Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102897754
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7102897754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. poisťovňa, so sídlom ul. XX. augusta 8, U.,
pobočka X., A. námestie 1, proti povinnému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, X.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, so sídlom J. 3, Košice, pod sp. zn. EX 1144/02,
o vymoženie 1 646,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I zo dňa 12.11.2013, č. k. 1Er/1489/2002-17, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,58 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 06.08.2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej
veci. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný
zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd prvého stupňa z
uznesenia zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 39D/203/2011 zistil, že povinný zomrel dňa 10.03.2011 a
nezanechal žiaden majetok, t. j. zomrel nemajetný. Vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ust.

§ 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), teda pre nemajetnosť povinného. Na náhradu trov exekúcie vo výške 55,58 eur zaviazal
oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie

zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, túto zastaviť a súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov
exekúcie.

Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre
nemajetnosť povinného. Podľa oprávneného mal exekučný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Týmto je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom
konania. V ďalšom mal za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie nie sú dané podmienky ani
na uloženie mu povinnosti nahradiť trovy exekúcie, keďže ako oprávnený jej zastavenie nezavinil.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa o odvolaní oprávneného proti jeho
uzneseniu rozhodla podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a

odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a
vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho

odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti
dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací

súd toto odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust.
§ 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra

2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu
súdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje

zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo podaním odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca

súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade
trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.