Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/8/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508210922
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2508210922.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o G. F., nar.

XX.XX.XXXX, v konaní zast. do dovŕšenia plnoletosti opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov: U. F., občianky SR, bytom J., Š. XX a E. ?.?U.Ö.H., bytom Y. K., XXX XX
H.Ö., Š. o zvýšenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 16C/36/96-24 zo dňa 10.06.1997, ktorým bola naposledy
upravovaná vyživovacia povinnosť otca k G., nar. XX.XX.XXXX sumou 700 Sk mesačne sa mení v časti
o výživnom tak, že vyživovacia povinnosť otca k G., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje z doterajších 700 Sk
mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine mesačne za

obdobie od 01.11.2008 do 30.06.2011 a s účinnosťou od 01.07.2011 sa vyživovacia povinnosť otca k

G. nar. XX.XX.XXXX zrušuje.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2008 do 30.06.2011 pre G. vo výške 61,20 Eur súd otcovi povoľuje
splácaťvmesačnýchsplátkachpo10EurkrukámG.vždydo20.dňavmesiaciaždoúplnéhovyrovnania
dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štátu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca k G. z
doterajších 700,- Sk mesačne na sumu 5.000,- Sk mesačne od 01.11.2008. Následne na pojednávaní
dňa 04.12.2013 upravila petit svojho návrhu tak, že žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť

zo strany otca k G. z doterajších 700,- Sk mesačne na sumu minimálneho výživného za obdobie od
01.11.2008 do 30.06.2011, kedy syn ukončil 9.ročník špeciálnej školy a následne už bol evidovaný
ako nezamestnaný a dňom 01.07.2011 aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k synovi.

Plnoletý G. na pojednávaní dňa 04.12.2013 uviedol, že sa pripája k návrhu matky, žiadal,
aby súd takto rozhodol.

Otec dieťaťa so zvýšením výživného nesúhlasil, uviedol, že teraz nemá možnosť platiť synovi ,
nie že by nechcel platiť, ak by mal peniaze navyše, rád by ich synovi poslal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správy a potvrdenia ÚPSVaR

Piešťany, zápisnice z výsluchu otca dieťaťa, ako i ostatný obsah spisu.Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť zo strany otca k G.
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č.k. 16C/36/96 - 24 zo dňa 10.06.1997.

Z výpovede matky vyplynulo, že s manželom H. F. uzatvorili manželstvo v roku 2002 , toto stále trvá.

Počas rokov 2008-2011 bývali s manželom a deťmi u jej rodičov v rodinnom dome, ktorý bol v tom čase
vo vlastníctve oboch jej rodičov. Otec bol v tom čase invalidný dôchodca, poberal invalidný dôchodok,
matka bola nezamestnaná a poberala v tom čase sociálne dávky. Syn G. navštevoval osobitnú školu v
Piešťanoch, túto ukončil deviatym ročníkom k 30.06.2011. Matka uviedla, že v predmetnom období
2008-2011 syn nemal žiadne zdravotné problémy vážneho charakteru a ani s ním nemala žiadne

zvýšené výdavky. Od 09/2008 je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o
zamestnanie, je PN od r. 2012 až doposiaľ. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 341,38 Eur
mesačne. Rodinné prídavky poberala na dve deti do 30.06.2011 , kedy syn školu ukončil. Toho času
poberá prídavok len na X., ktorej otcom je jej terajší manžel. X. sa narodila 01.06.2002. Dlhy nemala v
tom čase žiadne , majetok výraznejšej hodnoty nemala a ani nemá žiaden. Poberala náhradné výživné
odštátu,teraztoužnepoberá, odkedysynskončilškolu.Otecnasynavýživnéneplatíaanisa so synom

nestretávajú. Toho času má ona už len jednu vyživovaciu povinnosť k dcére X.. Záverom výpovede
matka uviedla, že ona má vzdelanie základné , otec dieťaťa by mal mať len základné vzdelanie,
nevie o tom, že by bol vyučený.

Z výpovede plnoletého G. vyplynulo , že býval spoločne s matkou, so sestrou X. a s manželom jeho
matky H. F. počas rokov 2008-2011 u svojich starých rodičov v rodinnom dome, ktorý bol v tom čase vo

vlastníctve oboch jeho starých rodičov. Navštevoval osobitnú školu v Piešťanoch, túto ukončil deviatym
ročníkom k 30.06.2011. V predmetnom období 2008-2011 nemal žiadne zdravotné problémy vážneho
charakteru a ani matka s ním nemala žiadne zvýšené výdavky. Od 09/2011 je nezamestnaný, evidovaný
na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, Poberá spoločne s matkou dávku v hmotnej núdzi vo výške
341,38 Eur mesačne. Iný príjem nemá žiaden. Nemá žiadne dlhy ani majetky. S otcom sa nestretáva,

výživné mu otec neplatí. Je slobodný, bezdetný.

