Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 9, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207545
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813207545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: S. Q. - S.,

s miestom podnikania XXX XX P. XXX, IČO: 10805320 zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom
so sídlom M.R. Štefánika, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
ul. P. XXX/XX, XXX XX P. XXX 2. Obec Bystré, 094 34 Bystré 98, IČO: 00332275, o zaplatenie 2.340,42
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2.340,42 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 2.10.2012

do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je živnostníčkou a okrem iných činnosti
vykonáva aj vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu. Na základe objednávky žalovaného v
2. rade vykonala dňa 5.8.2012 cestu na trase Bystré - Gaboltov. Ako dôkaz o zaplatení objednávky
predkladá bankové potvrdenie o vykonanej platbe. Počas jazdy žalovaný v 1. rade poškodil čelné sklo
na autobuse zn. Mercedes Comest EČV: L.-XXXBL. K poškodeniu došlo tak, že tento žalovaný si zobral
mikrofón a zrejme chcel niečo povedať ostatným účastníkom zájazdu. Následkom vzniknutej situácie
na ceste, auto pred autobusom prudko pribrzdilo, na čo reagoval vodič autobusu, ktorý taktiež prudšie
pribrzdil a žalovaný v 1. rade spadol na čelné sklo, ktoré rozbil. Následkom nehody bola žalobkyni

spôsobená škoda vo výške 2.340,42 eur (výmena skla dodaného z Poľska a zaplatenie DPH). Po tom,
ako uhradila faktúru za rozbité sklo, vyzvala žalovaných najneskôr dňa 1.10.2012 na zaplatenie škody,
ale bezvýsledne.

Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť.

Žalovaná v 2. rade so žalobou žalobcu nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to faktúrou č. 1082012 zo
dňa 7.8.2012, bankovým potvrdením o vykonanej platbe zo dňa 12.7.2013, faktúrou č. 1149/2012,
potvrdením o podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 8.2012,
dokladom o zaplatení DPH zo dňa 27.9.2012. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s

odporom žalovanej v 2. rade proti platobnému rozkazu doručeným súdu dňa 30.7.2013, písomným
podaním žalovanej v 2. rade zo dňa 16.9.2013, písomným vyjadrením žalovaného v 1. rade zodňa 19.9.2013, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 26.9.2013, správou Okresného riaditeľstva
policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Vranov n.T. zo dňa 27.10.2013, výsluchom
žalobkyne, žalovaného v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade, výsluchom svedkov P. Q., R. Y., Ľ. H., D.

E., R. L. D. D. T. a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. V autobuse nebola
prítomná, keď došlo k rozbitiu čelného skla. Objednávku na prepravu jej dala p. L. - pracovníčka
Obecného úradu v Bystrom. Poprela, aby z vodiča mohlo byť cítiť pivo.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s ostatnými cestujúcimi išli spolu na púť do
Gaboltova dňa 05.08.2012. Keď prichádzali do mesta Bardejov, požiadal vodiča P. Q., aby mu dal

mikrofón, že poinformuje ľudí aký bude program. Prišiel za vodičom, poprosil ho, aby mu dal mikrofón,
že poinformuje ľudí. On vybral mikrofón, zapol ho, dal ho žalovanému v 1. rade do ruky a žalovaný ľudí
informoval, čo sa bude diať. Pri jazde vodič autobusu mal nasadené slnečné okuliare. Keď dokončil
informovanie ľudí, naraz vodič dupol na brzdu a žalovaného v 1. rade hodilo na predné sklo pritom
rukou aj hlavou buchol do čelného skla autobusu, ktoré prasklo. Vodič autobusu začal hrešiť. Dal dolu

slnečné okuliare, hodil ich na zem. Všetci ľudia, ktorí boli v autobuse hundrali, akým spôsobom vodič
autobusuriadiautobus.TiežkeďprišlidoBardejovavodičautobusuvulgárnenadával.Žalovanýv1.rade
organizoval púť do Gaboltova. Žalovaný v 1. Rade bol za starostom obce Bystré s tým, že organizuje
púť do Gaboltova a potrebuje autobus. On ho odkázal na p. Q., aby dohodol s ním prepravu. Zoznam
osôb ktorí išli do Gaboltova autobusom, keď došlo k rozbitiu čelného skla, vyhotovil žalovaný v 1. rade.

