Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200277
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. X, XXX XX
I., zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, Krížna 21, Bratislava, korešpondenčná adresa: Nám.
Slobody 10, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17556-2/2012 zo dňa 28.3.2012 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 30.5.2012 domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.3.2012 č. 17556-2/2012, ktorým bol zamietnuté odvolanie žalobcu a

potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-328/2012 TT zo dňa 16.1.2012,
o nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia s poukazom na nezákonnosť tohto rozhodnutia
z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ZoSP) a
jeho nesprávneho výkladu žalovanou, ktorá na tomto nezákonnom základe nárok na dávku garančného
poistenia žalobcovi nepriznala.

Žalobca uvádzal, že žalovaná nepriznanie dávky z garančného poistenia odôvodnila tým, že
neuspokojené nároky žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia „posledných 18-
tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti

zamestnávateľa“teda,ženespadajúdočasovéhoobdobiaohraničeného18-timikalendárnymimesiacmi
spätne od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca poukazoval na to, že účelom ust. § 103 ods.
2 ZoSP nie je limitovať nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti,
ale limitovať rozsah náhrady na mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania
pracovného pomeru, pričom ďalšou podmienkou je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa a k čomu zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje
časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti pravdepodobne s cieľom,

aby nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Takýto výklad žalobcu podľa jeho tvrdenia vyplýva
i z tabuľky zhody návrhu zákona o sociálnom poistení so smernicou Rady 80/987/EHS, ktorá bola
sprievodným materiálom pri predkladaní návrhu platného príslušného ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z.,
čo je v súlade aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení zákona o právach nepriamo
vyplývajúcich z komunitárneho práva. Účelom ust. § 103 ods. 2 ZoSP podľa žalobcu bolo limitovať
dávku garančného poistenia rozsahom mzdových nárokov za maximálne 3 mesiace a obdobím, za
ktoré si možno uplatniť nevyplatené mzdové nároky a to buď poslednými 18-timi mesiacmi trvaniapracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, alebo poslednými 18-
timi mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia pracovnoprávneho
vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti. V takomto prípade ak by žalobcovi nemal vzniknúť nárok na

dávku posudzovaním skutkových okolností podľa prvej vety § 103 ods. 2, tak nárok na dávku je daný
podľa vety druhej (žalobca mal zrejme na mysli časť vety, pretože § 103 ods. 2 má iba jednu vetu) a
ktorá druhá časť predstavuje iba alternatívnu podmienku.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.7.2012 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázala
na to, že zamestnávateľ žalobcu, ktorým bola spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. sa stal

platobne neschopným dňa 8.4.2011. Nárok na dávku garančného poistenia podľa ust. § 103 ods. 2
ZoSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov
z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej
neschopnosti zamestnávateľa,, (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti
alebo neskončil vôbec) alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu, (ak tento skončil po dni
vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V súvislosti so

smernicou Rady 80/987/EHS žalovaná dala do pozornosti, že táto bola nahradená smernicu EÚ a Rady
2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v súlade s ktorou
postupovala a zásady, ktoré z tejto smernice vyplývajú neporušila.

Pracovný pomer žalobcu u jeho zamestnávateľa trval v čase od 12.3.2008 do 20.8.2009 a žalobca
v tlačive Žiadosť o dávku garančného poistenia, ktoré vypĺňal dňa 18.7.2011 uviedol, že si uplatňuje

neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu v celkovej výške 3 028,42 eur (časť F-
uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška), za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov
trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti vo výške 1 490,23
eur za obdobie 1.5.2009 až 31.8.2009 a odstupné vo výške 1 538,19 eur. Platobná neschopnosť
zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. vznikla 8.4.2011 a obdobím posledných 18-tich

mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na
uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 8.10.2009 do 7.4.2011.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcom požadované nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do
obdobia 18-tich mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a dávkou
garančnéhopoisteniajemožnépodľaust.§103ods.2ZoSPuspokojiťlennároky,vzniknutévuvedenom

18-mesačnom časovom období a v rozmedzí troch mesiacov. Žalobcom požadované neuspokojené
nároky do tohto obdobia nespadali, z toho dôvodu mu nárok na dávku garančného poistenia nevznikol.
Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je rozhodnutím zákonným.

Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,
podľa ustanovenia § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na prejednanie veci nariadil

pojednávanie.

Právny zástupca žalobcu na zdôraznenie správnosti a opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti
podmienku dodržiavania euro konformného výkladu v spojení s rešpektovaním zásady efektivity, a
to s poukazom na smernicu Rady č. 2008/94. Okrem toho poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č.k. 24S/79/2012-50 zo dňa 9.11.2012, ktorým súd v obdobnej veci rozhodol inak,

keď rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaná poukázala na to, že nárok žalobcu nespadá do obdobia 18-tich mesiacov predchádzajúcich
začiatku platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa a v rámci ktorého obdobia si tieto nároky môže
uplatniť, pričom uviedla, že tlačivo - Žiadosť o dávku vypĺňal sám žalobca, ktorý doslovne uviedol,

že si uplatňuje nárok za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovného pomeru, ktorý
predchádzal začiatku platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa a z ktorého žalovaná vychádzala.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a

2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu má súd preukázané, že zamestnávateľom žalobcu bola
spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. so sídlom Michalovce, IČO: 36 230 049, u ktorého bol

žalobca v pracovnom pomere od 12.3.2008 do 20.8.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu je
i rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktorý na zamestnávateľa žalobcu vyhlásil uznesením č.k. 6K
33/2011-70 zo dňa 16.9.2011 konkurz.

