Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Pribula
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212200647
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212200647.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing a. s., so sídlom Bratislava, Panónska
11, IČO: 35 704 713, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova
8, proti odporcovi: F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., C. XXXX/XX, o zaplatenie 7.213,83 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. októbra
2013, č. k. 6C/272/2012-86, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 22. 10. 2013 č. k. 6C/272/2012-86
(napadnutým rozsudkom) určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. UZF/08/92068 v článku 3 v poslednom odseku takto: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou
finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú
pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania“ je neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná
podmienka uvedená v článku V bod 5 vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku
k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nasledovne: „dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise
zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre“ je neprijateľná.
Súd taktiež určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku VII odsek 2 č. vo Všeobecných zmluvných
podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nasledovne: „v
prípade ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle odseku 1 tohto článku,
veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp. ich kombináciu: a) písomným
oznámením doručeným dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru, v
takomtoprípadejeveriteľoprávnenýoddlžníkapožadovať,abymuzaplatil:všetkydoposiaľnezaplatené
splátky spotrebného úveru, zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy, všetky náklady, ktoré veriteľovi
vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, všetky náklady, ktoré veriteľovi
vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru, náhrada všetkých škôd, ktoré veriteľovi
vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v
súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, poplatok za administráciu predčasnej splatnosti
spotrebného úveru. Výška poplatku je rovnaká ako výška poplatku za predčasné splatenie spotrebného
úveru uvedená v sadzobníku poplatkov“ je neprijateľná. Súd prvého stupňa zamietol návrh v celom
rozsahu a o trovách konania rozhodne osobitným uznesením vo veci samej. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 1 ods. 1 - 3, § 2 a § 4 ods. 1 - 8
zákona č. 258/2001 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ dňa 17. 01. 2012
doručil súdu návrh a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 7.213,83 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.213,83 eura za čas od 23. 08. 2010 do zaplatenia a
trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 23. 06. 2008 s odporcom uzatvoril úverovú zmluvu
o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068, pričom išlo o účelový spotrebný úver na zakúpenie ojazdeného
motorového vozidla. Tento úver sa odporca zaviazal zaplatiť spolu s príslušenstvom v dohodnutýchsplátkach. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky pre
dopravnú techniku. Navrhovateľ uviedol, že odporca čerpal spotrebný úver v sume 11.385,51 eura
a zaviazal sa ho vyrovnať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré však nedodržal. V dôsledku
uvedeného navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 1 písm. b/ VZP pre
dopravnú techniku. Určením predčasnej splatnosti úveru mu vznikol nárok na peňažné plnenie, ktoré
si uplatnil finančným vyúčtovaním zo dňa 02. 08. 2010 v sume 7.213,83 eura a zároveň upozornil
odporcu, že pristúpi k vymáhaniu pohľadávky, ak dlžnú sumu nezaplatí. Navrhovateľ si uplatnil úrok
z omeškania od 23. 08. 2010, trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia v sume 587,93 eura. Navrhovateľ doručil dňa 18. 10. 2013 súdu podanie, v ktorom uviedol,
že trvá na podanom návrhu. Odporca sa zaviazal na základe zmluvy o spotrebnom úvere poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Ďalej uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť
za výber ani za kvalitu predmetu financovania, čo vyplýva z čl. II. bod 1 VZP pre dopravnú techniku.
Prípadné vady predmetu kúpy nemajú žiaden vplyv na povinnosti vyplývajúce pre odporcu z úverovej
zmluvy.Navrhovateľkonštatoval,žepredmetfinancovaniasanepodarilopredaťformouverejnýchaukcií,
pretože po ňom vzhľadom na jeho technický stav nebol dopyt. Z toho dôvodu osobné motorové vozidlo
bolo speňažené v súlade s čl. V bod 5 zmluvy o zabezpečovanom prevode vlastníckeho práva č.
