Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/507/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233389
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7107233389.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvovecižalobcu:R..S.Š.,správcakonkurznejpodstatyúpadcu:L.T.,D..T..,Q.Š.,
J. B. XX, zast. advokátom J.. R. B., Advokátska kancelária K., Q.Č. XX, proti žalovanému: J. Y., bytom
Q., X. XX, zast. advokátom J.. J. T., Advkoátska kancelária Q., Š. XX, o návrhu žalovaného o zaplatenie
17.254,23 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 11C/26/2007-199
z 11.7.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách štátu.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného tak, že zaväzuje žalobcu
zaplatiť žalovanému titulom náhrady trov konania sumu 2.999,22 €, ktorú je povinný zaplatiť advokátke
J.. K. I. D. a sumu 605,91 €, ktorú je povinný zaplatiť advokátovi J.. J. T., všetko do 3 dní po právoplatnosti
uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia, zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu a nepriznal štátu právo na náhradu trov
konania vo výške 202,71 €.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že predmetom konania vo veci samej bola žaloba o zaplatenie
2.779,63 € titulom neoprávnene získaného majetkového prospechu. Žalovaný vzájomným návrhom sa
domáhal náhrady stratu na zárobku v celkovej výške 10.058,62 €. Rozsudkom č.k. 24C/529/2000-136

z 19.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.11.2007, žaloba žalobcu bola zamietnutá, vzájomný
návrh žalovaného bol vylúčený na samostatné konanie a bol predmetom tohto konania. Uznesením dňa
16.5.2012 súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu žalovaného, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi zaplatiť mu 17.254,23 € s prísl.

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 11C/26/2007-159 z 20.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Co/288/2012-192 z 18.4.2013 rozhodol tak, že žalobcu zaviazal žalovanému

13.321,62 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vychádzajúc z § 137 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 142 ods.1, 2 O.s.p. a § 149 ods.1 O.s.p. uzavrel,
že žaloba žalobcu v celom rozsahu bola zamietnutá, preto úspech žalovaného v tejto časti sporu je
100%, preto má právo na náhradu trov konania za účelné bránenie práva proti žalobcovi v plnej výške.
Čo sa týka vzájomného návrhu, vzhľadom na to, že v čase od 12.6.1997 do 31.12.2003 predmetomvzájomného návrhu bola žaloba o zaplatenie 10.058,62 €. V konečnom rozhodnutí vo veci žalobca
bol zaviazaný na úhradu sumy 13.321,62 €, úspech žalovaného v tejto časti konania jeho protinávrhu
považoval za 100%-ný. Za takýchto okolností mal za to, že žalovanému patrí nárok na náhradu

trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej pomoci v období od
20.10.2006 do 22.6.2009, za ktoré obdobie by mu patrila náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 4.265,64 €, keďže však právna zást. žalovaného vyčíslila odmenu iba vo výške 4.050,88 €,
bola jej priznaná odmena iba v tejto výške. Z vyčíslených trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa
nepovažoval za účelne vynaložený úkon príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 19.12.2007 a prvá

porada s klientom z dôvodu, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia predstavuje prvotné oboznámenie
sa v konaní, ale právna zástupkyňa žalovaného v tomto konaní zastupovala žalovaného od roku 2006,
navyše nebola preukázaná porada s klientom konaná 19.12.2007, preto tento úkon nepovažoval za
účelný. Za obdobie od 1.10.2010 priznal žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na dvoch
pojednávaniach. Vychádzajúc z hodnoty sporu základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

pomoci určil vo výške 335,94 €. Mal za to, že pri uplatňovaní nároku na jeden úkon právnej pomoci -
zastupovanie na pojednávaní 17.4.2011 došlo k zrejmej chybe v písaní, pretože 17.4.2011 sa vo veci
pojednávanienekonalo,avšakdňa17.4.2012ánoaprávnyzástupcabolnatomtopojednávaníprítomný.
Trovy právneho zastúpenia ustanoveným advokátom v období od 1.10.2010 takto celkove vyčíslil na
605,91 €.

Vzhľadom na to, že štátu v tomto konaní vznikli trovy, žalovaný je v tomto konaní zo zákona oslobodený
od povinnosti platiť súdne poplatky, zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu v rozsahu 77,21%, keďže
v tejto časti žalobca bol neúspešný. V prevyšujúcej časti, keďže žalovaný je zo zákona oslobodený od
súdnych poplatkov, náhradu trov štátu vo výške predstavujúcej 22,79% nepriznal v súlade s § 148 ods.1
O.s.p.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol uznesenie v I., II. a III. výroku zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa poukazujúc na to, že žalovanému nepatrí náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho
zastúpenia za tieto úkony - štúdium spisu dňa 27.11.2006, 24.5.2007 a 10.2.2008, mal za to, že
žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie právneho

zastúpenia dňa 19.12.2007, t.j. po vylúčení protinávrhu na samostatné konanie. Konzultácie dňa
27.4.2009, 19.6.2009 a 22.6.2009 nasledujúce po konzultácii dňa 22.10.2008 boli podľa neho vykonané
v rozpore s § 14 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže po konzultácii dňa 22.10.2008 nedošlo k inému
úkonu právnej služby. Mal za to, že nesprávne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ priznal advokátovi
odmenu a režijný paušál za zastupovanie dňa 17.4.2011, keďže sám konštatoval, že v tento deň sa

pojednávanie nekonalo, preto pokiaľ si žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia za zastupovanie za deň 17.4.2012, súd mu ju nemôže priznať. Čo sa týka náhrady
trov štátu, mal za to, že súd prvého stupňa mal aj u neho prihliadnuť na to, že v zmysle § 4 ods.2 písm.m/
zák. č. 71/1992 Zb. je v celom rozsahu zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, preto mu nemala
byť uložená povinnosť nahradiť trovy štátu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.)
a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1 O.s.p. vo výroku o trovách štátu potvrdil a podľa § 220 O.s.p.
zmenil vo výroku o trovách konania.

Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že nebol spochybnený záver súdu prvého stupňa o rozsahu
úspechužalovanéhovkonaní,nebolnamietanýpostupsúduprvéhostupňaprivýpočtezákladnejsadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, odvolacie námietky sa týkali iba neúčelnosti jednotlivých
úkonov presne v odvolaní špecifikovaných.

Predpokladom, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania sú plný úspech vo
veci, účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje
s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne

zaručeného práva na právnu pomoc. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesnéúkonynariadenésúdompotrebnénazaujatieprocesnéhostanoviskakžalobe,kmeritórnemuvyjadreniu
účastníka konania, k vykonávanému dôkazu na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych
poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu. Úspešnému účastníkovi nepatrí

náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci vykonané v rozpore s § 142 ods.1 O.s.p.,
t.j. trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie alebo bránenie práva.

V časti, ktorou žalobca namietal, že úkon - štúdium spisu je zahrnutý v rámci právneho úkonu prevzatia
a prípravy právneho zastúpenia, preto nebolo možné priznať odmenu za úkony - štúdium spisu dňa
27.11.2006, 24.52007 a 2.10.2008, je potrebné námietky žalobcu považovať za dôvodne podané,

pretože štúdium spisu nemožno považovať za úkon právnej pomoci, oboznámenie sa s obsahom spisu
môže byť obsahom úkonu prevzatie a príprava právneho zastúpenia. V danom prípade advokátke bola
priznaná odmena za právny úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom. Preto pochybil súd prvého stupňa, pokiaľ priznal osobitne odmenu za uvedené úkony, t.j. za
štúdium spisu dňa 27.11.2006, 24.5.2007 a 2.10.2008.

Zanedôvodnújepotrebnépovažovaťnámietkužalobcuohľadneúčelnostiúkonu-konzultáciasklientom

6.10.2008. K prevzatiu právneho zastúpenia v danom prípade došlo uznesením o ustanovení právneho
zástupcu zo dňa 20.10.2006. Vzhľadom na to, že konzultácia s klientom sa uskutočnila dva dni pred
pojednávaním (pojednávanie pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo 8.10.2008), pričom išlo o prvé
pojednávanie po vylúčení časti nároku na samostatné konanie, uvedený úkon nemožno hodnotiť ako
neúčelný. Za nenáležitú odvolací súd považuje námietku, podľa ktorej poradu zo dňa 6.10.2008 mal súd

považovať za prvú poradu s klientom, pretože porada dňa 19.12.2007 nebola súdu preukázaná a takisto
odvolaciu námietku, podľa ktorej súd nemal žalovanému priznať náhradu trov právneho zastúpenia
za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia dňa 19.12.2007. Súd prvého stupňa, ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia nepovažoval za účelne vynaložený úkon právnej pomoci - príprava a prevzatie
právneho zastúpenia vrátane prvej porady dňa 19.12.2007 a za tento úkon nepriznal odmenu.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku o tom, že konzultácie dňa 27.4.2009,
19.6.2009 a 22.6.2009 nasledujúce po konzultácii 22.10.2008 boli vykonané v rozpore s § 14 ods.3
vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže po konzultácii s klientom nedošlo k inému úkonu právnej služby. Podľa
názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že po konzultácii s klientom z 22.10.2008 nedošlo k
inému úkonu právnej služby za situácie, že išlo o konzultácie uskutočnené po nariadení znaleckého

dokazovania súdom prvého stupňa (konzultácia zo dňa 27.4.2005), po tom čo advokátovi žalovaného
bol doručený znalecký posudok (konzultácia zo dňa 19.6.2009) nemožno tieto úkony považovať za
neúčelné. Napokon ani konzultáciu z 22.6.2009 nemožno považovať za úkon vykonaný v rozpore s § 14
ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o konzultáciu v súvislosti so žiadosťou žalovaného na podanie
vyjadrenia k znaleckému posudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s priznaním
odmeny za účasť advokáta na pojednávaní dňa 17.4.2012, ktorý považoval uvedenie dátumu 17.4.2011
iba za chybu v písaní. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že v rámci vyčíslenia trov právneho zastúpenia
paušálna náhrada bola vyčíslovaná vo výške, aká patrí za úkon vykonaný v roku 2012.

Podľa § 148 ods.1 O.s.p. má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,

ktoré platil, pokiaľ nie sú u nich predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní práva štátu na náhradu trov konania podľa tohto zákonného
ustanovenia nie je rozhodujúce, či konanie bolo od súdnych poplatkov vecne oslobodené, ale vždy sa
treba zaoberať zisťovaním predpokladov pre oslobodenie podľa § 148 O.s.p. toho z účastníkov, ktorému
má byť podľa výsledkov konania náhrada trov uložená.

Žalobca v odvolaní ako jediný dôvod pre nepriznanie náhrady trov štátu uvádza skutočnosť, že v súlade
s § 4 ods.2 písm.m/ zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodený od súdnych poplatkov, táto skutočnosť však samaosebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov štátu v prípade, že tento účastník v konaní
nebol úspešný. V danom prípade žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že uňho prichádza do úvahy oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdiluznesenievovýrokuonáhradetrovštátuazmeniluznesenie
vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného tak, že zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému titulom náhrady trov právneho zastúpenia 2.999,22 €, ktorú sumu je povinný zaplatiť
advokátke J.. K. I. D. a 605,91 €, ktorú sumu je povinný zaplatiť advokátovi J.. J. T. všetko do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.2 O.s.p.

majúc za to, že účastníci v konaní boli iba čiastočne úspešní, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.