Stanovil aj plán cesty. Vodič bol od začiatku cesty nervózny, žalovaný v 1. rade z neho cítil aj pivo.
Susedia žalobkyne povedali, že každý večer si vodič vypije. Mikrofón mu podal šofér, nikdy mu nič
nepovedal, že čo to robí alebo nerob to. Spadlo ďalších ľudí v autobuse v zadnej časti pri zabrzdení.
Vodič silno zabrzdil. Najprv mala mikrofón jedna pani, ktorej zapnutý ho podal tu šofér. Táto pani sa
modlila, spievala. Keď skončila, odovzdala mikrofón svedkovi Q.. Ten ho vypol a položil nabok. Keď

prichádzali do Bardejova, zašiel sa svedkom Q. a pýtal od neho mikrofón. On mikrofón zobral, zapol a
podal ho žalovanému v 1. rade.

Zástupca žalovaného v 2. rade uviedol v Obci Bystré sa každoročne organizuje púť do Gaboltova. Nevie
z akého dôvodu by mala zodpovedať Obec Bystré za škodu, keď podľa ich názoru za to zodpovedá
prepravca.

Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že mikrofón je na strane vedúceho zájazdu. Taktiež vpredu sa nachádza
vedľa vodiča aj sedadlo a je tam nainštalovaný mikrofón, to zn. že vodič nemohol podať mikrofón
žalovanému v l. rade. Obec Bystré žalujú z toho dôvodu, že s ňou uzatvorili zmluvu o preprave osôb.

Svedok P. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 1. rade po nastúpení ľudí do autobusu si zobral
mikrofón a informoval ľudí čo a ako sa bude diať. Neskôr mu svedok hovoril, aby si sadol na miesto,

on položil mikrofón na miesto kde sedí spolujazdec vodiča autobusu a išiel si sadnúť. Po určitom čase,
keď už cesta bežala, prišiel dopredu s tým, že sa chcú modliť a chcel mikrofón. Svedok sa ho spýtal,
že čo robí, pretože prišiel, zobral si sám mikrofón, odišiel za svedka. Žalovaný v 1. rade sa postavil v
autobuse na také miesto, že svedok ho v spätnom zrkadle nevidel. Potom sa cestujúci spoločne modlili.
Pri vjazde do Bardejova jedno auto svedkom odbočovalo doľava. Bol donútený prudšie pribrzdiť, tým

pádom zrejme bol žalovaný v 1. rade nepripravený. Hodilo ho na čelné sklo a došlo k jeho prasknutiu -
poškodeniu. Potom pokračovali ďalej. Svedok nemohol vidieť žalovaného v 1. Rade, pretože je to taký
mŕtvy bod, stál za ním. Mikrofón nevypol, lebo mu nevadí, že je zapnutý a nemôže to zakázať. Keby
žalovaný v 1. rade sedel, určite sa nestane, že ho hodí na predné čelné sklo. Podľa svedka nešlo o
dopravnú nehodu, nikde ju nehlásil. Podľa neho išlo o poškodenie súkromného majetku, lebo nedošlo

k stretu áut. Majetok poškodil prítomný žalovaný v 1. rade. Je to už viac rokov dozadu, čo takéto cesty
uhrádzal Obecný úrad. Žalovaný v 1. rade prišiel za ním, či pôjde s nimi do Gaboltova autobusom s tým,
že cestu uhrádza Obecný úrad. Pracovníčka Obecného úradu potvrdila, že cestu uhrádza Obecný úrad.
Na otázku predsedu senátu, kto dal objednávku na autobus na deň 05.08.2012 do Gaboltova svedok
uviedol, že Obecný úrad. Svedok osobne neoveroval, či to obec zaplatí. Pred žalovaným v 1. rade nikto

