Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220990
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114220990.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľky: M. S., nar. X.X.XXXX,
bytom S. XX, S. proti odporcovi: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., o nariadenie predbežného
opatrenia, o zákaz priblíženia sa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 7.8.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.8.2014 a
upravenýmnazákladevýzvysúdudňa25.8.2014doručenýmtunajšiemusúdudňa26.8.2014domáhala,
aby súd zakázal odporcovi H. S., ktorý je jej manželom priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť päť metrov.
Žiadosť odôvodnila tým, že dňa 6.8.2014 podala trestné oznámenie na OO PZ Hlohovec na odporcu
z dôvodu, že odporca jej počas celého manželstva neustále ubližuje, týra ju fyzicky ako aj psychicky.

Viackrát ju fyzicky napadol a to tak, že ju bil rukami a tiež ju kopal nohami po celom tele. Na lekárskom
ošetrení nikdy nebola z dôvodu, že sa bála odporcu, ktorý sa jej vyhrážal smrťou, pokiaľ by tieto
skutočnostioznámila.Naposledyjufyzickynapadolodporcapredtýmakopodalatrestnéoznámenie,t.j.v
týždni pred dňom 26.8.2014 a to z dôvodu, že mu oznámila skutočnosť, že podala návrh na rozvod. Tieto
skutočnosti môžu potvrdiť ich deti pochádzajúce z manželstva ako aj svedkyňa G. W., ktorá im chodí
varovať deti. Z dôvodu, že ďalej nedokázala zvládnuť fyzické a psychické týranie zo strany odporcu,

dňa 9.7.2014 odišla z domu.

V danom prípade súd vychádzal z ustanovenia čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky sloboda
pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to
nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a
slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

Z citovaného ustanovenia Ústavy SR ako najvyššieho zákonu štátu vyplýva, že o obmedzení ústavného
práva na slobodu pohybu, ktorého sa v tomto konaní dožaduje navrhovateľka (nakoľko žiada, aby

bol odporcovi uložený zákaz priblíženia sa k jej osobe), môžeme uvažovať za predpokladu splnenia
formálnych aj materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou na obmedzenie slobody pohybu je
podmienka zákona, čo znamená, že obmedzenie musí byť ustanovené v prameni práva, ktorý má silu
zákona. Takýmto zákonom je napríklad zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z.z.
Trestný poriadok. Oba uvedené zákony obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej je možné osobe uložiť
zákaz priblížiť sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti. Trestný zákon upravuje túto možnosť vo

svojom § 51 ods. 1 a 2, podľa ktorého súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačnýdohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako. Pri určení
probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia

alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, pričom podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného
zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako
päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. podmienka zákona, čo znamená, že
obmedzenie musí byť ustanovené v prameni práva, ktorý má silu zákona. Takýmto zákonom je napríklad
zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok. Oba uvedené zákony

obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej je možné osobe uložiť zákaz priblížiť sa k osobe poškodeného
do určitej vzdialenosti.

Trestný zákon upravuje túto možnosť v § 51 ods. 1 a 2, podľa ktorého súd môže za podmienok
uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky,
ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49
ods. 2 platí rovnako. Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť

rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, pričom podľa §
51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Vo vyššie citovaných ustanoveniach sú zakotvené konkrétne obmedzenia a povinnosti, ktoré môže súd

uložiť páchateľovi, ktorému ukladá podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. Tieto
obmedzenia a povinnosti sú v určitom vzťahu k spáchanému činu a v podstate predstavujú príkaz
na pozitívne správanie páchateľa viesť riadny spôsob života. Ako vyplýva zo zákonného ustanovenia,
uvedený príkaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa
v blízkosti obydlia poškodeného môže byť uložené iba osobe, ktorej sa ukladá trest odňatia slobody s

jeho podmienečným odkladom t.j. osobe, ktorá je uznaná vinnou zo spáchania niektorého z trestných
činov. Je potrebné uviesť, že podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom
stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, z ktorého vyplýva, že otázku,

či ide o trestný čin alebo priestupok si súd nemôže posúdiť sám, ale musí vychádzať z rozhodnutia
príslušných orgánov, ktoré trestné činy a priestupky prejednávajú. Uvedenú slobodu pohybu, ako to už
súdkonštatovalvyššie,možnoobmedziťibazákonomaTrestnýzákonpreobmedzenieústavnéhopráva
požadovaného navrhovateľkou vyžaduje, aby sa osoba dopustila trestného činu, spáchanie priestupku
nie je postačujúce.

Trestný poriadok upravuje túto možnosť vo svojom § 82 ods. 1 písm. h) a 2, podľa ktorého ak sudca
pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na
slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol
väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení
alebo povinností, najmä zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej

osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na
návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Ako vyplýva zo zákonného
ustanovenia, uvedený zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov môže tiež uložiť súd v prípade, že prebieha trestné konanie,

v ktorom sa rozhoduje o väzbe obvineného ako zaisťovacieho prostriedku, pričom doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho

totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

V tomto prípade nemusí byť preukázané, že bol spáchaný trestný čin, ale musí byť zistené o.i., že
doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný a má znaky trestného činu. Z vykonaného dokazovania ako už súd konštatoval vyššie však
bolo preukázané, že skutok, ktorého sa odporca dopustil je priestupkom, a preto opätovne nie je splnená
podmienka Trestného poriadku, že by sa malo jednať o trestný čin, a preto súd návrh navrhovateľky

v celom rozsahu zamietol. Ako vyplýva z citovaných zákonov, aby súd mohol určitej osobe uložiť
požadovaný zákaz priblíženia sa k osobe poškodeného, je nevyhnutné, aby bolo proti tejto osobe
vedené trestné konanie, v ktorom musí byť preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu, čo v
prejednávanom prípade splnené preukázateľne nebolo a preto súd nemohol pristúpiť k obmedzeniu
slobody pohybu odporcu. Navrhovateľka je preto oprávnená domáhať sa uloženia uvedeného zákazu

iba v prípade, že bude vedené trestné konanie proti odporcovi a túto žiadosť je oprávnená predniesť aj
orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú prokurátor a policajt. Súd zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom maloletého syna účastníkov konania, nakoľko odporca ho navrhol vypočuť ku
skutočnostiam, ktoré by mohli byť relevantné iba pre konanie o rozvod manželstva, pričom uvedený
svedok,ktorývsúčasnostičelíviacerýmsúdnymkonaniamprebiehajúcimimedziobomarodičmi,ktorých

má rád, je svedkom zaujatým, nakoľko nie je navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Ako vyplýva z citovaných zákonov, aby súd mohol určitej osobe uložiť požadovaný zákaz priblíženia sa k
osobepoškodeného,jenevyhnutné,abyboloprotitejtoosobevedenétrestnékonanie,vktorommusíbyť
preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu, čo v prejednávanom prípade splnené preukázateľne
nebolo a preto súd nemohol pristúpiť k obmedzeniu slobody pohybu odporcu. Navrhovateľka je preto

oprávnená domáhať sa uloženia uvedeného zákazu iba v prípade, že bude vedené trestné konanie
proti odporcovi a túto žiadosť je oprávnená predniesť aj orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú
prokurátor a policajt.

V zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. by sa navrhovateľka mohla domáhať, aby súd uložil odporcovi, aby
dočasnenevstupovaldodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjepodozrivýznásilia.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Úspešnýmúčastníkomkonaniabolodporca,ktorémutrovykonanianevznikli,apretomusúdichnáhradu

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.