Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201870
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214201870.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: R. W., bytom D. R. D., A. XXX/XX, o
vymoženie 166 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou, č.k. 3Er/190/2014 - 13 zo dňa 14. mája 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 44 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,

so sídlom Bratislava, sp. zn. SR 02537/12 zo dňa 28. júna 2012. Medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 200 € a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi, teda oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
196 €, t.j. celkovo sa povinný zaviazal zaplatiť čiastku 396 € v 12. mesačných splátkach po 33 €
počnúc dňom 10.06.2010. Záväzkový vzťah, zabezpečený zmenkou, súd prvého stupňa s poukazom

na ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným)
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené ako formulár. V čl. 14. VPPÚ je obsiahnutá dohoda o vyplnení
zmenky, na základe ktorej účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou

(blankozmenkou) vystavenou dňa 11.05.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený
ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,
čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený dňa 23.02.2012 vyplnil
zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 166 € s dátumom začiatku úročenia
dňa 15.12.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 28.02.2012. "Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remintentovi tak bola vystavená zmenka, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník
neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa vzmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi
zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu

ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku (§ 54 ods. 5
Občianskeho zákonníka), resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej poukázal na to, že predmetná zmluva neobsahuje základnú náležitosť zmluvy, a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov („RPMN“). Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý mu

umožňuje identifikovať v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom.
Rozhodcovský rozsudok pritom nie je preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť,
čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky,
a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený
výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základy
dohody o vyplnení zmenky. V čl. 15. VPPÚ je ďalej obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovskú doložku súd posúdil

ako neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje
tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Cieľom rozhodcovskej zmluvy
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou
všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má tzv. formulárovú podobu.
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva

zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať,
je oprávnená. Túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na
smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Z
vyššieuvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol v celom rozsahu.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnený,ktorýnamietal,žesúdprvéhostupňavychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom
konaní. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c). Exekučný súd sa
dostáva do pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) iba za tých podmienok, že tento
nedostatok je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta, že v rámci preskúmavania exekučného
titulu po stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust.

§ 45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona. Ďalej namietol neúplne zistený skutkový stav súdom. Malza to, že rozhodcovská zmluva bola riadne uzatvorená v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke

formálnej a materiálnej.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zmluva o úvere v spojení so Všeobecnými podmienkami, uzavretá
medzi oprávneným a povinným, obsahujúca rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil
svoju právomoc a priznal tak oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou

zmluvou. Oprávnený pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ
čo v konaní nebolo zistené ani preukázané, že by povinný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, pričom dôkazné bremeno ťaží toho, kto tvrdí opak (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti(tedabezakejkoľvekprocesnejaktivityspotrebiteľa)účinnú

spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská zmluva sa
javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom

konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), krajský súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013,
v ktorom sa uvádza, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti
zdôraznil princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu a tým je ochrana práv
spotrebiteľa.

Na základe rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca

právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto
nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránilatomu,abyvecbolaopätovneprejednaná.Neplatnározhodcovskádoložkanemohlaplatnezaložiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade

ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.