Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200188
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej PhD., v právnej veci žalobcu: SUGAR SK
s.r.o., so sídlom Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Valaskou, so
sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 3. januára
2014 č. 1100304/1/2686/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 3. januára 2014 č. 1100304/1/2686/2014 potvrdil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Nitra zo dňa 15. 10. 2013 č. 9414401/5/4645478/2013, ktorým správca dane
vyrubil za zdaňovacie obdobie marec 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 382.202,82 eura
podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5
zák. č. 563/2009 Z. z.

Žalobca v žalobe uviedol, že tovar riadne nakúpil od dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o.,
Muškátová 4, Trebišov, riadne zaň uhradil dohodnutú kúpnu cenu a ďalej tovar odpredal odberateľom
DRYÁDA CORPORATION CZ s.r.o., Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava - jih, Bělský Les, Česká

republika, AG Intermedia, s.r.o., U. F., Valašské Meziříčí, Česká republika a AGDAR s.r.o., Roháčova
188/37, Praha 3 - Žižkov. Namietal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj
zákonnosť rozhodnutia žalovaného z toho dôvodu, že žalobca si svoje zákonné povinnosti splnil a pre
výkon daňovej kontroly správcovi dane za zdaňovacie obdobie marec 2010 predložil všetky doklady,
ktoré v takýchto prípadoch vyžaduje § 43 zák. č. 222/2004 Z. z., najmä odsek 5, podľa ktorého je platiteľ
povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odseku 1 až 4.

Konštatoval, že správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2010 z
dôvodu, že uvedený český daňový subjekt nespolupracuje s českým správcom dane a nepodával

daňové priznanie DPH, čo však nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že si nevie ani len predstaviť, ako
by žalobca ako slovenský daňový subjekt mohol túto skutočnosť ovplyvniť - vzťah českého daňového
subjektu s českým správcom dane - a donútiť ho, aby so svojím správcom dane spolupracoval, naviac
už vôbec nie vtedy, keď žalobca má s týmto obchodným partnerom vyporiadané všetky vzťahy (finančnéalebo aj pokiaľ ide o výmenu zákonom vyžadovaných dokumentov). Poukázal na čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods.
1 písm. a/ Ústavy SR a ust. § 2 zák. č. 511/1992 Zb. V žalobe žalobca namietal i dĺžku trvania predmetnej
daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 24. 05. 2010 a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že šesťmesačná lehota
stanovená na výkon daňovej kontroly je lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú
kontrolu je záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Mal za to,
že predmetná daňová kontrola nebola zákonom predpísaným spôsobom ukončená, keďže daňový úrad
nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím porušil nielen ust. § 15 ods. 17 zák. č.

511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola teda
nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zák.
č. 511/1992 Zb.). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a
rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej
kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodne
podanú zamietol z dôvodu, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na
odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. K námietke žalobcu, ktorý v
žalobe tvrdí, že rozhodnutia sú nezákonné, uviedol, že zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto
zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v daňovom platobnom výmere Daňového

úradu Nitra zo dňa 15. 10. 2013 a v rozhodnutí žalovaného finančného orgánu zo dňa 03. 01. 2014.
Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že splnil svoje zákonné povinnosti a pre výkon daňovej kontroly
správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré v týchto prípadoch vyžaduje § 43 ods. 5 zákona o DPH,
žalovaný zdôraznil, že žalobca síce predložil ku kontrole doklady, na základe ktorých uplatňuje nárok na
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, avšak samotná existencia dokladov, ktorými deklaruje

dodanie tovaru do iného členského štátu ako oslobodené od dane, sama o sebe nepreukazuje, že boli
vystavené na základe reálneho obchodu. Listinné dôkazy (faktúry, dodacie listy, písomné vyhlásenia
o vyvezení tovaru do Českej republiky, doklady o úhrade a pod.) predložené počas daňovej kontroly
nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazov o tom, že dodanie tovaru do iného členského štátu
oslobodené od dane, bolo aj reálne uskutočnené. Predložením dokladov daňový subjekt len deklaruje,

