Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242664
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113242664.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava,
IČO: 36 715 662, proti povinnému: I. T., nar. XX. XX. XXXX, I. T. XXX, o vymoženie sumy 503,93 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Er/1575/2013 a u súdneho exekútora
JUDr. Kamila Líšku, Ul. 29. augusta 2, Bratislava pod sp. zn. Ex 4568/2013, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/1575/2013-47 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2
písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods.
1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o

spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. G09091019 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. dňa 14. 09. 2012, ktorého vydaniu predchádzala Zmluva o úvere
a ďalších úverových produktoch č. 1118715807 zo dňa 22. 03. 2007, ktorú súd posúdil ako zmluvu

spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky úverových produktov, v
ktorých je v bode 5.38 článku obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka.

Konštatoval, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcomna základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa oprel
o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243/2008) i rozsudok Európskeho

súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Poukázal na dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, z ktorej vyplýva, že cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc

rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za
neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi,
ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za

neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej
doložky. Konštatoval, že v zmysle tejto dôvodovej správy je predmetná rozhodcovská doložka v zmysle
zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže dlžníkovi nebráni, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil
napríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysiuplatnilsvojeprávavočidlžníkovi
na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/18/2010, ktoré vo svojom odvolaní citoval a v ktorom súd uviedol,
ževobdobído31.12.2007saust.§52až§54Občianskehozákonníkavzťahovalilennakúpnu zmluvu,
zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť

uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do súladu svoju zmluvu s
ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01. 04. 2004, ani sankcia neplatnosti
vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Ďalej odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že novelizovaným
ust. § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje
sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda

pred dňom 01. 01. 2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci
podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom
01. 01. 2008 z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka.KrajskýsúdvPrešovekonštatoval,ževpreskúmavanejvecibolaúverovázmluvauzatvorená
dňa10.10.2005aztohtodôvodumôžebyťprávnadovolenosť,čirozporsdobrýmimravmiposudzovaná

len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v
zneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy.Zdôraznil,ževprejednávanejvecisastalrozhodcovskýrozsudok
(exekučný titul) právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok
podľa § 3 ZKR - žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. ZRK, napríklad i z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy (doložky). Podľa ods. 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 dodržiavanie zásady efektivity
nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné
opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil
úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal
právoplatným. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.

k. 18CoE/924/09, z ktorého vyplýva, že treba prisvedčiť právnemu tvrdeniu oprávneného, že súd prvého
stupňanapriektomu,ženenastalaanijednaskutočnosť,uvedenáv§45ods.1zákonaorozhodcovskom
konaní, bez ďalšieho konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe
čoho k takému záveru dospel. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako

to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2014 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 13. 12. 2013,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi doručený návrh oprávneného zo dňa 13. 11. 2013
na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 503,93 eur s príslušenstvom a trov

exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp.
zn. G09091019 zo dňa 14. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2012 a vykonateľnosť
dňa 20. 10. 2012. Následne súdny exekútor JUDr. Kamil Líška podaním zo dňa 17. 12. 2013 požiadal
príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného

titulu. Dňa 16. 04. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté
uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,

ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. dňa 14. 09. 2012 v konaní pod sp. zn. G09091019. O jeho vydanie
požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe Zmluvy
o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22. 03. 2007, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky
úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: "GE a
zákazníksadohodli,ževšetkymedzinimivzniknutésporyzprávnychvzťahovnazákladeZmluvyalebos

ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu
rozhodcovského súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, IČO: 35
862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto
súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne
dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi

nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd."

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá

mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva z obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) Zmluvy o úvere a ďalších
úverových produktoch zo dňa 22. 03. 2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom

nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom

rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného

zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,
pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia
tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu
nárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,nakoľkobolisplnenépodmienkynazamietnutienávrhu,
ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22. 03. 2007,
ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
zneníneskoršíchpredpisovplatnomvčasejejuzavretia.Súčasťoutejto zmluvysúobchodnépodmienky

úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého
stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní
povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4,
písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t.
j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.