Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711 proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXX o zaplatenie 188,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
188,95 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 288,95 eur za obdobie odo
dňa 26.04.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym

predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“).
Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle ust. §
5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti
Zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a
prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú
sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v

zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej
komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného
telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a
ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím
a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 7103290668, splatná dňa 25.04.2011, znejúca na sumu vo výške
188,95 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých

služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čim porušil povinnosti jemu vyplývajúce
zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Celková neuhradená suma v čase postúpenia
pohľadávky predstavuje sumu 188,95 eur a úhrady po postúpení pohľadávky sumu 0,00 eur. Aktuálna
dlžná suma je 188,95 eur. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu
k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca
má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za
každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa

predpisov účinných k 31.01.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol pred 01.02.2013.Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, faktúrou, písomným vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.08.2014 uviedol, že zmluvná
pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté žalovanému na
službách). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia 3110
za cenu 1 Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o
pripojení bola 3590 Sk (119,17 eur). V uvedenom prípade žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že

nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čim žalovaný porušil
jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti kedy by prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá právnemu predchodcovi žalobcu vznikne
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu so žalobcom. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/

koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká
na strane právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu
a akciovou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú
náhradu takto vzniknutej škody na strane žalobcu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute odráža uvedený
skutkový stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo

strany špekulatívnych zákazníkov. V opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie
povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a
teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol
zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu koncového zariadenia, ale musel
by koncové zariadenie predávať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú

funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z
toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením
aj tak získava a nič nestráca. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v
čase kedy vznikal zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (v čase keď
bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej). Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje

uhradenie faktúr za poskytnuté služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za
služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy
(hodnota dotácie na mobilný telefón, hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty
je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, ak žalovaný
načerpá všetky benefíty a nezaplatí právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu. Z tohto pohľadu

je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného
telefónu, ktorý musel žalobca fakticky financovať (úverovať) zo svojich prostriedkov. K primeranosti
zmluvnej pokuty žalobca poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „nariadenie vlády“). Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za

primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu
hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z
omeškania v zmysle nariadenia. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume napríklad 500,00 eur by
podľa tohto ustanovenia nariadenia vlády mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,00 eur,
na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500,00 eur a zákonných úrokov z omeškania. V žiadnom inom

predpise právneho poriadku Slovenskej republiky sa nevymedzuje pojem „primeraná sankcia“. Uvedenú
právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane
aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je
toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad
žalobcu, ktorý sa vráti žalobcovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od žalovaného. Totokoncové zariadenie je teda v prípade dodržania viazanosti postupne splatené. V prípade poskytnutia
koncového zariadenia v hodnote 500,00 eur, by bola primeraná zmluvná pokuta vo výške 1 000,00 eur,
ktorá by pozostávala zo sumy 500,00 eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia

a 500,00 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok žalobcu na
zaplateniezmluvnejpokuty,jepotrebnézobraťdoúvahyskutočnosť,žeprávnemupredchodcovižalobcu
bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho
zariadenia. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia 3110
za cenu 1 Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o

pripojení bola 3590 Sk (119,17 eur). Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy tohto
telefónneho zariadenia bola 3589 Sk (119,13 eur). Právny predchodca žalobcu fakticky financoval
mobilné zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú
sumu. Žalovaný mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu
postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právny predchodca by neposkytol dotáciu do mobilného
zriadenia žalovanému, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto právnemu predchodcovi žalobcu

vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
a riadne plnil počas celej doby viazanosti. Ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty v žiadnej výške, je potrební brať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola
spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu a
preto by mal súd priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že mal záujem o telefón s paušálom, preto
navštívil pobočku spoločnosti T-mobile, kde mu poskytli telefón s paušálom program Fix, na ktorý si mal
každý mesiac dobíjať minimálne sumu 7 Eur. Telefón mu bol poskytnutý za 1 Sk s tým, že sa zaviazal
na dobu 24 mesiacov. Tento paušál si mesačne aj dobíjal avšak prestal ho dobíjať 3 roky dozadu a
spoločnosti T-monile mu telefón zablokovala. Spoločnosť T-mobile mu doručila aj faktúru na zmluvnú