iný v autobuse nemal mikrofón, sám si zobral mikrofón, sám si ho zapol.Svedkyňa R. Y., uviedla vo výpovedi, že keď nastúpili do autobusu smerom na púť do Gaboltova tak
nevie akým spôsobom sa dostal ku žalovanému v 1. rade mikrofón. Najprv žalovaný v 1. rade držal
mikrofón a jedna pani sa doňho modlila, spievala. Takto išli praktický bez problémov, modlili sa a až pri

vchádzaní do Bardejova niekto zakričal, pozor auto. Vodič zabrzdil tak prudko, že žalovaného v 1. rade
hodilo do čelného skla. Vtedy začali kričať, aby zastal. Hovorili vodičovi, aby volal políciu, aby neprasklo
celé sklo. Pri prudkom zabrzdení ľudia, ktorí sedeli v autobuse sa prudko pohli dopredu na sedadlo
pred nimi. Nikto však nespadol na zem. Nikomu sa nič nestalo. Svedkyňa nevidela prečo prudko vodič
zabrzdil. Len počula ako ľudia kričia: pozor auto.

Vo svojej výpovedi uviedla svedkyňa Ľ. H., že keď nastúpili v Bystrom do autobusu, ktorý riadil svedok

Q., žalovaný v 1. rade išiel za vodičom a pýtal sa, či môže zobrať mikrofón. Vodič povedal, že áno,
môže. Vodič zapol mikrofón a podal ho žalovanému v 1. rade. Podľa názoru svedkyne žalovaný v 1.
rade zobral mikrofón a privítal pútnikov ihneď na parkovisku v Obci Bystré, keď nastúpili do autobusu.
Potom prišiel farár, aby im dal požehnanie. Potom sa mikrofón vypol. Celú cestu sa modlili a spievali si a
pred Bardejovom žalovaný v 1. rade chcel zobrať mikrofón a išiel zase za vodičom. Mikrofón pýtal, vodič

mu ho podal, zapol, aby ho dal pani, ktorá chcela doňho spievať. Počas tejto manipulácie s mikrofónom
pred nimi bolo auto a zrejme si ho vodič nevšimol a prudko zabrzdil. Tí, čo sedeli vpredu kričali pozor.
Deti popadali do polovice autobusu mimo sedadiel. Deti začali kričať. Žalovaný v 1. rade si udrel hlavu
do skla a poškodil sklo. Svedkyňa uviedla, že trvali na tom, aby vodič zavolal políciu. Tento sa však
ohrádzal, že kto mu to zaplatí, keď nemá poistku. Žalovaný v 1. rade bol zranený. Svedkyňa mu osobne

dávala tabletky na ukľudnenie pretože bol celý z toho „zošokovaný“. Svojím spôsobom ho kriesili. Báli
sa, či nemá otras mozgu pri náraze do skla. Svedkyňa sedela v 3. rade za vodičom. Videla ako pred
nimi ide auto. Všetci kričali pozor, pretože videli situáciu na ceste, vodič na to prudko zabrzdil.

Svedkyňa D. E. uviedla, že sedela vzadu. Ani nevie kto a kedy dostal prvýkrát mikrofón do ruky. Niekto
kričal pozor auto. Žalovaný v 1. rade spadol do čelného skla autobusu. Či spadol ešte niekto iný,

nevedelauviesť,pretožemalamaloletúdcérunarukáchatátoveľmiplakala.Manželhovoril,abyzavolali
políciu aj sanitku. Vodič nepovedal nič, bol ticho. Potom išli do Gaboltova.

Vo výpovedi svedkyňa R. L. uviedla, že sedela v autobuse na ceste do Gaboltova z Bystrého za vodičom
pri okne. Cestou sa modlili a spievali si. Keď spievali, pred sebou mali modlitebné knižky, v ktorých
listovali aké pesničky budú spievať, tak vodič pribrzdil. Pred nimi boli 2 autá. Odrazu bol žalovaný v 1.

rade na čelnom skle v autobuse. Nevidela, že či niekto iný spadol.