že k určitému plneniu došlo, musí byť však schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Technicky je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne
nastalo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu uvedenom na doklade. V danom prípade
boli predložené aj prepravné doklady - medzinárodné nákladné listy, podľa ktorých prepravu tovaru
realizoval odberateľ prostredníctvom tretej osoby, a nie vlastnými dopravnými prostriedkami. Čiže nie

doklady preukazujú nárok na oslobodenie, ale samotná realita dodania tovaru presne tomu odberateľovi,
ktorého uviedol na odberateľských faktúrach. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o
realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno preveriť alebo
osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom, prípadne osobami za nich konajúcimi. Správca dane
postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom a umožnil daňovému subjektu predložiť doklady,

dôkazy a vyjadrenia pri daňovej kontrole. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly dokazovanie
v inom členskom štáte - Česká republika prostredníctvom MVI. Na základe výsledkov šetrenia českej
daňovej správy a svojich zistení dospel k relevantnému rozhodnutiu, že intrakomunitárne dodania tovaru
pre odberateľov deklarovaných na predložených faktúrach sa neuskutočnili. Žalovaný zdôraznil, že
predmetom posúdenia žalovaným v prejednávacej veci bolo posúdiť, či žalobca dostatočným spôsobom

preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dodávky tovaru DPH, či sa správca dane dostatočne
vyporiadal s preukázaním rozporov s právnymi predpismi, ktoré viedli k tvrdeniu, že žalobca porušil
zákon o DPH. Je toho názoru, že správca dane nepochybil, keď dodanie tovaru na predložených
faktúrach pri daňovej kontrole posúdil ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorom
vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane postupoval

v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú uvedené v § 2 zák. č. 511/1992
Zb. Vykonaný záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. V tejto súvislosti
žalovaný správny orgán tak, ako vo svojom rozhodnutí, poukázal na rozsudok ESD zo dňa 27. 09.
2007 vo veci C-409/04 Teleos a iné, ako i rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/5/2010 z 09. 12.
2010, kedy v obdobnej problematike posúdenia oslobodenia dodávky tovaru do iného členského štátu

uvedený rozsudok ESD aplikoval. Podľa uvedeného rozsudku požiadavky pre oslobodenie dodávky
tovaruvrámcispoločenstvavyplývajúzoŠiestejsmerniceRady77/388/EHSz17.05.1977ozosúladeníprávnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej
hodnoty, jednotný základ jej stanovenia. Táto smernica bola nahradená smernicou č. 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“). Uvedené ustanovenia boli

transponované do slovenského práva v zákone o DPH a z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že
platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odseku 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru.
Výkladom článkov pojednávajúcich o dodávkach tovaru oslobodeného od dane sa v citovanom rozsudku
zaoberal ESD, kde v bode 1 judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý
odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach

vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia
dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde
na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného
členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského
štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je
nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s

tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Z citovaného rozsudku ESD
vyplýva, že nemožno síce pričítať zodpovednosť za konanie obchodného partnera na ťarchu daňového
subjektu, avšak pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne očakávať.

Zo spisového materiálu nevyplýva, že žalobca pri deklarovanom uskutočnení intrakomkunitárneho

obchodu podnikol také kroky, ktorými by preveril, že tovar skutočne opustil územie členského štátu
dodania, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Skutočnosť,
že žalobca predložil faktúry, prípadne ďalšie ním predložené doklady, nemožno považovať za určujúci
dôkaz na účely oslobodenia od DPH aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri MVI a preverovaní prepravy
tovaru. V danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalovaný

poukázalnaust.§29ods.8zákonač.511/1992Zb.,vzmyslektoréhodaňovýsubjektneuniesoldôkazné
bremeno a svoje tvrdenia nepreukázal. Správca dane postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy
SR a neobstojí námietka žalobcu, lebo žalobca neuviedol, akým konkrétnym spôsobom žalovaný alebo
správca dane postupoval v rozpore s Ústavou SR, aké povinnosti uložil žalobcovi nad rámec Ústavy SR
alebo všeobecne záväzných právnych predpisov, čím ho neprimerane mal zaťažiť.