Otec dieťaťa bol vypočutý dožiadaným súdom vo Švédsku v roku 2009 a v roku 2012. Otec vo
svojej výpovedi uviedol, že je rozvedený, nemá družku . Žije vo Švédsku od roku 1990 , a
odkedy prišiel do Švédska je nezamestnaný, nikdy tu nepracoval. V roku 2008 bol opakovane
vo väzení , a takto to bolo až do roku 2010, vo väzení robil a dostával tu 300 švédskych

korún týždenne , iný príjem nemal v tom čase žiaden . Ďalej uviedol, že žil zo sociálneho
príspevku a občas žil z odovzdávania plechovíc a fliaš , dlhý čas užíval drogy . V roku 2009
-2010 poberal sociálny príspevok vo výške od 2.500- 2.800 švédskych korún mesačne , v roku
2011poberal sociálny príspevok vo výške 3.500 švédskych korún mesačne .Otec uviedol, že je
diabetik, za telefón uhrádza mesačne 75 švédskych korún , za šaty 400-500 švédskych korún

mesačne, za hygienické potreby 600 švédskych korún mesačne , za jedlo 2.000 švédskych korún
mesačne .Náklady na bývanie mu platí sociálny úrad , majetok výraznejšej hodnoty nemá žiaden.
Otec vo svojej výpovedi v roku 2009 uviedol, že má okrem G. ešte 4 deti- G., ktorá má 16
rokov , A., ktorá má 13 rokov , E. , ktorá má 12 rokov , R. , ktorá má 6 rokov, vyššie uvedený počet
detí potvrdil i vo výpovedi v roku 2012, uviedol, že na výživu týchto detí neprispieva, dostávajú

výživné od Sociálnej poisťovne vo Švédsku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

V zmysle prijatého ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine už neexistuje výnimka z povinnosti súdu

uložiť rodičovi mal. dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej citovaným zákonom. Pokiaľ
rodič nebude túto súdom určenú povinnosť plniť (je vo väzbe, v ústave zdravotníckej starostlivosti,invalidnýalebonespôsobilýpracovaťzinéhodôvodu),hociajbezsvojhozavinenia-budúnárokydieťaťa
chránené cestou fondu náhradného výživného.

V zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z.z. bola výška

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa za obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 - 2.460,-
Sk /30% zo sumy 2.460,- Sk = 738,- Sk , t.j. 24,50 eur /.

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 252/2009 Z.z. bola
výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 84,52 eur /30 % zo sumy 84,52 eur = 25,36
eur/ počas obdobia od 01.07.2009 do 30.06.2010.

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2010 Z.z. bola

výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 84,61 eur /30 % zo sumy 84,61 eur = 25,38
eur/ počas obdobia od 01.07.2010 do 30.06.2011.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo

detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 160 ods. l O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následkom zročnosť celého plnenia.

G. v čase posledného rozhodovania o výživnom nemal ani 3 roky, t.č. už má 19 rokov, od
1.9.2008 navštevoval 7.ročník na osobitnej škole v Piešťanoch, od 1.9.2009 navštevoval 8.ročník na
osobitnej škole v Piešťanoch , od 1.9.2010 navštevoval 9.ročník na osobitnej škole v Piešťanoch ,
osobitnú školu ukončil deviatym ročníkom k 30.06.2011. V predmetnom období 2008-2011 nemal

žiadne zdravotné problémy vážneho charakteru a ani matka s ním nemala žiadne zvýšené výdavky, od
14.09.2011 je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, poberá spoločne
s matkou dávku v hmotnej núdzi , t.č. vo výške 341,38 Eur mesačne. Matka dieťaťa v čase posledného
rozhodovania bola na MD, poberala v tom čase rodičovský príspevok vo výške 2.470,- Sk mesačne
a rodinné prídavky 570,- Sk mesačne, okrem G. iné deti nemala žiadne. T.č. matka dieťaťa je

od 02.07.2008 stále až doposiaľ nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o
zamestnanie , od 03.08.2011 má dočasnú pracovnú neschopnosť. Matka poberá dávku v hmotnej
núdzi spolu s posudzovanými osobami H. F., G. F. a X. F.. Za 11 a 12/2008 poberala dávku v
hmotnej núdzi vo výške 10.370 Sk mesačne, od 1-3/2009 poberala dávku v hmotnej núdzi vo
výške 360,86 eur mesačne , za apríl 2009 XXX,XX eur , za máj 2009 XX,XX eur, za 6-11/2009 vo

