Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ L. X.,
nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. X. XXX, XXX XX N., obaja štátny občania
Slovenskej republiky o zaplatenie 5.209,14 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne o zaplatenie spoločne a nerozdielne nad sumu 5.209,14 Eur spolu s úrokom vo
výške 6,49 % ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.03.2014 do 31.08.2014, s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.03.2014 do 31.08.2014 celovo v sume 71,34 Eur spolu s
úrokom vo výške 6,49 % ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.202,81 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.573,21 Eur od 15.08.2013 do 19.09.2013, zo sumy 3.536,17
Eur od 20.09.2013 do 14.10.2013, zo sumy 3.499,13 Eur od 15.10.2013 do 19.12.2013, zo sumy
3.462,09 Eur od 20.12.2013 do 12.02.2014, zo sumy 3.425,05 Eur od 13.02.2014 do 17.03.2014, zo
sumy 3.388,01 Eur od 18.03.2014 do 14.04.2014, zo sumy 3.350,97 Eur od 15.04.2014 do 12.05.2014,
zo sumy 3.313,93 Eur od 13.05.2014 do 12.06.2014, zo sumy 3.276,89 Eur od 13.06.2014 do
14.07.2014, zo sumy 3.239,85 Eur od 15.07.2014 do 12.08.2014, zo sumy 3.202,81 Eur od 13.08.2014

do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 68,75 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu 5.209,14 Eur, 6,49 % ročný úrok zo sumy 5.068,45 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia a 5
% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.068,45 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia a trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2854997501 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o medziúvere č. 2854997202 a stavebnom úvere č. 2854997501 zo dňa
02.07.2010 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 5.000 Eur. Žalovaní sa

zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,49 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 27,05 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporeniapravidelné mesačné vklady vo výške 8 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa
žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 35,05 Eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali

riadne splácať. Listom zo dňa 18.07.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby
v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Do účinnosti odstúpenia
sa medziúver úročil dohodnutým 6,49 % p.a. úrokom. Účinnosť odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň
kedy bolo podľa úverovej zmluvy a Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení doručené
odstúpenieodzmluvyvšetkýmžalovaným.Odúčinnostiodstúpeniaodzmluvyžalobcaúročípohľadávku

úrokom z omeškania vo výške 5% p.a..

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili. Na pojednávanie sa nedostavili.

Pred začatím pojednávania žalobca súdu oznámil, že od podania žaloby na súd zo strany žalovaných
bolo vykonaných 6 úhrad spolu v sume 222,24 Eur, ktorými boli znížené úroky a úroky z omeškania za
obdobie od 01.03.2014 do 31.08.2014 na sumu 71,34 Eur a preto upravil petit žaloby a žiadal, aby súd
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu: 5.209,14 Eur spolu s úrokom vo výške 6,49 % ročne zo

sumy 5.068,45 Eur od 01.03.2014 do 31.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.068,45 Eur od 01.03.2014 do 31.08.2014 celovo v sume 71,34 Eur spolu s úrokom vo výške 6,49 %
ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5.068,45 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd podľa porovnaní
pôvodného petitu žaloby a upraveného petitu zistil, že žalobca požaduje od žalovaných menej a teda

úpravou petitu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a preto súd konanie čiastočne zastavil, tak ako je
uvedené v prvom odseku výroku rozsudku a to podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to z časti alebo celkom. Ak je vzatý
návrh späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o

medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu, výpisom z účtu odstúpeného
medziúveru a zistil nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2014 žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby došlo zo strany
žalovaných k čiastočnej úhrade vo výške 222,24 Eur a do tejto sumy zobral žaloby čiastočne späť pričom

tieto úhrady započítal na úroky a úroky z omeškania. Do tejto časti súd konanie čiastočne zastavil, ako
to už vyššie odôvodnil. Zároveň súdu tento deň zaslal výpis z účtu odstúpeného medziúveru tak, ako
je na čl. 27-29 spisu z ktorého vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 4.867,40 Eur.
Žalovaní na uvedený úver uhradili ku dňu vydania rozhodnutia 1.664,59 Eur. Uvedený výpis obsahuje
každú jednu splátku s uvedením dňa, kedy bola vykonaná.

Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“)
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 02.07.2010, žalobca
na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkom
mimoriadny medziúver pod č. 2854997202 vo výške 5.000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní

všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver vo výške 3.203,68 eur pod č. 2854997501. Presná výška stavebného
úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného

úveru a ďalšie podmienky dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj
zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení pravidelne
mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení dohodnutý vklad. Dlžník sa zároveň
zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby medziúveru je6,49%p.a.počastrvaniaprijatiadlžníkaakopoistenejosobytypuA/Bdopoistenia.Doprideleniacieľovej
sumyzmluvyostavebnomsporenísadlžníkzaväzujesplácaťúrokyzmedziúveru.Doprideleniacieľovej
sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavenom sporení č. 2854997501 pravidelné mesačné vklady

minimálne vo výške 8 eur. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 27,05 eur a súčasne platiť poplatok
za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 2 eur, tzn. dlžník sa zaväzuje uhrádzať
pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou v celkovej výške
29,05 eur. Dlžník sa zaväzuje pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 35,05 Eur uhradiť plnú

výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A
pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 2 eur jednou platbou v celkovej výške 35,05 eur
na účet stavebného úveru č. 2854997501/5900.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého ostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v

omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 18.07.2013 obom žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia pod dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma
splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnommedziúvere č. 2854997202 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2854997501 zo dňa 02.07.2010
a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v
prípadeakdo7dníoddoručeniatohtolistužalovaníneuhradiadlžnúsumu,žalobcapristúpikvymáhaniu

niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. ( ďalej len nariadenie )

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 ods. 1 a 2 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba O. G. M. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba O. G.Á. M.
a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba O. G. M. platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba O. G. M. sa použije počas celého tohto polroka.

V zmysle § 3a ods. 1 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013, ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru.Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez

možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporcovia ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiťakúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa

02.07.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2854997202 a stavebnom úvere č. 2854997501. V
zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej
zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 5.000 eur, ktorý
sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2854997501 vo výške 3.203,68 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver, čo

vyplývaj aj z predloženého výpisu z účtu medziúveru podľa ktorého bol žalovaným poskytnutý medziúver
vo výške 4.867,40 eur ako to vyplýva z výpisu z účtu na čl. 27 spisu.

Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania čl. 27-29
spisu.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca

listom zo dňa 18.07.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v

oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v

ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré

patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou
poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom
zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný
zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú
odkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti

právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj

napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,

že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho

zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva

by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

Vdanejvecimalsúdzapreukázané,žežalovanýmbolposkytnutýúvervsume4.867,40eur.Odstúpenie
od zmluvy bolo účinné, keď bolo všetkým odporcom doručené odstúpenie od zmluvy, tj. dňa 31.07.2013,
pričom dlžnú sumu mali zaplatiť do 7 dní od doručenia odstúpenia. Títo do odstúpenia od zmluvy uhradili
sumu 1.294,19 eur a po odstúpení od zmluvu sumu 370,10 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z

písomného vyjadrenia žalobcu, ako aj výpisu z úverového účtu. Žalobca poskytol žalovaným finančné
prostriedky vo výške 4.867,40 eur, pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu
spolu 1.664,59 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie,
žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 3.202,81 Eur (4.867,40- 1.664,59), preto súd
zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a ako
to požadoval žalobca to vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutejžalovaným v odstúpení od zmluvy, t.j. od 18.08.2013 ako to požadoval žalobca/ odstúpenie bolo
doručené 31.07.2013 + 7 dní je od 08.08.2013, avšak žalobca požadoval úrok až odo dňa 15.08.2013/.
Žalovaní súd povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo súm ako sú uvedené v 2.odseku výroku

tohto rozsudku a to po zohľadnení jednotlivých úhrad po odstúpení od zmluvy ako vyplýva z výpisu z
úverového účtu ( čl. 27 až 29 spisu). Podľa tohto výpisu žalovaní po odstúpení od zmluvy vykonali 10
úhrad po 37,04 Eur a to dňa 20.09.2013, 15.10.2013, 20.12.2013, 13.02.2013, 18.03.2013, 15.04.2013,
13.05.2013, 13.06.2013, 15.07.2013, 13.08.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, t.j. v časti 3.202,81 Eur ale aj v časti
kapitalizovaných úrokov vo výške 5 % ročne zo sumy 3.573,21 Eur od 15.08.2013 do 19.19.2013, zo
sumy 3.536,17 Eur od 20.09.2013 do 14.10.2013, zo sumy 3.499,13 Eur od 15.10.2013 do 19.12.2013,
zo sumy 3.462,09 Eur od 20.12.2013 do 12.02.2014, zo sumy 3.425,05 Eur od 13.02.2014 do

28.02.2014, ako ich vyčíslil v žalobe vo výške 94,94 Eur, spolu vo výške 3.297,75 Eur.

Teda žalobca mal úspech v konaní v časti, ktorej súd žalobe vyhovel v sume 3.202,81 eur ako aj
v časti kapitalizovaných úrokov 94,94 Eur ako to súd uviedol vyššie, teda spolu v sume 3.297,75
eur, čo predstavuje 61% úspechu a žalovaní mali úspech v časti 39 % a takto vznikol žalobcovi ako
úspešnejšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania v pomere 22%, pričom žalobca si

uplatnil iba náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie
konania v sume 312,50 eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 68,75 eur, na
zaplatenie ktorých zaviazal žalovaných.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.