K námietke žalobcu k dĺžke trvania daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola u žalobcu začala 24.
05. 2010, o čom bola spísaná zápisnica a bola zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, a to v súlade s § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb.
Upovedomenie o vykonaní kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
č. 642/320/24769/2010/Sel zo dňa 18. 05. 2010 bolo zaslané žalobcovi. Správca dane

požiadal písomne prípisom zo dňa 19. 10. 2010 o predĺženie lehoty na vykonanie kontroly nadriadený
orgán, ktorý vyhovel jeho žiadosti a dňa 25. 11. 2010 správca dane obdržal oznámenie o predĺžení lehoty
na výkon daňovej kontroly u daňového subjektu SUGAR SK s.r.o. do 24. 05. 2011. Túto skutočnosť
správca dane daňovému subjektu oznámil. Správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal žiadosti o MVI
a daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu č. 642/320/9669/211/Sel, o čom žalobcu informoval písomne 08. 03. 2011. Podľa
prvého prerušenia daňovej kontroly prekážky pominuli dňom 04. 04. 2012, čo oznámil i žalobcovi 13. 04.
2012. Z rovnakého dôvodu správca dane prerušil daňovú kontrolu ešte dva krát, a to od 13. 04. 2012 do
15. 04. 2013 a od 16. 04. 2013 do 02. 09. 2013. V obidvoch prípadoch zopakoval vo vzťahu k daňovému
subjektu procesný postup, ktorým ho o prerušení, resp. o pominutí prekážok informoval, nakoľko podľa §

25a ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. lehoty počas prerušenia kontroly neplynú a lehota na ukončenie daňovej
kontroly sa posunula o dobu, počas ktorej bola kontrola prerušená, t. j. lehota na ukončenie kontroly sa
posunula do 11. 11. 2013. Kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 14. 10. 2013.

Správca dane z dôvodu vykonávania úkonov potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti
postupoval v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pritom na

zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v
daňovom konaní. Správca dane rešpektoval zákonnú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, a preto
neporušil § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb., ani zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom
konaní. K porušeniu primeranosti (proporcionality) odvolací orgán uviedol, že tento princíp je normatívnezakotvený v článku 52 ods. 2 Charty základných práv EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych
zásad, ktoré sú základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi Súdneho dvora
EÚ, ako aj Ústavného súdu SR, ktorý v náleze č. PL. ÚS SR 3/00 poskytol výklad tejto zásady, že: „Tento

princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými
prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný, prostriedky, ktoré
štát použije, smú byť použité, použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné, použitie prostriedkov
na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. Kritérium ale princíp hodnosti znamená, že stav, ktorý
štát vytvorí zásahom a stav, v ktorom treba sledovať cieľ, vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo

vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom...“.

Podstatou zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS SR 67/07 tak,
že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd je ústavne akceptovateľné
len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho
existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými

prostriedkami a sledovaným cieľom. Žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní vedie správca
dane podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, avšak dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a podľa
§ 15 ods. 6 písm. e/ citovaného zákona pre daňový subjekt vyplývajú konkrétne povinnosti v súvislosti
s dokazovaním. Správca dane v zmysle uvedených zásad pre dokazovanie aj postupoval. Vychádzal z
predloženýchdokladovkukontrole,dokladovainformáciízískanýchústnympojednávaním,dožiadaním,

MVI,vlastnoučinnosťouakeďžemalpochybnosti,čipredloženéfaktúryodrážajúskutočnosť,čidodávky
tovarov uvedené na faktúrach možno pokladať za intrakomunitárne dodania oslobodené od DPH, vyzval
daňový subjekt, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Daňový subjekt teda mal možnosť
preukázať svoje tvrdenia právne relevantnými dôkazmi, čo nevyužil, a preto správca dane získané
dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo v

daňovom konaní vyšlo najavo a pri hodnotení dôkazov vychádzal z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci. V rámci dokazovania využil všetky možnosti, ktoré mu tento právny predpis umožňuje a ktoré
mohol zistiť a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie
obdobie.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 01. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu
(ktorý svoju neúčasť ospravedlnil) podľa § 101 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§
3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane,

súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu (žalobca), platiteľa DPH daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010, ktorá začala dňa 24. 05. 2010, o čom bola spísaná i zápisnica. Výsledky kontroly
uviedol do Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 03. 09. 2013 č. 9414401/5/4014392/2013/Ges a vyzval
daňový subjekt na jeho prerokovanie s určeným dátumom jeho prerokovania. Daňový subjekt výzvu