08/92068/ZPVP za 4.900,- eur. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Cíti sa podvedený,
lebo mu bolo odpredané vadné motorové vozidlo, ktoré nebolo možné používať na účel, na ktorý bolo
určené. Vadu motorového vozidla (prehrievanie motora) zistil asi týždeň po jeho prevzatí a oznámil to
navrhovateľovi aj p. H. (od ktorej motorové vozidlo prevzal). Zamestnancovi navrhovateľa (p. I.) povedal,
že vozidlo bude užívať do tej doby, kým to bude možné a úver bude splácať len do tej doby, kým auto
bude môcť užívať. Vozidlo užíval do 17.10. 2008 a následne ho odovzdal spoločnosti Global Sales
Solutions, s. r. o.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie preskúmaním spisového materiálu a zistil, že navrhovateľ na
základe zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 zo dňa 23. 06.2008 poskytol odporcovi spotrebný
úver v sume 11.385,51 eura (343.000,- Sk) na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. Volvo
S80, farby strieborná metalíza svetlá, VIN: G ktoré malo byť dodané dodávateľom Helena Horváthová
- A- Plus. Odporca sa zaviazal tento dlh zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 12.395,90 Sk s tým,
že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 23. 07. 2008. RPMN bola dohodnutá vo výške 27,70
%. Splátky sa mali vykonať vždy 25. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že posledná splátka mala
byť vykonaná dňa 25. 06. 2013. Navrhovateľ určil ku dňu 24. 02. 2010 predčasnú splatnosť úveru a
vyzval odporcu na úhradu zostatku spotrebného úveru vo výške 10.614,71 eura. Navrhovateľ listom
zo dňa 02. 08. 2010 vykonal finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy a vyčíslil celkový nedoplatok v
sume 7.213,83 eura (217.323,80 Sk). Z obsahu faktúry č. 0892068551 zo dňa 02. 08. 2010 súd zistil,
že navrhovateľ ňou odporcovi vyfakturoval zmluvnú pokutu podľa článku XII. ods. 6 VZP vo výške
1.292,03 eura (38.923,70 Sk). Z obsahu zmluvy zo dňa 23. 06. 2008 o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. 08/92068/ZPVP vyplýva, že na zabezpečenie svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy zo dňa 23. 06. 2008 navrhovateľ uzatvoril s odporcom túto zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, a to motorového vozidla, na zakúpenie ktorého poskytol odporcovi spotrebný úver. Z
navrhovateľovej špecifikácie žalovaného nároku mal súd za preukázané, že žalovaná suma pozostáva
z nároku na náhradu škody v sume 207,09 eura, vyplývajúca z faktúry č. 0892068801 podľa čl. VII
ods. 2 VZP, zo zaplatenia sumy 1 292,03 eura (faktúra č. 0892068551), ktorá predstavuje zmluvnú
pokutu za predčasné ukončenie zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle čl. XII bod 6 VZP, zo zaplatenia
sumy 1.645,88 eura ako neuhradené splátky úveru (splátka č. 17, 18, 19, 20 každá splátka v sume
411,47 eura), zo zostatku istiny spotrebného úveru v sume 8.968,83 eura ako súčet neuhradených
splátok 21 - 60. Z takto špecifikovaného nároku si navrhovateľ odpočítal výťažok z predaja motorového
vozidla vo výške 4.900,- eur. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom
túto zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru navrhovateľ uzatváral ako dodávateľ a odporca ako
spotrebiteľ. Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že ide o
tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač bola už pripravená a odporca nemohol obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd je
povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Z predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že neobsahuje údaj o dohodnutej úrokovej sadzbe.