Svedkyňa D. T. uviedla, že pokiaľ sa týka tej skutočnosti kto, kedy, akým spôsobom používal mikrofón
v autobuse nevie nič. Nepamätá si nič. Sedela za vodičom, mala otvorený spevník, spievala. Naraz sa
niečo stalo a videla žalovaného v 1. rade na prednom skle autobusu.

Žalovaná v 2. rade v odpore zo dňa 30.7.2013 uviedla, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Ako právny

podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádza faktúru č. 1149/2012, ktorá iba dokladuje, že
bolo zakúpené sklo. Ďalej v žalobe uvádza, že dňa 05.08.2012 na ceste z obce Bystré do obce Gaboltov
malo dôjsť k poškodeniu predného čelného skla na autobuse zn. Mercedes Comest EČ L.-XXXBL, ktoré
mal poškodiť žalovaný v 1. rade. Ku škode malo dôjsť v priamej súvislosti s premávkou autobusu, pričom
účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, čo dokladuje aj uvedený návrh, čiže došlo

k dopravnej nehode. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak sa účastníci škodovej
udalosti nedohodli na jej zavinení, § 64 ods. 2 písm. c zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 65 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode je povinný: a) bezodkladne zastaviť
vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na

ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. Poukázala tiež
na § 66 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Splnil si vodič
autobusu zn. Mercedes Comest EČ L.-XXXBL pri dopravnej nehode niektorú z uvedených povinnosti?
Najprv mala o vine rozhodnúť polícia a až tak mal nasledovať návrh na vydanie platobného rozkazu. Z
uvedeného dôvodu bola dopravná nehoda obcou Bystré po doručení uvedeného platobného rozkazudňa 26.07.2013 oznámená policajtovi Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou.
Zároveň žalovaná v 2. rade poukázala na § 45 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných

osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám.
Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto zákona. Za
prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje konanie, zodpovedá
osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich prepravu zodpovedá vodič alebo
ním poverená spôsobilá a náležíte poučená osoba; to neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu

osôb. Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä
obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládam vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a
vyhadzovaním predmetov z vozidla. Za porušenie povinnosti prepravovaných osôb zodpovedá podľa
svojich možnosti vodič a sama prepravovaná osoba. Vodič autobusu pripustil, aby sa počas jazdy v
autobuse pohybovala prepravovaná osoba žalovaný v 1. rade, ktorému umožnil obsluhovať mikrofón.
Žalovanáv2.radeneorganizovalauvedenúodpustovúpúťrómovnapútnickémiestoGaboltov.Hlavným

organizátorom bol každoročne žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade iba podporila uvedenú púť a to
tým, že zaplatila prepravu, čo dokladuje aj faktúra uvedená v návrhu na vydanie platobného rozkazu
č. 1082012. Iná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uzatvorená nebola. Žalovaný v 1.
rade nie je zamestnancom obce. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu ( bod II.)
taktiež uvádza, že žalovaných najneskôr dňa 01.10.2012 vyzval na zaplatenie škody, pričom však výzvu

nedoložil. Žalovaný v 2. rade žiadne peniaze žalobcovi nedlhuje. Ďalej žalobca vo svojom návrhu na
vydanie platobného rozkazu ( bod III.) uvádza, že podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Neuvádza však,
čo v uvedenom prípade porušila žalovaná v 2. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná v 2.
rade navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

V písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2013 žalovaná v 2. rade uviedla rovnaké skutočnosti ako vo vyššie
uvedenom odpore zo dňa 30.7.2013.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2013 uviedol, že na základe uvedenej žaloby
sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 2.340 eur s príslušenstvom a to za rozbité sklo na autobuse
TEČ L.-XXX P.. Sklo žalovaný v 1. rade rozbil, keď pri nehode v meste Bardejov spadol v autobuse.

Dopravnú nehodu oznámil policajtovi dňa 26.07.2013, keď mu bol doručený platobný rozkaz. Dopravnú
nehodu v terajšej dobe prešetruje polícia. Neuznáva nárok uplatnený v žalobe celom rozsahu. Vodič
s autobusom zastal pred križovatkou, lebo sa na semafore rozsvietilo červené svetlo. Mal dosť času
plynulé znížiť rýchlosť jazdy, keď pred ním zastavovali vozidlá. Príčinou dopravnej nehody bola jeho zlá
reakcia a neopatrná jazda vodiča.

V písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2013 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že
tvrdenia žalovaných považuje za účelové, motivované snahou zbaviť sa zodpovednosti za škodu,
ktorá jej bola spôsobená. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade podal pomerne rozsiahly odpor, nie je
dostatočne odôvodnený vo veci samej. Žalovaný v odpore označil žalobu ako nedôvodnú a to z dôvodov,
že podľa jeho názoru došlo k vzniku predmetnej škody pri dopravnej nehode. S týmto tvrdením nemožno

súhlasiť, nakoľko je v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z.o cestnej premávke (ďalej len Zákon o cestnej premávke) sa cestnou premávkou rozumie užívanie
diaľnic, ciest, miestnych komuníkácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Podľa § 3
ods. 2 písm. t) Zákona o cestnej premávke sa účastníkom cestnej premávky rozumie osoba, ktorá sa
priamo zúčastňuje cestnej premávky. Preto nie je možné klasifikovať žalovaného v 1. rade ako vodiča

vozidla, chodca a ani účastníka cestnej premávky a už vôbec nie ako účastníka dopravnej nehody podľa
§ 66 Zákona o cestnej premávke a preto ani nie je možné uvažovať o tom, aby došlo k vzniku škody
pri dopravnej nehode. Škoda vznikla vo vnútri vozidla prepravovanou osobou pri porušení povinností,
ktoré ukladá prepravovaným osobám ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o cestnej premávke a nie
medzi účastníkmi cestnej premávky. Napriek povinnostiam vyplývajúcim zo Zákona o cestnej premávke

žalovaný v 1. rade zotrvával počas prepravy na mieste, kde bol ohrozený a nebolo možné, aby vodič
porušeniu tejto povinnosti zabránil. Predmetný skutkový dej by bolo možné klasifikovať ako škodovú
udalosť podľa § 64 Zákona o cestnej premávke, pričom aj toto tvrdenie môže byť sporné, lebo k vzniku
škody došlo, ako už bolo vyššie uvedené, pri porušení povinnosti prepravovanou osobou a tým môže byťnarušená priama súvislosť vzniku škody s užívaním vozidla, lebo vodič ako účastník cestnej premávky
konal počal celej jazdy v súlade so zákonom. Vodič autobusu podľa svojich možností nemohol konaniu
žalovaného v 1. rade zabrániť a predísť vzniku predmetnej škody, pretože okrem iného podľa § 4 ods. 1

písm.c)Zákonaocestnejpremávkejevodičpovinnývenovaťsaplneriadeniuvozidlaasledovaťsituáciu
v cestnej premávke. Vodič si splnil svoje zákonné povinnosti a svojou reakciou na vozidlo, ktoré pred
ním prudko zabrzdilo predišiel dopravnej nehode a vzniku škody v oveľa väčšom rozsahu. Občiansky
zákonník v dvanástej hlave ôsmej časti upravuje zmluvy o preprave. V ustanoveniach § 760 a nasl.
je upravená Zmluva o preprave osôb. Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas. Vzhľadom na to, že samotný žalovaný v 2. rade potvrdil, že zaplatil prepravu, čo podľa jeho tvrdení
dokladuje aj faktúra, došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka
medzi zmluvnými stranami, ktorými sú žalobkyňa a žalovaný v 2. rade. Zmluva o preprave sa uzatvára
neformálne a pri nepravidelnej preprave osôb vzniká zmluva neformálne prijatím objednávky. Písomné
potvrdenie sa nevyžaduje. Alternatívne možno uzavretú zmluvu klasifikovať prípadne ako Zmluvu o

obstaranívecipodľa§733anasl.Občianskehozákonníka.Faktúrajedostačujúcanapreukázanievýšky
vzniknutej škody a prípadné pochybnosti je možné rozptýliť vykonaním ďalšieho dokazovania a potvrdiť
tú skutočnosť, že došlo k výmene skla na autobuse.

