Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Monika Bellová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2614206231.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: P. P., Z.. X.X.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX Q., štátny
občan SR, právne zast.: Mgr. Ľubomír Karika, advokát so sídlom M. R. Štefánika 638/56, 907 01
Myjava, proti odporcovi: X. X., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o nariadenie
predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.7.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia (doplnený
dňa 8.7.2014), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd až do právoplatnosti skončenia konania
vo veci samej o určenie neplatnosti o ukončení nájmu nehnuteľnosti zakázal odporcovi nakladať
s nehnuteľnosťou v spoluvlastníctve odporcu, a to s rodinným domom súpisné číslo 19, vedeným
Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre okres Senica, obec A., katastrálne

územie A., parc. registra C č. XXX/X vo výmere 102 m2 - zastavané plochy a nádvoria a aby
určil povinnosť odporcovi zdržať sa zásahov do práva navrhovateľa na pokojné užívanie uvedenej
nehnuteľnosti.

Svoj návrh podaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ odôvodnil tým, že
navrhovateľ uzatvoril s odporcom ako vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti dňa 22.5.2013 nájomnú
zmluvu na prenájom priestorov v nehnuteľnosti č. XX-XX-XX, predmetom ktorej bol prenájom miestností

č. 003, 004, 005, 006, 008, 009, 010, 012 v zmysle plánu priloženého k zmluve, mimo pivnice a povaly.
Navrhovateľ spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi užíva predmetnú nehnuteľnosť od riadneho
uzatvorenia nájomnej zmluvy viac ako jeden rok, pričom po celý čas užívania nehnuteľnosti si riadne
v zmysle nájomnej zmluvy plní všetky záväzky, o čom doložil aj potvrdenia o úhrade nájomného a
ostatných nákladov (zálohových platieb) spojených s užívaním nehnuteľnosti dohodnutých v nájomnej
zmluve spolu vo výške 350 € mesačne. Aj napriek uvedeným skutočnostiam sú užívacie práva

navrhovateľa k nehnuteľnosti opakovane obmedzované a marené, nakoľko zo strany odporcu dochádza
k neoprávneným zásahom, a to najmä vo forme odpojenia od elektrickej energie dňa 2.7.2014 bez
akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia či výzvy, čo má pre navrhovateľa a jeho rodinu mimoriadne
negatívny a nepriaznivý vplyv, pričom takého konanie navrhovateľ považuje za porušenie platných
ustanoveníObčianskehozákonníkatýkajúcichsanájmubytu,alenajmäjehozániku,akoajzaporušenie
ďalších osobitných zákonov a dobrých mravov. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že v

zmysle čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy bol nájomný pomer medzi účastníkmi uzatvorený na dobu určitú
jeden rok s tým, že ak žiadna zo zmluvných strán nevypovie zmluvu, tak sa stáva zmluvou neurčitou s
dvojmesačnou výpovednou lehotou.

Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho

starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné,
len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov

účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom
predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú
pomery účastníkov, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné
rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude
predmetom konania. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním

žaloby, okrem iného závisí vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa má obmedziť
časové trvanie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Už z návrhu
na vydanie predbežného opatrenia podávaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či
navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah,

ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe
žaloby.

Opredbežnomopatrenísúdspravidlarozhodujebeznariadeniapojednávaniaabezvýsluchuúčastníkov
konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva
výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena v konaní, v ktorom sa zásadne dokazovanie

nevykonáva, potom predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre
osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením.

V danom konaní má súd za to, že nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým je existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v konaní
odporcu, ktoré by bolo možné označiť za konanie ohrozujúce výkon súdneho rozhodnutia a ktoré by

zakladalo potrebu dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania. V návrhu navrhovateľ prejavil obavu z
možného nakladania nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, dôvodnosť svojich tvrdení však nepreukázal
spôsobom, aby bolo možné konštatovať, že hrozí reálna obava z konania odporcu. Ohrozenie výkonu
rozhodnutia vo veci samej musí byť osvedčené tým, že odporca koná tak, že v konečnom dôsledku môže
dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia. V danom prípade však

súd nemal dostatočne preukázanú opodstatnenosť a reálnu existenciu obavy z konania odporcu (t.j.
navrhovateľ nepreukázal, že odporca vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu alebo k inému nakladaniu
s predmetnou nehnuteľnosťou), ako ani skutočnosť, či alebo akým spôsobom by odporca obmedzoval
alebo maril užívacie práva navrhovateľa (t.j. nepredložil dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia o prerušení
elektrickej energie), a tým ani naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov pred rozhodnutímvo veci samej. Zároveň z návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je možné posúdiť existenciu
vzťahu k budúcemu konaniu, pretože z neho nie je zrejmé, čo má byť jeho predmetom, teda čoho sa
mieni navrhovateľ žalobou domáhať. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že odporca dal navrhovateľovi

výpoveď z nájmu, uvedenú skutočnosť však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd z
uvedených dôvodov návrh na predbežné opatrenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu

súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.