Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Er/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202571
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212202571.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Bardejov, Ťačevská 43, 085 01 Bardejov
proti povinnému V. G., D..X.X.XXXX, J. XXX/X, XXX XX N., pre vymoženie 428,22 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. EX 1079/2012 z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi trovy exekúcie vo
výške 39,83 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr.
Róbertovi Segľovi sa dňa 23.3.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný
titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil výkaz nedoplatkov č.1147280413 vydaný

Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bardejov dňa 4.10.2011. Návrhom na vykonanie
exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 428,22 EUR a trov exekúcie.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 051091* zo dňa 11.4.2012 sp. zn. 6Er/285/2012 poveril
súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Dňa 21.6.2012 povinný doručil súdnemu exekútorovi podanie označené ako „upovedomenie o začatí
exekúcie...dôrazný protest s uplatnením presvedčivých námietok voči nej“ v ktorom upovedomenie a

celé exekučné konanie označil za nezmyselné, právne neopodstatnené a nereálne. Podľa povinného
výkaz nedoplatkov nemôže byť automaticky a bez ďalšieho exekučným titulom pokiaľ jeho zákonnosť
nikto kompetentne nepreskúma. Poukázal na to, že proti tu vymáhanému výkazu nedoplatkov uplatnil
včas námietky ktorým sa ale nikto nevenoval a boli odignorované. Povinný tvrdil, že exekúcia sa voči
nemu vedie neprávom, keďže žiaden zákon mu neukladá povinnosť zo svojej mzdy zrážať a realizovať

odvody a jediným, kto tu mohol niečo porušiť je spoločnosť BIJO VZ s.r.o. Prešov a preto by si poisťovňa
mala prípadnú svoju pohľadávku uplatňovať voči tejto spoločnosti. Povinný žiadal okamžite upustiť od
vykonávania exekúcie voči nemu.

K tomuto podaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 10.8.2012 tak, že povinný už proti
prvému výkazu nedoplatkov číslo 1147280413 zo dňa 19.5.2011 podal vecne odôvodnené námietky
a doložil doklad o poistení v Českej republike, pričom týmto námietkam oprávnený v celom rozsahu
vyhovel, ako to je zrejmé aj z obsahu tu vymáhaného výkazu nedoplatkov. Tvrdil, že napriek tomu

podal povinný námietky aj voči novému výkazu nedoplatkov číslo 1147280413 zo dňa 4.10.2011, tie
však už neobsahovali vecné dôvody a preto sa na ne v zmysle §17a ods.4 zák.č.580/2004 Z.z. o
zdravotnom poistení neprihliadalo, čo bolo povinnému oznámené listom zo dňa 4.11.2011, ktorý si
však povinný nevyzdvihol na pošte v odbernej lehote. Preto vzhľadom na skutočnosť, že námietkypovinného voči výkazu nedoplatkov ktorý tu je exekučným titulom neboli vecne odôvodnené, a tak sa
na ne neprihliadalo, pričom po márnom pokuse oznámiť túto skutočnosť povinnému výkaz nedoplatkov
nadobudol vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom, sú námietky povinného proti exekúcii nedôvodné.

Podaním zo dňa 13.9.2013 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku
dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uvedené odôvodnil tým, že
po zisťovaní majetkových pomerov povinného zistil nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného z dôvodu
neexistencie postihnuteľného majetku povinného, keďže ten nemá ani majetok postačujúci na úhradu
trov exekúcie a nie je tak možné realizovať žiaden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v

Exekučnom poriadku. V podnete tiež súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške
39,83 EUR k náhrade ktorých žiadal zaviazať oprávneného.

V danom prípade je tu teda na jednej strane podanie povinného, ktorým namieta proti exekúcii a
žiada ju okamžite zastaviť a na druhej strane podanie súdneho exekútora, ktorým rovnako navrhuje
exekúciu zastaviť. Vzhľadom na zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie, čo zodpovedá vôli povinného
vyjadrenej v jeho podaní zo dňa 16.6.2012 v ktorom rovnako žiadal exekúciu zastaviť súd o podaní

povinného osobitne nerozhodoval, keďže by to odporovalo zásade hospodárnosti konania. Rozhodnutie
o podaní povinného by v danom štádiu a procesnej situácii bolo nadbytočné, keďže zamietnutie jeho
námietok by nič nemenilo na potrebe exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného a aj prípadné
vyhovenie námietkam by rovnako malo za následok len následné zastavenie exekúcie, preto za takého
stavu, keď rozhodnutie o podaní povinného nemôže mať vplyv ani na rozhodnutie o trovách exekúcie,

keďže povinný ich náhradu neuplatnil a žiadne mu preukázateľne nevznikli súd o jeho podaní osobitne
nerozhodoval a pristúpil rovno k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 57 ods.1 písm.h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora. V danom
prípade súdny exekútor po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že
nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Zo spisu súdneho
exekútora vyplýva, že ten v priebehu doterajšieho vedenia exekúcie vykonal opakované šetrenie po
majetku povinného avšak lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného

umožňujúceho exekúciu čo len sčasti úspešne vykonať. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že
povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel ani nehnuteľností, nie je evidovaný ako poberateľ
mzdy či dávok. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1
Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu,

ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného
konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie
tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a teda nebolo by ani v
záujme oprávneného, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by musel v konečnom dôsledku pri neúspešnej
exekúcii znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových

pomeroch povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci,
preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu
exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť

ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové
výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1
Exekučnéhoporiadku) nemámajetoknaichúhraduataksúdpostupujúcpodľa§203ods.2Exekučného

poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi.

Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky číslo
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej
len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 39,83 EUR z ktorej suma 33,19 EUR

predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky a suma 6,64 EUR
predstavuje DPH.

Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. Keďže exekučné konanie
začalo dňa 23.3.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 patrí exekútorovi
odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny

exekútorvosvojomvyúčtovanípožadovallentútominimálnuodmenuvovýške33,19EUR,pretomutáto
bolabezďalšiehopriznanávuvedenejvýške.Popripočítanídanezpridanejhodnotyzodmeny6,64EUR
ktorej je súdny exekútor platiteľom, výška trov exekúcie, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
predstavuje sumu 39,83 EUR.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to

uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.