Z faktúry č. 1082012 zo dňa 7.8.2012 vyplýva, že žalobkyňa fakturovala sumu 159 eur žalovanej v 2.
rade za prepravu rómov: Bystré -Bardejovské kúpele, Bardejovské kúpele-Gaboltov-Bystré. Úhrada

uvedenej sumy vyplýva z bankového potvrdenia zo dňa 12.7.2013.

Podľa faktúry č. 1149/2012 žalobkyni fakturovala sumu 7.900 PLN spoločnosť SKLEP
MOTORYZACYJNY „MARK-POL“ Marek Szary, Kościuszki 86, 38-300 Gorlice.

Zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Vranov n.T.
zo dňa 27.10.2013 je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade podali oznámenie o dopravnej nehode, ku ktorej

malo dôjsť dňa 5.8.2012 v meste Bardejov.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V zmysle § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Ako vyplýva z § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za
určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.

Podľa § 761 Občianskeho zákonníka dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť
a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych

zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.

V zmysle § 764 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na
zdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri
sebe, zodpovedá za ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov (§ 427 až 431).

V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa zakladá zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu na tom
skutkovom základe, že žalovaný v 1. rade spadol na čelné sklo, ktoré rozbil, čo malo byť jedinou príčinou
k vzniku žalovanej škody - rozbitiu čelného skla autobusu počas cesty dňa 5.8.2012.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade cestou na púť do Obce Gaboltov dňa
05.08.2012 počas prejazdu Mestom Bardejov, potom, čo vodič autobusu prudko zabrzdil, bol následkom
prudkého spomalenia odhodený na čelné sklo autobusu. Následkom nárazu žalovaného v 1. rade na

čelné sklo došlo k jeho prasknutiu.

Vznik zodpovednosti za škodu predpokladá, okrem preukázania škody a protiprávneho konania,
existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou Občiansky zákonník nevysvetľuje. V
právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého

jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením
povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj
R 21/1992). Treba zdôrazniť, že pre záver, o existencii príčinnej súvislosti, nestačí pravdepodobnosť;
príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno
zaťažuje poškodeného.

Podľanázorusúduskutočnosť,žežalovanýv1.radeboloodhodenýpriprudkomzabrzdenínačelnésklo
autobusu, nebola bezprostrednou príčinou vzniku žalobkyňou žalovanej škody. Toto konanie žalovaného
v 1. rade totiž bolo priamym následkom toho, že došlo k prudkému spomaleniu autobusu po brzdení.

K vzniku žalobkyňou požadovanej škody nedošlo v dôsledku samotného státia žalovaného v 1. rade
v autobuse, ale v dôsledku prudkého brzdenia vodiča autobusu, ktoré bolo vyvolané buď situáciou v

cestnej premávke, alebo nevenovaním vodiča dostatočnej pozornosti riadeniu vozidla. Tieto skutočnosti
nie je možné dosť dobre v danom prípade zistiť, nakoľko vodič autobusu porušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zákona č. 8/2009 Z.z. (§ 64, § 65, § 66) a nedošlo k náležitému bezprostrednému
šetreniu vzniknutej situácie.

Samotné státie žalovaného v autobuse nevyvolalo priamo vznik škody, ale až jeho vymrštenie na čelné

sklo následkom prudkého brzdenia vodiča autobusu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
na jednej strane a škodou na strane druhej, nemôže byť založená len na pravdepodobnosti (možnosti)
jej existencie. Poškodená osoba musí príčinnú súvislosť dokázať s úplnou istotou, čo sa žalobkyni v
danom prípade nepodarilo. Aj človek stojaci vo vozidle, ktorý by sa bol držal rukoväte, madla alebo
inej časti interiéru vozidla k tomu slúžiacej a to takým spôsobom, aby počas jazdy v prípade náhlej

zmeny rýchlosti alebo smeru jazdy vozidla bolo v maximálnej možnej miere zabránené úrazom, pri
brzdení väčšej intenzity by mohol spadnúť resp. byť vymrštený do prednej časti vozidla. Ako vyplynulo zo
svedeckých výpovedí brzdenie bolo také prudké, že „deti popadali do polovice autobusu mimo sedadiel“
a „ľudia, ktorí sedeli v autobuse sa prudko pohli dopredu na sedadlo pred nimi“.