správcu dane s protokolom prevzal dňa 11. 09. 2013, písomné vyjadrenie k protokolu správcovi dane
v zákonnej lehote nedoručil a v deň prerokovania protokolu podľa výzvy, t. j. dňa 14. 10. 2013 sa
nezúčastnil a ani si na tento účel neurčil zástupcu. Podľa § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý bol
účinný v tomto období, sa deň určený vo výzve považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu,
preto týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Správca dane kontrolou zistil, že daňový subjekt v

kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods.
1 zákona o DPH dodaného odberateľovi Dryáda Corporation CZ, s.r.o., Ostrava, Česká republika, IČDPH: CZ28600711 na základe faktúr o dodávke kryštálového cukru predložených žalobcom (celkom v
počte 21 fa) v celkovej hodnote 257.448,00 eur. V súvislosti s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných
obchodov daňovým subjektom zaslal správca dane dňa 23. 09. 2010 na Daňové riaditeľstvo SR, Banská

Bystrica žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií („MVI“) s cieľom preveriť uskutočnenie
obchodov s uvedeným českým daňovým subjektom. V odpovedi zo dňa 04. 04. 2012 bolo uvedené, že
dotazovaný daňový subjekt sa v priebehu daňových konaní, ktoré sú s ním vedené, stal nekontaktným -
údajne sa zdržuje pracovne v zahraničí. Faktúry deklarujúce nákup kryštálového cukru mal tento daňový
subjekt vo svojej evidencii za marec 2010 a nadobudnutie tohto tovaru vykázal vo svojom daňovom

priznaní ako trojstranný obchod pre maďarských odberateľov a jednému bulharskému odberateľovi. Toto
dodanie bolo overené i následnými dožiadaniami. Maďarský odberateľ - N. I. kft. bol však nekontaktný,
nepodal daňové priznania. Ďalší maďarský odberateľ českého daňového subjektu - Várdavin kft. poprel
akúkoľvek spoluprácu s uvedeným českým daňovým subjektom a vo svojom vyjadrení potvrdil iba
dodávky cukru s bulharskými odberateľmi. Dopravu si zabezpečoval sám. Český daňový subjekt podal
vyjadrenie, že so zahraničnými odberateľmi komunikoval prostredníctvom T. D., tovar mal nakladať

skladník žalobcu p. D. a vozidlá patrili zahraničným odberateľom. Malo sa jednať o tovar dovážaný
z Chorvátska. Za žalobcu - firmu SUGAR SK s.r.o. jednala spoločnosť Dryáda Corporation CZ, s.r.o.
s jej konateľom p. Valaským. Podľa dostupných dokladov, a to CMR názvy prepravcov boli uvedené
na tomto doklade, ale zle čitateľné. Malo sa jednať o prepravcu Lilla Trans BT. a prepravcu E+P
Sped kft. 260Vác, avšak v rámci dožiadaní MVI z 03. 03. 2011 správca dane obdržal odpoveď zo dňa

21. 09. 2011, že správcovi dane v Maďarsku sa nepodarilo s daňovým subjektom Lilla Trans a tento
daňový subjekt za preverované obdobie nepodal žiadny súhrnný výkaz. Sídlo daňového subjektu je v
poškodenom rodinnom dome na malom pozemku a daňový subjekt nemá žiadny sklad alebo sídlo na
parkovanie. O výsledku šetrenia v rámci MVI informoval správca dane i konateľa žalobcu, s ktorým dňa
02. 06. 2010 spísal zápisnicu, do ktorej uviedol, že „preprava bola uskutočňovaná mojimi odberateľmi a

netuším, o aké prepravné spoločnosti ide“. Správca dane podľa predložených dokladov - faktúry, CMR,
dožiadania, výpovede a vyjadrenia označených odberateľov, vrátane prepravcov, zistil, že spoločnosť
Dryáda Corporation CZ, s.r.o. tovar, ktorý nakúpila od žalobcu priamo v sklade Modrý kameň Slovensko,
tento obratom predala svojim odberateľom z Maďarská a Bulharska a v cene tovaru nebola zahrnutá
preprava, avšak v rámci spolupráce so zahraničnou daňovou správou v Maďarsku predaj tohto tovaru

potvrdený nebol.

Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca ako daňový subjekt v zdaňovacom období marec
2010 deklaroval dodanie tovaru - kryštálový cukor s oslobodením od dane podľa zákona o DPH i pre
odberateľa Agdar s.r.o., Praha 3, Česká republika na základe predložených faktúr (v počte 21 fa) v
celkovej hodnote 258.596,40 eur. V súvislosti s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov

žalobcom správca dane v rámci spolupráce so zahraničnou daňovou správou na základe žiadosti o
MVI zo dňa 23. 09. 2010 požiadal o preverenie uskutočnenia obchodov s uvedeným českým daňovým
subjektom Agdar s.r.o. V odpovedi zo dňa 06. 12. 2010 český správca dane u tohto daňového subjektu
uviedol, že je nekontaktný, v požadovaných termínoch sa nedostavil na podanie vysvetlenia a daňový
subjekt bol registrovaný na DPH od 23. 09. 2009, registrácia k DPH bola zrušená 05. 11. 2010. Český

správca dane v odpovedi na MVI tiež uviedol, že označený daňový subjekt nepodal daňové priznanie k
DPH za žiadne zdaňovacie obdobie. V súvislosti s prepravou tovaru uvedeného na CMR k dodávkam
pre tohto označeného českého odberateľa správca dane vykonal šetrenie za účelom zistenia, či daňový
subjekt Mária Pintérová so sídlom Žiharec vykonala predmetnú prepravu a za akých podmienok a
zistil, čo v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 03. 2010, tento subjekt i potvrdil, že pre žalobcu

nevykonala prepravu uvedeného tovaru, čo deklarovala i predloženým záznamom o prevádzke za
kontrolované zdaňovacie obdobie. Obdobne správca dane vykonal šetrenie s cieľom preveriť prepravu
vykonanú maďarským daňovým subjektom Lilla Trans BT. a výsledok šetrenia bol obdobný ako u
odberateľa Dryada Corporation CZ. Správca dane na základe žiadosti o MVI v rámci spolupráce s
maďarským správcom dane preveroval i prepravu vykonanú maďarským daňovým subjektom Körös

Trans 2006, ktorá spoločnosť mala vykonať prepravu tovaru podľa CMR č. SK6522345 dňa 30. 03. 2010
s miestom vykládky v RU. V odpovedi na MVI zo dňa 29. 06. 2011 bolo uvedené, že spoločnosť prijala
objednávku na prepravu cukru od Nada Trans a vodič prevzal tovar a odovzdal ho na mieste určenia
podľa CMR. Trasa bola určená: 1. trasa Budapešť - Trenčín, odosielateľ S-Voexim s.r.o., príjemca
Efekta spol. s r.o. (prijaté v Trenčíne), 2. trasa Modrý Kameň, Slovensko, odosielateľ žalobca, príjemca

Agdar s.r.o., Praha, 3. trasa Horná Potôň - Székesfehérvár, odosielateľ Pack Centrum s.r.o., príjemca
Agdar s.r.o. (prijaté v Székesfehérvár), 4. trasa Horná Potôň - Budapešť, odosielateľ Agdar s.r.o., Českárepublika, príjemca Speed Magic. Správca dane takto preveril všetky predložené CMR k dodávkam
určeným do zahraničia, čo deklaruje listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci daňovej kontroly a ktoré
sú súčasťou spisového materiálu. Správca dane vykonaným šetrením v rámci žiadosti MVI zistil, že

spoločnosť Agdar s.r.o., Praha 3, CZ nepotvrdila žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu,
ani žiadnu dopravu tovaru do Českej republiky a vykládka tovaru sa uskutočnila v Maďarskej republike
alebovRumunsku.PreverenímpredloženýchfaktúrutohtoodberateľaCMRkuskutočnenýmdodávkam
správca dane v troch prípadoch zistil, že tovar neopustil hranice Slovenskej republiky, ale bol vyložený
v Trnave, hoci na doklade CMR bolo označené miesto vykladania „CZ“.

