Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200344
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408
Egkomi, Nikózia, Cyprus, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01
Martin, proti odporcovi: U. S., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, o zaplatenie sumy 652,07 eur s prísl.,
t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 652,07 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 652,07 eur od 07.01.2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 20.12.2005 uzatvoril odporca so Q. Ú.
W. Y..X.., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“) o kreditnej
karte ku kartovému účtu č. XXXXXXXXX. Odporca podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými
obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporca sa zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi
vrátiť späť, zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok zmluve dohodnutých.

Odporca na základe Zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V
zmysle Zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zaúčtoval na ťarchu kartového
účtu. Zmluvou sa zmluvné strany tiež dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví odporcovi výpis všetkých
uskutočnenýchtransakciízakalendárnymesiac,vktorombudeodporcomrealizovanábankováoperácia
prostredníctvom kreditnej karty. Takto vyhotovený výpis obsahoval sumu minimálnej splátky a lehoty
jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý bol odporca povinný pohľadávku pôvodného veriteľa uhradiť a výšku

celkového úverového rámca. Odporca sa podpisom Zmluvy zaviazal, že za predpokladu existencie
pohľadávky zaplatí minimálnu splátku určenú pôvodným veriteľom vo výpise. Nakoľko odporca svoj
záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne
a včas, ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 652,07 eur
(ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným
veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky
pôvodného veriteľa voči odporcovi (vrátane jej príslušenstvá) na navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie

uvedené navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške istiny 652,07 eur a uplatnil si aj nárok
nazákonnéúrokyzomeškaniavovýške8,25%ročnezistiny652,07eurod07.01.2014aždozaplatenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľom požadovanú čiastku považoval za neprimerane vysokú.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami
a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.., Obchodnými podmienkami Q. Ú. W., Y..X..

pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpisom z kartového účtu č. XXXXXXXXX,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa
23.08.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, písomným vyjadrením navrhovateľa
zo dňa 30.05.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca žiadosťou zo dňa 20.12.2005 o vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.. požiadal pôvodného
veriteľa o vydanie flexikarty - nákupná karta. Podpisom odporca potvrdil, že bol oboznámený s
Obchodnými podmienkami Q., Y..X.. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a Cenníkom
Q., Y..X.. a že s nimi súhlasí.

Podľa Článku II., bod 1. Obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet (ďalej len ,,Obchodné podmienky“), predpokladom na vydanie
hlavnej karty a k nej prislúchajúcej jednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej
platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.

Podľa Článku III., bod 15. a 16 Obchodných podmienok, spolu s vydaním hlavnej karty banka

automaticky otvára kartový účet. Platnosť karty končí posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného
na karte alebo jej zrušením. Banka si vyhradzuje právo viazať začiatok platnosti karty na bankou vopred
určený spôsob jej aktivácie.

Podľa Článku V., body 26. a 27. Obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním

karty sú uvedené v cenníku, ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v
obchodných priestoroch banky. Úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad
úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky.

Podľa Článku V., bod 28. Obchodných podmienok, všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné,

ktoré si banka v súvislosti so správou a používaním kariet účtuje, sú zaúčtované na ťarchu kartového
účtu. Súčasne sú zaúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledovnom
poradí - úroky, poplatky, transakcie.

Podľa Článku V., bod 29. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej, resp. dodatkovej karty je oprávnený

čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky úverového limitu. V prípade prečerpania
úverového limitu má banka právo kartu zablokovať.

Podľa Článku V., bod 30. a 31 Obchodných podmienok, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky,
vystaví výpis z kartového účtu. Výpis obsahuje všetky transakcie realizované hlavnou kartou za

posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus.
Nedoručenie výpisu z kartového účtu nezbavuje držiteľa hlavnej karty povinnosti uhradiť minimálnu
splátku požadovanú bankou.

Podľa Článku V., body 34. a 35. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú

sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky
stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je uvedená vo výpise. Ak deň splatnosti pripadne na deň
pracovného pokoja, je držiteľ hlavnej karty povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred
dňom splatnosti. V prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku,
banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania a poplatky podľa platného

cenníka.

Zprehľaduhistórietransakciíúčtuč.XXXXXXXXXmajiteľaU.S.súdzistil,žeodporcasiprostredníctvom
kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.367,85 eur. V prospech účtu
uhradil sumu 1.327,98 eur.