Existencia príčinnej súvislosti by v posudzovanej veci bola daná vtedy, ak by bolo dokázané spôsobom

nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť, že nebyť pochybení v celkovom počínaní si žalovaného v 1. rade,
nedošlo by k jeho vymršteniu na predné sklo autobusu po tom, čo vodič prudko zabrzdil.

Podľa názoru súdu, vzhľadom na počínanie si žalovaného v 1. rade, nie je možné s úplnou istotou tvrdiť,
ako by sa odohral ďalší skutkový dej, ak by si žalovaný v 1. rade počínal inak. Nebolo preto možné ani
dospieť k jednoznačnému záveru, že nebyť jeho počínania, muselo by sa predísť vzniku škody. Záver

o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a škodou (že by
počínanie si žalovaného v 1. rade bezprostredne zapríčinilo škodlivý následok v podobe majetkovej ujmy
žalobkyne) tak zostal len v podobe pravdepodobnosti, čo zákon nepripúšťa. V danom prípade chýba
vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi popísaným konaním žalovaného v 1. rade a vznikomžalovanej škody. Zo svedeckých výpovedí taktiež nevyplynulo, že by bol žalovaný v 1. rade porušil
svoje povinnosti podľa § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a svojím správaním ohrozoval bezpečnosť
cestnej premávky, obmedzoval vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, alebo zotrvával na mieste, kde

by bol ohrozený. Státie v prostriedku hromadnej dopravy nemôže byť samo osebe takýmto porušením
uvedeného ustanovenia.

V danom prípade je možné konštatovať, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou v 2. rade zmluvu o
preprave osôb podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. zmluvu, ktorá sa bude v súlade
s § 51 v spojení s § 491 ods. 2, § 853 Občianskeho zákonníka spravovať týmito ustanoveniami

zákona, ktoré upravujú záväzky čo najbližšie predmetnému právnemu vzťahu. Zmluvou o preprave
vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu
na základe príslušného povolenia) a cestujúcim (odosielateľom alebo príjemcom zásielky). Preprava
osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné. Všeobecne možno o
prepravnej zmluve v osobitnej preprave povedať, že vzniká na základe konania cestujúceho, ktorým

dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu (spravidla tým, že zaplatí cestovné).
Okamih vzniku záväzkovo právneho vzťahu však treba posúdiť jednotlivo. Ak je použitie dopravného
prostriedku viazané na zaplatenie cestovného vopred, bude rozhodným okamihom zakúpenie lístka.
V tomto prípade došlo k neformálnemu uzavretiu zmluvy o preprave medzi žalovanou v 2. rade a
žalobkyňou, čo vyplynulo jednak z výpovedí účastníkov konania, ako aj z predlženej faktúry č. 1082012

zo dňa 7.8.2012 a a dokladu o úhrade cestovného za prepravu osôb - bankovým potvrdením o vykonanej
platbe zo dňa 12.7.2013. Samotná žalovaná v 2. rade uviedla, že uhradila prepravu. Napriek uvedenému
žalobkyňanepreukázala,akúpovinnosťžalovanáv2.radeporušila,ževjejdôsledkudošlokspôsobeniu
škody žalobkyni vzniknutej prasknutím čelného skla autobusu. A v danom prípade teda nedošlo k
preukázaniu protiprávneho úkonu žalovanej v 2. rade ako jedného z predpokladov zodpovednosti za

škodu a teda ani k príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobkyni a domnelým protiprávnym
úkonom žalovanej v 2. rade.