Správca dane kontrolou ďalej zistil, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval
dodanie tovaru s oslobodením od dane dodaného odberateľovi AG Intermedia s.r.o., Valašské Meziříčí,
Česká republika na základe predložených faktúr o dodávke ryže, slnečnicový olej, repkový olej (v počte
81 fa) v celkovej hodnote 1.495.549,39 eur. Správca dane i pri tejto dodávke postupoval v zmysle
zákona o správe daní a v súvislosti s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov daňovým
subjektom zaslal dňa 07. 10. 2010 žiadosť o MVI do Českej republiky a v odpovedi zo dňa 22. 07.

2011 český správca dane označeného odberateľa uviedol, že podľa predložených dokladov žalobcu
je zaznamenané obstaranie tovaru za mesiac marec 2010 od spoločnosti SUGAR SK s.r.o. v sume
1.495.549,-eur,avšakdoevidenciezatotokontrolovanéobdobiedaňovýsubjektnezahrnulfač.100220,
100222, 100223. Tieto zahrnul až v daňovej evidencii za mesiac apríl 2010. Vykládka, skladovanie
a nakládka tovaru prebiehala v priestoroch Hrachovec 98, Valašské Meziříčí. Označený odberateľ

v CZ nepredložil v kontrolovanom zdaňovacom období iné faktúry ako od spoločnosti SUGAR SK
s.r.o. Bol vypočutý zástupca tohto odberateľa, ktorý uviedol, že spoločnosť funguje ako veľkosklad
a veľkoobchod. Palety sa nerozbaľovali tak, ako boli prevzaté od dodávateľov, boli ďalej predané
prepravcom svojich odberateľov. Šetrením bolo zistené, že všetky deklarované dodávky od žalobcu pre
uvedeného odberateľa v Českej republike boli určené pre spoločnosť IBD Irish Beverage, distibutors

LTD Tara Rocp 7, Galvay, Ireland. V rámci spolupráce so zahraničnou daňovou správou v odpovediach
na MVI správca dane zistil a mal preukázané, že spoločnosť IBD Irish Beverage, distibutors LTD Tara
Rock 7, Galway, Ireland ukončila činnosť 28. 02. 2010. Osoba, ktorá za spoločnosť predkladala doklady,
nemala prístup ku všetkým účtovným knihám a záznamom. Riaditelia spoločnosti žijú na Slovensku a
kontaktná osoba sa s nimi viac ako rok nestretla. Spoločnosť nemá skladové priestory a podniká v malej

kancelárii. Írska spoločnosť fakturovala tovar nakúpený od Inter media s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o. a
spoločnostiTTCs.r.o.Šetrenímnebolopotvrdené,žebyboltovardoručenýniekedydoÍrska.Spoločnosť
mala faktúry od subjektu X. P. za prepravu tovaru od AG Intermedia s.r.o. a podľa CMR priložených
k odberateľským faktúram AG Intermedia s.r.o. pre označenú írsku spoločnosť tovar bol prepravený
z miesta nakládky Hrachovec 98 do miesta vykládky Ličartovce 299. V súvislosti s ďalším daňovým

konaním u AG Intermedia s.r.o. boli vykonané výsluchy svedkov navrhované touto spoločnosťou a
prokurista Arpeta Group a.s. uviedol, že pokiaľ ide o AG Intermedia s.r.o., tento zákazník nevyžadoval
skladovú evidenciu a skladník nebol pridelený. Šetrením na základe žiadosti MVI správca dane v Írsku
správcovidanevčeskejrepublikeoznámil,žeuvedenáírskaspoločnosťprestalaobchodovaťvofebruári
2010, dokedy nakupovala od firmy Comiso s.r.o. a AG Intermedia, predaj bol uskutočnený pre Solid

Slovakias.r.o.Konečnýodberateľ-spotrebiteľnebolzistenýírskymsprávcomdane.Českýsprávcadane
na základe svedeckej výpovede prokuristu spoločnosti Arpreta group potvrdil manipuláciu (vykládku,
nakládku, preloženie) s tovarom prepraveným na územie SR, avšak nebolo možné preukázať alebo
vyvrátiť, či sa jednalo o tovar deklarovaný podľa jednotlivých faktúr, keďže tovar, ktorý bol do priestorov
logistickej spoločnosti Arpreta group v Českej republike prepravený, takisto priestory tejto spoločnosti

opustil a smeroval naspäť do Slovenskej republiky, kam ho mali dopraviť označení prepravcovia zo
Slovenskej republiky.