výške 0,- eur mesačne, za 12/2009 vo výške XXX,XX eur, za 1/2010 329,03eur , od 2/2010-8/2010
vo výške 392,10 eur mesačne , od 9/2010 -12/2010 vo výške XXX,XX U. mesačne, od 1-2/2011 vo
výške XXX,XX eur mesačne, od marca do júla 2011 vo výške XXX,XX eur mesačne. Matka poberala
od 11/2008 do 31.08.2011 náhradné výživné vo výške 700,- Sk, resp. 23,24 eur mesačne. Matka
v predmetnom období poberala rodinné prídavky na 2 deti. Matka je vydatá, s manželom H. F.Í.

uzatvorili manželstvo v roku 2002. T. č . má matka už len 1 vyživovaciu povinnosť k X.Z.,
ktorej otcom je jej terajší manžel, mal. X. sa narodila XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa v čase posledného
rozhodovania o výživnom žil väčšinou vo Švédsku, kde ho živila družka, nebol zamestnaný , iba
občas brigádoval keď bol na Slovensku, takto si privyrobil cca 1.500,- Sk mesačne , mal družku a
okrem G. mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť . T.č. otec dieťaťa ako vyplynulo z jeho výpovede ,

žije vo Švédsku , a to od roku 1990, odkedy prišiel do Švédska je nezamestnaný, nikdy tunepracoval. V roku 2008 bol opakovane vo väzení, a takto to bolo až do roku 2010, vo väzení
robil a dostával tu 300 švédskych korún týždenne, iný príjem nemal v tom čase žiaden. Z výpovede
otca ďalej vyplynulo, že žil zo sociálneho príspevku a občas žil z odovzdávania plechovíc a fliaš,

uviedol, že dlhý čas užíval drogy. V roku 2009 -2010 poberal sociálny príspevok vo výške od
2.500- 2.800 švédskych korún mesačne, v roku 2011 poberal sociálny príspevok vo výške 3.500
švédskych korún mesačne. 1 euro ku dňu 30.06.2011 = 9,17 švédskych korún, 1 euro ku dňu
04.12.2013= 8,84 švédskych korún. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že je diabetik, za telefón
uhrádza mesačne 75 švédskych korún, za šaty 400-500 švédskych korún mesačne, za hygienické

potreby 600 švédskych korún mesačne, za jedlo 2.000 švédskych korún mesačne, náklady na
bývanie mu platí sociálny úrad , majetok výraznejšej hodnoty nemá žiaden. Z výpovede otca ďalej
vyplynulo, že v roku 2009 mal okrem G. ešte 4 deti- 16 ročnú G., 13 ročnú A., 12 ročnú E., 6
ročnú R., vyššie uvedený počet detí potvrdil i vo výpovedi v roku 2012, uviedol , že na výživu
týchto detí neprispieva, dostávajú výživné od Sociálnej poisťovne vo Švédsku.

V danom prípade súd poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti zvýšil vyživovaciu povinnosť zo

strany otca k G. v zmysle návrhu matky , ako i plnoletého G. , v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca k G. s účinnosťou od 01.11.2008 v zmysle návrhu
matky dieťaťa, ako i plnoletého G., a to od podania návrhu matkou na súd. Keďže v prejednávanej
veci súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene tým, že G. ukončil
prípravu na svoje budúce povolanie, a to ukončením 9.ročníka na osobitnej škole v Piešťanoch dňom

30.06.2011, súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine v zmysle návrhu matky,
ako i plnoletého G. rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť otca k G. zrušil s účinnosťou od 01.07.2011.
U G. pretože je už plnoletý, súd uložil otcovi povinnosť splácať nedoplatok na výživnom , vzniknutý za
čas pred plnoletosťou k jeho rukám. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2008 do 30.06.2011 pre G.
vo výške 61,20 eur / 1,26 eur x 8 mesiacov + 2,12 eur x 12 mesiacov + 2,14 eura x 12 mesiacov / súd

otcovi povolil splácať k rukám G. v mesačných splátkach po 10,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. l O.s.p.).

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie,
ktoré je možno začať i bez návrhu.

O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s § 141 ods.2 O.s.p. tak, že štátu sa právo na

náhradu trov konania nepriznáva, vzhľadom k tomu, že trovy spojené s tým, že účastník koná vo
svojej materčine alebo v jazyku , ktorému rozumie, platí štát.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a danom poučení o opravnom prostriedku sa plnoletý G. a
matka vzdali svojho práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).

Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sleduje

- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje- v akom rozsahu rozhodnutie napáda

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.