Žalobca podal žiadosť o uspokojenie mzdových nárokov nevyplatených zamestnancovi, ktorého
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný vyplnením tlačiva - Žiadosti o dávku garančného poistenia

v ktorom uviedol, že si uplatňuje nároky za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu, prechádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako orgán príslušný na rozhodnutie o tejto žiadosti v rozhodnutí č.
31537-328/2012-TT zo dňa 16.1.2012 rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia
vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 18-tich mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti t.j.

od 8.10.2009 do 7.4.2011 nepreukázal žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré
by bolo možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia.

Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním, odôvodnenie ktoré je zhodné s rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, v ktorom uvádzal, že dotknutý správny orgán nesprávne aplikoval ust. § 103 ods. 2
ZoSP, pretože pre priznanie dávky nie je rozhodujúce, koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou

žalobca skončil pracovný pomer, skončenie môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej
neschopnosti, pričom treba sledovať i účel ustanovenia, ktorým nemôže byť snaha limitovať nárok nadávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale iba limitovať rozsah náhrady na
mzdové nároky poslednými 18 -timi mesiacmi trvania pracovného pomeru.

Žalovaná rozhodnutím č.17556-2/2012-BA zo dňa 28.3.2012 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne

pobočky v Trnave a odvolanie žalobcu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že obdobie, počas
ktorého trval pracovný pomer žalobcu nespadá do obdobia, posledných 18 mesiacov pred vyhlásením
platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa a výklad ust. § 103 ods. 2 ZoSP tak, ako ho prezentuje
žalobca nie je výklad správny. a i keď žalobca požiadal o dávku garančného poistenia za 3 mesiace
z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej
neschopnosti zamestnávateľa t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011. V tomto období nebol v pracovnoprávnom

vzťahu so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o., ktorá skutočnosť preto nárok na dávku
garančného poistenia vylučuje.

Krajský súd po oboznámení sa obsahom spisu, so znením ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a
smernicou EÚ a Rady 2008/94/ES dospel k záveru, že žalobcom v žalobe uvádzané dôvody, podľa
ktorých je rozhodnutie žalovaného nezákonné nie sú správne.

Predmetom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovanou bolo posúdenie a stanovenie
momentu začiatku plynutia lehoty v súvislosti so vznikom nároku na priznanie dávky garančného
poistenia.

Podľa § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa
poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho

vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia
pracovnoprávneho vzťahu z dôvodov platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Pri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy
jazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom
spojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej

neschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ je potrebné vyložiť ako synonymum
slova predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané ako sa časový úsek počíta,
čo je v súlade i s logickým chápaním času.

Účelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov
zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom,

pretože sa stal platobne neschopným a lehota 18-tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej
neschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť
uspokojenia nárokov od zamestnávateľa.

Príloha 5. zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uvádza zoznam preberaných právne záväzných
aktov EÚ, medzi ktorými je i smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane

zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17.11.2008 zrušila smernicu
Rady 80/987/EHS.

Podľa článku 16. Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa smernica Rady 80/987/EHS zmenená a doplnená
aktami uvedenými v prílohe I. zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa
lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. časti C .Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody
uvedenou v prílohe II.

Podľa článku 3 smernice 2008/94/ES,

členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia podľa
článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo
pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení pracovnoprávnych vzťahov, ak to
ustanovujú vnútroštátne predpisy.

Nároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím
pred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.

Podľa článku 4 smernice 2008/94/ES,

1. Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.

2. Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1,určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná
inštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce
odmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume

uvedenom v článku 3 druhom pododseku.

Členskéštátymôžuzahrnúťtotominimálneobdobietrochmesiacovdoreferenčnéhoobdobiasobdobím
trvania najmenej šesť mesiacov.

Členské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má
záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet

minimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia článku 4. bod 2. posledná veta smernice, použitie obdobia, ktoré
je pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadal žalobca, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené
obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho
vnútroštátneho predpisu, ktorým je zák.č. 461/2003 Z.z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov,

čo znamená, že toto hľadiska sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje.

Na základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so
zákonom, výklad a aplikácia ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. nie je v rozpore ani s euro
konformným výkladom a ani komunitárnym právom, oproti tomu výklad, ako ho prezentoval žalobca je
účelový, v rozpore so zákonom, z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.