Správca dane po ukončení daňovej kontroly u daňového subjektu dňa 15. 10. 2013 vydal dodatočný
platobný výmer, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 18. 10. 2013. Žalobca ako daňový subjekt
podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny

orgán a jeho odvolanie zamietol z dôvodu, že správca dane zistil správne skutkový stav a vo veci
rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 382.202,82 eur potvrdil.Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu kontroly
(ďalej len zákon o DPH), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak

nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.

Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Medzi účastníkmi konania v danej veci skutkový stav nie je sporný, sporný je iba výklad ust. § 43 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo

zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej
veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i
správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od
otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému

priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Neznamená to
však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech
daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, ako to
sám žalovaný konštatuje v rozhodnutí. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa
obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady v krajine nadobúdateľa

(odberateľa) zdaniteľného plnenia podľa žalobcom predložených faktúr, t. j. v Českej republike v rámci
medzinárodnej výmeny informácií.

Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt
ju preukázal a deklaroval správne. Správca dane ani pri jednom fakturovanom zdaniteľnom obchode
u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť, či deklarovaný tovar reálne (skutočne fyzicky)

opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu Európskeho spoločenstva -
Českej republiky, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo
zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil
základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského

štátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavaných prípadoch aj podľa názoru súdu niet pochýb, že
pri intrakomunitárnych dodávkach musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byťidentifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar
má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo
ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia. Podľa predložených listín dodávateľ tovaru je

žalobca ako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom mali byť spoločnosti
- daňový subjekt identifikovaný pre DPH v Českej republike, ktoré ale daň z deklarovaných daňových
obchodov žalobcom neodviedli a registrácia DPH u odberateľa Agdar s.r.o., Praha 3, Česká republika
bola zrušená 05. 11. 2010.

Niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu,

t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť
zrealizovaná. Teda z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení
od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva
nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona
o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými daňový subjekt je povinný preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva

a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch
prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových
podvodov. Preto nie je v rozpore so zákonom (zákon č. 511/1992 Zb., zákonom o DPH) a právom
Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil o

dôveryhodnosti svojho partnera a že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových
podvodov. Správne preto žalovaný poukázal na rozhodnutia ESD č. C-409/04 (Teleos) v ktorom je
riešená práve otázka opustenia tovaru územie a bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené
podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v
inom členskom štáte, t. j. u odberateľa, ako i rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé), ako i rozsudok NNS

ČR č. 2 Afs 177/2006-61 (rieši otázku listinných dôkazov, ktoré nemožno inak overiť, a preto nemôžu
obstáť ako dôkaz vedľa toho, že by dodávatelia vyvíjali akékoľvek aktivity) a rozsudok č. 9Afs 73/2008,
ktorý vyslovil právny názor, že daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o spoločnosť
uvedenú na daňových dokladoch, lebo odpočítanie dane je možné len medzi platiteľmi dane navzájom,
pričom pri zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi dane odpočítanie nie je možné.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom.

Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil

faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) zmluvy (vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady),
však nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru
do iného členského štátu. Správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu i za zdaňovacie obdobie
jún 2010, november 2010, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu tunajšieho súdu, napr. sp. zn.
11S/33/2012, ktorým súd zamietol žalobu a rozsudkom NS SR rozhodnutie krajského súdu potvrdil

sp. zn. 2Sžf/9/2013. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku
na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom
konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený
odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva, čo
preukázané nebolo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 č. 511/1992 Zb. o správe

daní a poplatkov. Je potrebné uviesť, že oslobodenie od dane pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký
(t. j. na predmet kúpnej zmluvy), ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi
s preukázaním aj dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s námietkami žalobcu tak, ako ich špecifikuje v žalobe, ktoré
by mali zakladať nezákonné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho finančného orgánu, v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v tejto veci, nakoľko žalobca ako daňový subjekt pre
registráciudaneoDPHsinesplnilpovinnostivyplývajúcepreneho ust.§43ods.1,ods.5zákonaoDPH.I podľa názoru súdu nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky
(predaj tovaru pre deklarovaných odberateľov Agdar s.r.o., so sídlom Praha 3, Dryáda Corporation CZ,
s.r.o., Ostrava, Česká republika, AG Intermedia s.r.o., valašské Medziříčí), teda opustenie tovaru územia