pokutu, pričom si pamätá, že nijakú sumu na túto zmluvnú pokutu aj zaplatil.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 02.12.2008 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 02.12.2008 vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Z dodatku
uzavretého k zmluve o pripojení vyplýva, že predmetom dodatku bola aktivácia programu Fix 0 predaj
mobilného telefónu pri max. kúpnej cene 1 Sk/0,03 eur počas doby viazanosti 24 mesiacov a zmluvná

pokuta vo výške 7.500 Sk/248,95 eur.

Podľa bodu 2 Dodatku k zmluve o pripojení účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v
tabuľke č. 1 (ďalej len doba viazanosti) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by vzniklo podniku právo zrušiť zmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností

zo strany účastníka.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a
následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu

uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku
nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností,
na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody
presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7103290668, splatnú dňa 25. 04. 2011, na sumu vo výške 248,95

eur zahŕňajúcu zmluvnú pokutu a poplatok za upomienku.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sietialebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľaust.§43anasl.zák.č.610/2003Z.z.zmluvaopripojenívzmysledodatkuažeprávnypredchodca
žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedenú faktúru, ktorou mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu
a poplatok za upomienku.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3, ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9 ( §52-§54 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1,2,4 cit. zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bola žalovanému vyúčtovaná

vyššie uvedenou faktúrou, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu a svojom vyjadrení odvodzoval od
skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného
záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo
k vypojeniu jeho SIM karty, pričom v písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, žalobca menil len výšku

zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenskárepublika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva
bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v
zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a

že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná
pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach
predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané
zástupcom spoločnosti. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená
jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku

vyplývajúcich povinností.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal
vyššie, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/78/2013).

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským

štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má

považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,

ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používanímdodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd

je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky
určenej súdom, preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené

telekomunikačné zariadenie, resp. že mu umožnil na základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú
zníženú kúpnu cenu, v danom prípade 0,03 eur, považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej
stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju
za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru
súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie

žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. Čo sa
týka žalobcom uvádzanej možnosti žalovaného ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvy bez
kúpy akciového telefónu a v prípade kúpy výberom mobilného telefónu a výškou dotácie zo strany
predchodcu žalobcu na kúpnu cenu súd uvádza, že z dodatku k zmluve o pripojení nevyplýva, žeby
žalovaný pri kúpe tzv. akciového telefónu bol oboznámený so skutočnou, reálnou cenou mobilného

telefónu a ani skutočnosť, že žalovaný mal poskytnuté mobilné zariadenie uhradiť počas doby trvania
zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo nedodržal, žiadne takéto prehlásenie, resp. dojednanie
o úhrade skutočnej ceny zariadenia sa nenachádza ani v zmluve ani v dodatku. Z uvedených listín
vyplývajedinepovinnosťžalovanéhoplatiťpoplatokzavybranýpaušál,noniesútamžiadneustanovenia
o predaji telefónu na splátky počas doby viazanosti, dohodnuté mesačné splátky boli poplatkami za

poskytované služby v rámci vybraného paušálu. K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom k
primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd poznamenáva,
že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom zmluvy medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných telekomunikačných služieb v zmysle

zákona o elektronických komunikáciách a predaj tzv. akciového mobilného telefónu. Taktiež má súd
za to, že tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má
nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného zariadenia samo
osebetakétoprávonezakladá,keďžezákonvprípadevznikuzodpovednostizaškodupresnevymedzuje
podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške

sumy dotácie.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a

to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie
do poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad

protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia
za nižšiu ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého
koncového zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný

konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za služby obdŕžal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanému
nebolo odpredané, ale iba prenajaté.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenézároveňajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,ato

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by
nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech.
Keďže si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.