Právenaopakustanovenie§764Občianskehozákonníkazodpovednosťprepravcuzaškoduspôsobenú
cestujúcemu počas prepravy na zdraví, na batožinách prepravovaných spoločne s ním a na veciach,
ktoré mal pri sebe tak, že dopravca za ňu zodpovedá podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka). Samotná
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov je upravená v § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka a je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Účelom takejto právnej úpravy
je jej preventívne pôsobenie v tom smere, že podnecuje k riadnej údržbe dopravných prostriedkov

a dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a umožňuje tak účinnú ochranu poškodeným. Subjektom
tejto zodpovednosti podľa ust. § 427 ods. 1 sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. S
prevádzkou dopravných prostriedkov je spojené určité riziko spočívajúce v špecifickom zdroji zvýšeného
nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov. Toto riziko nesie predovšetkým
ten, komu táto prevádzka slúži, t. j. prevádzateľ.

Zodpovednosť za škodu podľa ust. § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a
medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Občiansky zákonník priamo neustanovuje, čo
treba považovať za osobitnú povahu prevádzky.

Udalosťou vyvolanou osobitnou povahou dopravného prostriedku sa rozumie tá okolnosť, ktorá

je vzhľadom na svoje pôsobenie navonok objektívne spôsobilá vyvolať škodu (napríklad rýchlosť
dopravného prostriedku). Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet
zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme
ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzateľa.

Súd je toho názoru, že v danom prípade bola škoda vzniknutá žalobkyni vyvolaná osobitnou povahou

prevádzky dopravného prostriedku, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. V danom prípade dokoncamohla potenciálne vzniknúť aj škoda na zdraví žalovaného v 1. rade, čo však nie je predmetom tohto
konania.

Prípadne by mohla byť založená aj zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka ak by sa preukázalo, že škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným
porušením právnej povinnosti. Mohlo by tak v tomto prípade ísť o vodiča autobusu ako aj o vodiča auta
prudko brzdiaceho pred ním, ak by sa bolo preukázalo, že tento porušil svoju právnu povinnosť.

Uvedené skutočnosti však nie je v danom prípade možné dostatočne posúdiť, nakoľko nedošlo k
šetreniu škodovej udalosti. Z vykonaného dokazovania a najmä svedeckých výpovedí vyplynulo, že
došlo k prudkému brzdeniu autobusu z dôvodov buď na strane vodiča auta idúceho pred autobusom,

alebo z dôvodu, že vodič autobusu nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla. Samotné prudké
zabrzdenie bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody na autobuse tým, že vymrštením žalovaného v
1. rade do čelného skla autobusu došlo k prasknutiu čelného skla.

Pokiaľ by išlo o spoluzavinenie žalovaného v 1. rade ako poškodeného, riešenie otázok v súvislosti s ním
by prichádzalo do úvahy v prípade, keby si žalovaný v 1. rade uplatňoval na základe vyššie uvedených

zákonných ustanovení škodu, ktorá mu potenciálne mohla vzniknúť na jeho zdraví od prevádzateľa
autobusu alebo vodiča autobusu.

V danom prípade je treba ešte poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa neoboznámila cestujúcich so
žiadnym prepravným poriadkom, v ktorom by boli podrobnejšie uvedené ich povinnosti resp. upravené
ich správanie sa v dopravnom prostriedku, čím sama porušila všeobecnú preventívnu povinnosť

upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Pri neexistencii prepravného poriadku bolo tak isto bolo
povinnosťou vodiča upozorniť cestujúcich na to, akým spôsobom sa majú v dopravnom prostriedku
správať. Zo svedeckých výpovedí však nevyplynulo, aby bol vodič cestujúcich uvedeným spôsobom
poučil.

Žalobkyňa ako poškodená tak vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade jednoznačne a bez pochybností

nepreukázala príčinnú súvislosť medzi pádom žalovaného v 1. rade a vznikom škody a zároveň
nepreukázala ani porušenie právnej povinnosti žalovanou v 2. rade, preto súdu neostávalo iné, ako
žalobu proti žalovaným v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, avšak nežiadali o trovách rozhodnúť a
náhradu trov konania priznať a žalobkyňa bola v plnom rozsahu neúspešná, preto jej nárok na náhradu
trov konania nevznikol, preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.