Postupca listom zo dňa 23.08.2012 adresovaným odporcovi oznámil, že ku dňu 20.08.2012 postúpil
svoje pohľadávky z predmetných zmlúv uzatvorených medzi ním ako dlžníkom a postupcom ako
veriteľom na navrhovateľa a upozornil ho, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svojezáväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky
práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie
jeho záväzkov zo zmluvy.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2012, došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Q. Ú. W., Y..X.. na postupníka - navrhovateľa,
čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

V písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2014 navrhovateľ uviedol, že v zmysle platne uzavretej žiadosti o
vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.. zo dňa 20.12.2005 sa prijatím a schválením tejto žiadosti zo
strany Q., Y..X.. táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty Q., Y..X.., uzatvorenej
medzi držiteľom karty a VÚB, a.s. V zmysle čl. 5 bodu 30 VOP, banka jedenkrát mesačne, v
deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu. Možno konštatovať, že odporca súhlasil so všetkými
skutočnosťami, ktoré výpis obsahuje, pretože banke nebola doručená žiadna písomná reklamácia.

Prehľad histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXXXX pozostáva z položiek: Debetné operácie,
ktoré po sčítaní predstavujú sumu 2.543,31 eur a Kreditné operácie, ktoré predstavujú sumu vo výške
1.327,98 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácii je vo výške 1.215,33 eur. Predmetom konania je
nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 652,07 eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bola
odporca oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca . Pohľadávka zo
zmluvy bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie
bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o

spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto
konaní.

Ďalej súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné

aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá

vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 20.12.2005, č. úverového účtu XXXXXXXXX, si navrhovateľ
uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 652,07 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne
poskytnutých odporcovi, ktoré odporca následne navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
nesplatil. Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky
či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu

vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.

Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX súd mal za preukázané, že odporca si
prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.367,85 eur.
V prospech účtu uhradil sumu 1.327,98 eur.

Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že odporca v prospech navrhovateľa
uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca navrhovateľ časť týchto
uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku V.

bod 28. Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú
splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá
nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach
plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva

pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka,
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS

55/201-19).

Odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal navrhovateľovi splatiť celkovo sumu 1.367,85
eur, t.j. sumu, ktorú reálne prostredníctvom kreditnej karty vybral jednotlivými výbermi z bankomatu,resp. vyčerpal prostredníctvom bezhotovostných platieb. Táto suma predstavuje istinu úveru. Odporca
v prospech pôvodného veriteľa realizoval úhrady vo výške 1.327,98 eur. Nakoľko postup právneho
predchodcu navrhovateľa ohľadom započítania úhrad zo strany odporcu na príslušenstvo istiny - úroky a

poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na jednotlivé dlžné
sumy istiny a teda po takomto započítaní, vznikol na istine nárok na zaplatenie sumy 39,87 eur.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby, na ktorú je súd povinný z úradnej moci v
prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru, t.j.
finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporcovi vo výške 39,87 eur nie je dôvodný.

Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty odporca čerpal finančné

prostriedkyvýbermizúčtuarealizovanímtransakciíformoudebetnéhoprečerpaniaúčtu.Poslednývýber
realizoval dňa 15.03.2009 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery a ani platby prostredníctvom
kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok sa zaviazal jedenkrát mesačne,
v deň uzávierky, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal obsahovať všetky transakcie realizované
hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za

predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa najneskôr
ku dňu 31.03.2009, t.j. v deň uzávierky, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu, takýto výpis z
kartového účtu vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol odporca mu povinný uhradiť.
Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie dlžnej bol oprávnený
uplatniť súdnou cestou už dňa 01.05.2009, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac

03/2009, nakoľko súd nemal za preukázané či odporcovi bola právnym predchodcom navrhovateľa
stanovená kratšia lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kedy mu bol výpis doručený, pričom súd podotýka,
že nedoručenie výpisu v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť odporcu uhradiť
dlžnú sumu najmenej v rozsahu minimálnej splátky a preto týmto dňom začala plynúť premlčacia doba v
zmyslevyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,ktoráuplynuladňa01.05.2012.Zostranynavrhovateľa

bolžalobnýnávrhpodanýnatunajšomsúdedňa12.01.2014,tedapouplynutízákonnejpremlčacejdoby.
Pre úplnosť súd podotýka, že z objektívneho hľadiska pre možnosť uplatnenia nároku navrhovateľa
nebolo podstatné či si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil včas, resp. či si ho uplatnil vôbec
voči odporcovi, reálna možnosť na uplatnenie jeho nároku mu vznikla už dňom 01.05.2009, t.j. dňom
nasledujúcim po uzávierke, kedy mu bola už známa výška pohľadávky odporcu. Súd preto žalobu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny
poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na úrok z úveru, na poplatky).

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vdanejprávnejvecisúdnávrhvcelomrozsahuzamietolapretoodporcovivznikolnároknaplnúnáhradu
trov konania. Nakoľko si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.