19.8.2013 spolu s prílohami, fotokópiami
úhrad na čl. 72 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa 7.2.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky
číslo XXXXXXXXXXXXXXX v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí
spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal, že poskytne žiadateľovi za
podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný

úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za
poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
829,84 €, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 18,84 €, pričom dátum prvej
splátky bol 7.3.2007 a poslednej splátky dňa 7.2.2012. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,90
% ročne.

V zmysle článku II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s
úverovou zmluvou .

Pôvodný veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa 28.1.2009 zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru číslo XXXXLCLOXXXXXXX v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal, že poskytne
žiadateľovi za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky

ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí
poplatok za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 1 140,- €, s lehotou splatnosti 36 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 41,69
€, pričom dátum prvej splátky bol 20.3.2009 a poslednej splátky dňa 20.1.2012. Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 16,90 % ročne.

V zmysle článku II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s
úverovou zmluvou.

Podľa bodu 2. Všeobecných obchodných podmienok pre úvery VÚB, a.s. ( ďalej len ,,VOP“), podľa
spôsobu poskytnutia a vrátenia peňažných prostriedkov uvedeného v zmluve o úvere veriteľ môže
poskytnúť úver ako termínovaný úver, alebo ako revolvingový úver, alebo ako kontokorentný úver.
Termínovaný úver je úver, z ktorého môžu byť podľa dohody dlžníka a veriteľa poskytnuté jednorazovo

alebo na viac krát až do dohodnutej výšky úveru stanovenej zmluvou o úvere, pričom dlžník je povinný
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v splátkach alebo jednorázovo podľa dohody stanovenej v zmluve
o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré už dlžník raz vrátil, nie je možné opätovne
poskytnúť.Podľa bodu 4. VOP, v prípade akejkoľvek platby veriteľovi, ktorá nie je označená žiadnym konštantným
symbolom alebo je označená konštantným symbolom 498, pričom platba je vo výške nižšej než súhrnná

výška čiastok splatných k tomu istému dňu, ak veriteľ neurčí inak, platba sa započíta najprv na úhradu
úrokov z omeškania, potom úroku a napokon istiny.

Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXXX/XXXX majiteľa X. B. súd zistil, že celková výška
pohľadávky na istine je 1 140,- € a v prospech účtu neboli pripísané žiadne finančné prostriedky.

Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXXX/XXXX majiteľa X. B. vyplýva, že žalovanému boli
poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 829,84 € a v prospech účtu boli realizované úhrady
vo výške 575,95 €, pričom na istinu úveru bola započítaná iba suma 269,02 € a suma 306,93 € bola
započítaná na úroky a poplatky.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012, došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Všeobecná úverová
banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku na istine v celkovej výške 460,- € v celosti spolu s
príslušenstvom.

Postupca listami zo dňa 23.8.2012 adresovanými žalovanému oznámil, že ku dňu 20.8.2012 postúpil
svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom
na žalobcu a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje záväzky zo
zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa

vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov
zo zmluvy.

Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, postupca
na žalobcu postúpil pohľadávku na istine vo výške 1 140,- € a vo výške 560,83 €.

Výzvami k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012 žalobca žalovaného vyzval pri zmluve č.
XXXXXXXXXX na zaplatenie dlžnej sumy 2 080,69 € a pri zmluve č. XXXXXXXXXX na zaplatenie dlžnej
sumy 986,24 €.

V písomnom podaní zo dňa 15.8.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.8.2013, žalobca uviedol, že
pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1 140,- €, žalovaný a zaviazal uhrádzať poskytnutý
úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 41,69 €, celkový počet splátok bol 36,
dátumsplatnostiprvejsplátkybol20.3.2009adátumposlednejsplátkybol20.1.2012.Všetkyskutočnosti
vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania

žaloby žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Ďalej uviedol, že na pôvodný veriteľ poskytol žalovanému
tiež úver vo výške 829,85 €, žalovaný a zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných
splátkach riadne a včas vo výške 18,84 €, celkový počet splátok bol 60, dátum splatnosti prvej splátky bol
7.3.2007 a dátum poslednej splátky bol 7.2.2012. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu

269,02 €.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného do 30.6.2007,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného od

1.7.2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“) v
znení účinnom a platnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným boli uzavreté zmluvy o úvere, z ktorých vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli
uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

Nepochybne zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanou o spotrebnom úvere sú teda
spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že predmetné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

V zmysle zmluvy o poskytnutí flexipôžičky boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej
výške 829,84 €, ktoré sa zaviazal splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach vo výške 18,84 €
s termínom splatnosti prvej splátky dňa 7.3.2007 a poslednej splátky dňa 7.2.2012. Žalovaný z celkovej

sumy poskytnutého úveru splatil sumu 575,95 €. Iba suma 269,02 € bola započítaná na istinu úveru a
zvyšok sumu bola zo strany pôvodného veriteľa započítaný na príslušenstvo istiny úveru.

Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu
pri predmetnej zmluve uhradila finančné prostriedky vo vyššie 575,95 € a právny predchodca

žalobcu časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle
ustanovenia bodu 4. Všeobecných obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo
veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu
druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v
predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu

veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť,
že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v
niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom
splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane
spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje

dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen
nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskejzmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobcovi splatiť istinu úveru pri tejto
zmluve vo výške 829,84 €. Žalovaný v prospech žalobcu realizoval vo výške 575,95 €. Nakoľko postup
žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny považoval súd za
rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny a teda po takomto

započítaní žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 253,90 € na istine úveru.

