Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 0Er/168/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4398896051
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Zakarová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4398896051.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: VINACO HOLDINGS LIMITED, so sídlom
Kyriakou Matsi, 16, Eagle, House, 10 floor, Agioi Omologites, P.C. 1082, Nicosia, Cyperská republika,
registrovaná,vRegistriobchodnýchspoločnostíCyperskejrepublikypodreg.č.H.E.121172,zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava 811 06,
IČO: 36 808 539, proti povinnému: LEVÍN, spol. s r.o., so sídlom Mestský majer 20, Levice 934 01, IČO:

31 430 341 (výmaz z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňom 02.03.2005), vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Ivety Tóthovej, so sídlom Exekútorského úradu, Nemocničná 16, 990 01 Velký Krtíš
pod sp. zn. EX 471/2002, o vymoženie 735.940,45 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 168/1998 za neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 168/1998.

Súd nepriznáva súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Levice sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného: VINACO HOLDINGS
LIMITED, so sídlom Kyriakou Matsi, 16, Eagle, House, 10 floor, Agioi Omologites, P.C. 1082, Nicosia,
Cyperská republika, registrovaná, v Registri obchodných spoločností Cyperskej republiky pod reg. č. H.
E. 121172, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická
6, Bratislava 811 06, IČO: 36 808 539, proti povinnému: LEVÍN, spol. s r.o., so sídlom Mestský majer 20,
Levice93401,IČO:31430341(výmazzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduNitradňom02.03.2005),

o vymoženie 735.940,45 eura .

Povinný- LEVÍN, spol. s r.o., so sídlom Mestský majer 20, Levice 934 01, IČO: 31 430 341, bol ex offo
vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňom 02.03.2005. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1K 37/99 zo dňa 19.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2002, bol návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku spoločnosti.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len
EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31.1.2002), náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.1.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Dňa 24.7.2013 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy vzniknuté v
súvislosti s vykonávaním exekúcie v sume 60,95 eura.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo pred 1.2.2002.

Toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného 26.1.1997. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa
začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy

exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba
povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zanikla výmazom z obchodného registra 30.03.2007.
Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri
splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa

tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy
exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2007
došlo k zániku povinnej, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti
byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho

aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako
nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou
ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela
Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 (§ 235 ods.

2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne

aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).

Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,
odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnejmiery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto
súvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor
Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku

(rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie,
kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami
súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre
ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS
475/2010).

Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne
záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M
Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekučné konanie a
nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.