Slovenskej republiky a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto podmienka v preskúmavaných prípadoch splnená nebola.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval a on má záväzky voči
svojmu odberateľovi vyporiadané, preto nemôže ovplyvniť konanie tohto odberateľa, súd poznamenáva,
že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných

partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú
znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na
vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie z dane vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky
daňových poplatníkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku
na odpočet DPH, keďže neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že zdaniteľné plnenie podľa §

43 zákona o DPH sa uskutočnilo medzi deklarovanými odberateľmi žalobcu na faktúre v kontrolovanom
zdaňovacom období ako platiteľmi DPH.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011 v spojení
srozhodnutímÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS78/2011-17z23.02.2011,zodôvodneniaktoréhovyplýva,
že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 daňového poriadku, v spojení s § 43

ods. 5 zákona o DPH, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nároku na oslobodenie dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom oslobodenia dane z pridanej
hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na

ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie
požadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia(duediligence),ktorémožnoodnehorozumnepožadovať,
abysauistil,žeplnenie,ktoréuskutoční,nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(napr.rozsudky

ESD č. Teleos plc. a spol. č. 409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV č. C-499/10). Určenie opatrení, ktoré
možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (napr. rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú
ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť

dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný
súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa

špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 43 ods.
1, 5 zákona o DPH (účinného v kontrolovanom období) na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie
u žalobcu a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

V žalobe žalobca namieta i dĺžku konania daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktorá presiahla
šesť mesačnú lehotu, a preto dôkazy použité z nej považuje za nezákonné a potom celé rozhodnutieje tiež nezákonné. K tomu možno poznamenať, že táto námietka nie je dôvodná, pretože z daňového
spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle zákona a ešte pred skončením zákonnej šesť
mesačnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly požiadal svoj bezprostredne nadriadený daňový orgán

o jej predĺženie, ktorému bolo vyhovené (oznámenie zo dňa 25. 11. 2010) a daňová kontrola skončila v
zmysle tohto predĺženia. Pokiaľ žalobca poukazuje na nález ÚS SR č. III 24/2010, súd poznamenáva,
že tento rieši a týka sa iného posudzovaného prípadu.

Správcadanevpriebehudaňovejkontrolyzaslalniekoľkožiadostíomedzinárodnúvýmenuinformáciído
Českej republiky, v ktorých žiadal o preverenie obchodnej spolupráce medzi deklarovanými odberateľmi

podľa predložených faktúr a žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2010 (žiadosť
správcu dane zo dňa 08. 03. 2011, prekážky pominuli dňa 04. 04. 2012), ďalej daňová kontrola bola
prerušená ešte od 13. 04. 2012 do 15. 04. 2013 a od 16. 04. 2013 do 02. 09. 2013. Správca dane
daňovú kontrolu vždy prerušil podľa § 25a ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. a počas tejto doby neplynie
lehota (konanie je prerušené) podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v
oblasti dane z pridanej hodnoty. Teda daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží

požadované informácie od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu a v
kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. Z uvedeného
potom možno vyvodiť, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu potreby požiadať o medzinárodnú
výmenudaňovýchinformácií.Nemožnospochybniť,žesprávcadanejeoprávnenývykonaťdokazovanie
v rozsahu vlastnej úvahy a nemusí kontrolovanému subjektu vopred objasňovať, aké okolnosti, akým

spôsobom a z akých dôvodov zisťuje. Opačný záver by mohol viesť aj k znefunkčneniu získavania
dôkazov v daňovom konaní. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že je plne v kompetencii správcu dane v
odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle
priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej
spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a za tým účelom i prerušiť daňové konanie, vrátane daňovej

kontroly. Začátek formuláře

S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich
rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1 zákona o DPH platného v čase posudzovaného
zdaňovacieho obdobia. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne
správne vyporiadal s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i
ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).