Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/510/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312221436
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312221436.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcom: 1/ W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX a 2/ K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom

Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 6.177,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka
na strane odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 06. 2013 č. k. 9RO/508/2012-59,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcov m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania v sume 437,24 eura JUDr. Andrejovi Cifrovi,

advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho
konania v sume 23,58 eura JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie, v ktorom

sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia 6.177,38 eura s príslušenstvom pre späťvzatie
návrhu navrhovateľa, učinené písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 06. 2013.
Odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 363,80 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do
15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním, doručeným súdu dňa 08. 04. 2013 oznámil právny
zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník
na strane odporcu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 137, § 146 ods. 1 písm. c),
2, § 93 ods. 1-4 OSP. Mal za to, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, nakoľko svoj návrh na
začatie konania zobral v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, pričom k jeho späťvzatiu nedošlo
pre správanie odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli.

Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, dôvodiac,
že tieto neboli účelne vynaložené. V tejto súvislosti zdôraznil, že zastúpenie združenia na ochranu
spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené, a preto vyúčtované
trovy konania právnym zástupcom združenia považoval za neetické. Tiež uviedol, že v čase prevzatia
zastúpenia nemal právny zástupca konkrétnu vedomosť o predmete sporu, pričom túto vedomosť nemal
ani odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vstúpil. Situácia, kedy odporca nemal vedomosť o

podaní žalobného návrhu a vedľajší účastník nemal náležitú vedomosť o predmete sporu, skutkovýchokolnostiachprípaduastavekonania,okremspisovejznačkykonaniaaidentifikačnýchúdajovúčastníka
a vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu odporcu ( spotrebiteľa ), ktorého záujmy mal v danom spore
riadne hájiť, navodzuje dojem, že sa zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa jedná o paušálny vstup

do súdneho konania. Uzavrel, že účelom vstupu združenia do konania nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcov, len v
časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania
mu náhrady trov celého konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec

posúdil, keď mu nepriznal náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3 OSP uviedol, že do
predmetného konania vstúpil opodstatnene, keďže žalobca vzal žalobu späť až po vstupe vedľajšieho
účastníka a podaní odporu zo dňa 29. 04. 2013, ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa
v súdnom konaní. Spotrebiteľ bol vo veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, ktorého
vstup do konania je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské
práva. Poukázal, že súdy pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze, ktorý si naviac vedome

uplatňuje premlčaný nárok, nemajú žiaden problém priznávať mu trovy konania, ktoré si dokonca v
prevažnej väčšine vecí žiada dodávateľ priznať v nezákonnej výške aj za úkon právnej služby písomné
podanie protistrane, a to pokus o zmier, ktorý je v rozpore s advokátskou tarifou. Cieľom združenia je
ochrana spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov. Mal za to, že súd pri nepriznaní trov
vedľajšieho účastníka postupuje v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ,

vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tomto smere
poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a článok 38, článok 47 Charty základných práv
EÚ. V prípade, ak by mu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, bola by tým znemožnená
reálna ochrana spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/03, sp. zn. II. ÚS 31/04, sp. zn. II. ÚS 56/05, sp. zn. IV. ÚS 147/08, sp. zn. II. ÚS

122/09, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 06. 2010 sp. zn. 5Cdo 71/2010,
ako i rozsiahlu judikatúru krajských súdov, ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania. Zdôraznil,
že má právo vystupovať v súdnom konaní proti dodávateľom na základe princípu „ rovnosti zbraní“.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z

podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Naviac združenie malo možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že združenie nemá vedomosť
o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,

že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219

OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 27. 11. 2012,
ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 6.177,38 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého
úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0222292715, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom v 1. rade ako dlžníkovi a odporkyňou v 2. rade ako dlžníčke dňa 20. 12.

2004. Odporcovia v 1. a 2. rade splátky úveru nehradil riadne a včas, čím sa dostali do omeškania
s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovali sumu v celkovej výške6.177,38 eura. Súd prvého stupňa dňa 27. 02. 2013 č. k. 9RO/508/2012-27 vydal platobný rozkaz,
ktorým uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 6.177,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 4.785,59 eura od 21. 12. 2009 do zaplatenia a nahradili trovy konania vo výške 370,50
eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 524,26 eura stým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Písomným
podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08. 04. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

odporcov. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 04. 2013 vedľajší účastník
na strane odporcov podal proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem iného
vzniesol námietku premlčania. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania v celkovej výške 437,24
eura za 2 úkony právne služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor
zo dňa 29. 04. 2013) po 210,81 eura spolu s náhradou hotových výdavkov 2 x 7,81 eura režijný paušál.
V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 06. 2013

zobralspäťsvojnávrhnazačatiekonaniaažiadalpredmetnékonaniezastaviťavedľajšiemuúčastníkovi
nepriznať náhradu trov konania. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa zastavil predmetné
konanie. Odporcom náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške
363,80 eura cestou príslušného daňového úradu. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku
čoho nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len vedľajším účastníkom na

strane odporcov napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal
náhradu trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie

alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej

tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.

§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. K
oná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí (§ 24), pričom ako zástupcu si vždy môže zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 OSP). Advokát je

povinnýúčelnevyužívaťvšetkyzákonompripustenéprostriedkyaspôsobyposkytovaniaprávnejpomoci
účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 OSP).

Citované ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
v konaní ako účastník. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník
má (rovnako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné

ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťouzabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom,
a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek
pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná

náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v prípade, ak takéto právo na
náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.
2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi

využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že
každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho
zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. Preto za situácie, že odporcom vzniklo právo na
náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej

úpravy dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa v
napadnutej časti. Niet totiž sporu o tom, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať advokátom
a v prípade vzniku práva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcov,
na strane ktorých vystupuje. Bol teda naplnený zákonný predpoklad podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP

na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Naviac aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do
úvahy len v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z
časti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V danej veci
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konanie späť až po tom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník,

a preto nie je možné uzavrieť, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nedôvodná a neúčelná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov priznal podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP náhradu trov konania, pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia, ktoré boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby

( prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor zo dňa 29. 04. 2013 ) pri
hodnote sporu 6.177,38 eura po 210,81 eura ( § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b) cit. vyhlášky ),
náhradou hotových výdavkov 2 x 7,81 eura režijný paušál ( § 15a, 16 ods. 3 vyhlášky ). Úhrnom tak
trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov predstavujú sumu 437,24 eura. Navrhovateľ je
povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcov ( § 149

ods. 1 OSP ).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

OSP tak, že vzhľadom na plný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcov v odvolacom konaní
mu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške
15,77 eura ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 437,24
eura znížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 7,81 eura režijný paušál (§ 15a, § 16
ods. 3 cit. vyhl.). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 23,58 eura je navrhovateľ

povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.