Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206324
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014 z a m i e t a.

III/ Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe
veci tak, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Námestovo a ďalej rozsudkom zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Námestove nerozhodol v 15-dňovej
zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, k rozhodnutiu došlo po uplynutí
tejto lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Tým mu mala vzniknúť jednak

majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko-súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Ďalej si žalobca uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46, ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného čl.6, ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
žalobcu na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu a došlo k
vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu
s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu žalobca nemohol včas
a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky,
tento zásah do zákonných nárokov žalobcu vyvolal u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov, ako

aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov žalobcu.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu Žilina
8NcC/40/2013-25 zo dňa 30.01.2013, celým obsahom spisu, ako i fotokópiou pripojeného spisu

5Er/712/2010, a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca si uplatňuje od žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo v exekučnom konaní,
kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej lehote

15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu
vznikla žalobcovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Na pojednávaní dňa 13.05.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s
použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom
do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, iné dôkazy nenavrhovali,
okrem dôkazov označených v žalobe.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

09.05.2014 o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu
a zákonného sudcu. Spolu s týmto návrhom podal aj návrh na prerušenie konania z dôvodu podania
sťažnosti na Ústavný súd SR vo veci 8NcC/40/2013 Krajského súdu v Žiline, pretože podľa názoru
žalobcu Krajský súd v Žiline porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, a tým
boli porušené jeho práva na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Keďže bola podaná sťažnosť

naústavnýsúd,kdesamávyriešiťotázkazákonnéhosudcu,kdeokreminéhožalobcanavrhujezrušenie
vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a keďže táto otázka môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b)
a ods. 2 písm. c) O.s.p.

V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie prerušiť,
ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde, keďže o
námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský

súdvŽiline,týmtorozhodnutímjetunajšísúdviazaný,atedaneboldôvodnaprerušeniekonania,pretože
o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu.
Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia
môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o ustanovenie, kde súd len

môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Ako bolo vyššie uvedené, o zaujatosti sudcov tunajšieho
súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod na
prerušenie konania vzhľadom na to, že žalobca podal sťažnosť na ústavný súd, k čomu súd uvádza,
že žalobca ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd podal, keďže predložil len rovnopis
sťažnosti bez dokladu preukazujúceho jej podanie a zároveň súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že

predložená sťažnosť žalobcu na ústavný súd sa ani netýka tejto konkrétnej veci, pretože o námietke
zaujatosti vznesenej žalobcu v predmetnom konaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline
č. konania 8NcC/40/2013-25 zo dňa 30.01.2013. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody a
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto
žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a
preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej
skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote
o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho
úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom

5Er/712/2010 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 19.07.2010 spísaním zápisnice pred
súdnym exekútorom a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 03.08.2010, doručené súdu dňa 23.09.2010.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a.s. sp. zn.: SR 03645/10 zo dňa 13.05.2010. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd rozhodol uznesením č.k. 5Er/712/2010-9 zo dňa 29.11.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2010 doručenú tunajšiemu súdu dňa
23.09.2010 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.04.2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) v znení účinnom do 31.05.2010
určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od
doručenia jeho žiadosti.

Zákonom č. 144/2010 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.06.2010 k novelizácii tohto ustanovenia tak, že

lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku,
podľa ktorého možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku) alebo na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej
Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje žalobca. Touto lehotou však okresný súd nebol viazaný.V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-tich
dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o

zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota
sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku
teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia
prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré ani nemusia byť
prílohou návrhu na vykonanie exekúcie a to napr. rozhodcovskej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky.

V danom prípade teda v konkrétnej exekučnej veci existovali oba dôvody, pri ktorých neplatí 15-
dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(exekúcia bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia).
Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním

otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná
nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, pretože žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok.

Pokiaľ by na strane žalobcu mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe konštatovania
zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci okresného súdu
nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie konštatovať
túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej strane je
potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z
ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I.
ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v
zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov,
ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I.
ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca podáva hromadne v rámci celej

Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov
- rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách,
pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že
žalobcom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa
žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany žalobcu dochádza k šikanóznemu výkonu práva,

keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať
rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný žalobca a túto situáciu
zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto
šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže žalobca chce ťažiť zo situácie, ktorú sám
svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.

Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

Súdu z rozhodovacej činnosti je známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal
najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní, pričom v dôsledku
neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§
16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a ani
zo spisu jej žiadne nevyplývajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).