Ďalej mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.2.2009 bol žalovanému
poskytnutý úver v celkovej výške 1 140,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške
41,69 €, pričom splatnosť poslednej splátky bola dňa 20.3.2009 a poslednej dňa 20.1.2012. V prospech
pôvodného veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy žalovaný neuhradil žiadne finančné prostriedky.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej

praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru, t.j.
finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanému, ktoré žalovaný žalobcovi nesplatil, je iba
čiastočne dôvodný.

Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 7.2.2007 bol poskytnutý

úvervovýške829,84€,ktorýsažalovanýzaviazalsplatiťv 60splátkach,pričomvýškamesačnejsplátky
predstavujúcej časť istiny bola 13,83 € (829,84 €/ 60). V prospech žalobcu žalovaný uhradil
finančné prostriedky 575,95 €. Do omeškania s istinou úveru sa dostal žalovaný už pri splátke splatnej
dňa 7.11.2008. Nakoľko žalovaný mal peňažný záväzok žalobcovi plniť v splátkach, pri každej jednej
splátke začala plynúť premlčacia doba samostatne, a to odo dňa zročnosti každej jednej splátky.

Privšeobecnejtrojročnejpremlčacej lehote,keďžalobcapodalžalobnýnávrhdňa20.5.2013asplatnosti
jednotlivých splátok k 7. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátky splatné pred
dňom 20.5.2010 sú teda premlčané. Žalobcovi teda vznikol nárok iba na zaplatenie splátok splatných
v období od 7.6.2010 do 7.2.2012, t.j. nárok na zaplatenia 21 splátok po 13,83 €, čo predstavuje sumu
290,43 €. Nakoľko však žalovaný uhradil žalobcovi celkovo finančné prostriedky vo výške 575,95 € a

teda na istine úveru je dlžný už iba sumu 253,90 €, súd považoval iba nárok žalobcu na zaplatenie sumy
253,90 € za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. Čo do zvyšku žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.Pokiaľ sa jedná o zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 28.1.2009, na základe tejto zmluvy
bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 1 140,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach,
pričom výška mesačnej splátky predstavujúcej časť istiny bola 31,67 € ( 1 140,- eur / 60 ). V prospech

žalobcu žalovaný neuhradil žiadne finančné prostriedky. Aj v danom prípade, nakoľko žalovaný mal
peňažný záväzok žalobcovi plniť v splátkach, pri každej jednej splátke začala plynúť premlčacia doba
samostatne, a to odo dňa zročnosti každej jednej splátky. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej lehote,
keď žalobca podal žalobný návrh dňa 20.5.2013 a splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátky splatné pred dňom 20.5.2010 sú teda premlčané.

Žalobcovi teda vznikol nárok iba na zaplatenie splátok splatných v období od 20.5.2010 do 20.1.2012, t.j.
nárok na zaplatenia 21 splátok po 31,67 €, čo predstavuje sumu 665,07 €. V tejto časti súd nárok žalobcu
považoval za dôvodný, žalovaného zaviazal na úhradu tejto a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny
poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi ( nárokom na jednotlivé poplatky, úrok

z úveru ...).

Žalovaný tým, že riadne a včas nesplácal poskytnuté úvery v stanovených termínoch splatnosti
jednotlivýchsplátok,pričomsplatnosťposlednejsplátkypriúvereposkytnutomnazákladezmluvyzodňa
7.2.2007 bola dňa 7.2.2012 a pri zmluve zo dňa 28.1.2009 bola dňa 20.1.2012, dostal sa do omeškania

s plnením celej nesplatenej časti úveru najskôr dňom 8.-8.2.2012 a dňom 21.1.2012 a od uvedeného
dňa si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu
8.2.2012 a ku dňu 21.1.2012, bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania k uvedeným dňom bola
teda 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou

úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
vo výške 9 % ročne zo sumy 665,07 € od 21.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 253,90 € od 8.2.2012.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý potvrdil, že pôžičky, ktoré mal, nespláca, pričom
uviedol, že je si vedomý toho, že dlh zaplatiť treba. Pre nepriaznivý zdravotný stav požiadal o možnosť

splatiť dlh v splátkach po 10,- € mesačne. Uviedol, že okrem zdravotných komplikácií, ktoré má, platí
dlžoby, ktoré spôsobil jeho syn, pričom zo svojho príjmu uhrádza nevyhnutné výdavky - mesačne
elektrinu vo výške 30,- €. Požiadal o možnosť splácania postupne po 10,- €, preto mu súd povolil úhradu
dlhu, v súlade s ust. §160 ods. 1 OSP.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,OSP“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 781,86 € s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu, pokiaľ ide o sumu 918,97 € s príslušenstvom,
vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdnemu spisu mu náhrada trov konania nevyplýva.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 102,- € za zaplatený súdny poplatok a vo
výške 213,94 € z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci mal žalobca úspech

v rozsahu 54 % a žalovaný v rozsahu výške 46 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu (54% - 45%), žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % z jeho celkových
priznaných trov konania.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 213,94 €
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“) platnej v rozhodnom období, ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 97,60 € s DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za
nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ................................................81,33 €..............

- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 20.5.2013 ..........................81,33 €

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 € s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok
2013 - 2 x 7,81.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Vzhľadomnapomerúspechuaneúspechužalobcuažalovaného,keďžalobcovivnikolnároknanáhradu

trov konania v rozsahu 8 % z celkových priznaných trov konania, súd zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 8,16 € (8 % zo sumy 102,- €) a na náhradu
priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 17,12 € (8 % zo sumy 213,94 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.