V predpise splátok je úrok z úveru vyjadrený sumou 251.373,90 Sk. Takto uvedený údaj o úroku
súd prvého stupňa považoval za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch s tým, že všetky
ostatné zákonné náležitosti zmluva obsahuje. V dôsledku uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je platným právnym úkonom. Prvostupňový súd
preskúmal aj obsah tejto spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnýmizmluvnými podmienkami. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa predovšetkým podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), neurčitá, v rozpore
s ustanoveniami zákona, ako aj zmluvná podmienka vyjadrujúca finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
Podľa názoru súdu zmluvná podmienka uvedená v článku V bod 5 vo VZP pre dopravnú techniku
k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nasledovne: „dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise
zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre“ je neprijateľná,
pretože bezdôvodne finančne zaťažuje spotrebiteľa. Uviedol, že dodávateľ môže za svoju službu žiadať
len zaplatenie ceny služby, čo je v konkrétnom prípade úrok za poskytnutý úver. Dodávateľ však
nemôže žiadať ďalšie plnenie ako poplatok za uzatvorenie zmluvy. Súd zmluvnú podmienku uvedenú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. UZF/08/92068 článku 3 v poslednom odseku takto: „v prípade
omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo
požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania“ taktiež
považovalzaneprijateľnú,pretoženeprimeranezaťažujespotrebiteľa,atýmdoprávnehovzťahuvznáša
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pretože za rok by tak dodávateľ mohol od odporcu
žiadať 0,2 % x 365 = 73 % z každej sumy, s ktorou by bol odporca v omeškaní. Súd taktiež určil, že
zmluvná podmienka uvedená v článku VII odsek 2 č. vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre
dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nasledovne: „v prípade ak nastane
ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle odseku 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať
ktorékoľvek z nasledovných opatrení resp. ich kombináciu: a) písomným oznámením doručeným
dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru, v takomto prípade je veriteľ
oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil: všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného
úveru, zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy, všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti
s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade
realizácie zabezpečení spotrebného úveru, náhrada všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s
predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou
splatnosťou spotrebného úveru, poplatok za administráciu predčasnej splatnosti spotrebného úveru.
Výška poplatku je rovnaká ako výška poplatku za predčasné splatenie spotrebného úveru uvedená
v sadzobníku poplatkov“ je neprijateľná. Podľa názoru súdu táto zmluvná podmienka je neurčitá a
spotrebiteľovi neposkytuje zreteľný a konkrétny prehľad o materiálnom dopade prípadných opatrení
veriteľa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že faktická nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu a úroveň informovanosti, vyplýva aj z toho, že spotrebiteľ má
možnosťoboznámiťsasobchodnýmipodmienkamidodávateľalenvkrátkomčasovompriestore,pričom
dodávateľ tieto podmienky vopred vypracuje a spotrebiteľovi ich predloží na podpísanie. Po určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených vo výroku rozsudku súd ustálil, že nárok navrhovateľa
je dôvodný len čiastočne, a to v časti o zaplatenie splátok č. 17-20, t. j. 4 splátky po 411,47 eura
= 1.645,88 eura (odporca zaplatil len 16 splátok) a v časti zostatku úveru v sume 8.968,83 eura.
Celkovo teda súd prvého stupňa určil, že návrh je dôvodný v sume 10.614,71 eura. Medzi účastníkmi
konania zostala sporná tá skutočnosť, akú sumu treba odpočítať od dlhu odporcu za odpredané
motorové vozidlo, ktoré navrhovateľ odpredal v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva za
sumu 4.900,- eur. Odporca spochybnil oprávnenosť takéhoto postupu veriteľa, preto súd skúmal,
či zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá v súlade s ust. OZ o zabezpečovacom
prevode práva a všeobecných ustanovení OZ o právnych úkonoch. Z obsahu tejto zmluvy bolo súdu
prvého stupňa zrejmé, že v čase jej uzavretia odporca ešte nebol vlastníkom predmetného motorového
vozidla. Ak odporca nebol vlastníkom motorového vozidla, nemohol platne previesť na navrhovateľa
také právo, ktoré mu nepatrilo. Okrem iného v zmluve o zabezpečovacom prevode práva absentujú
jej podstatné náležitosti uvedené v ust. § 553a ods. 2 OZ. Zmluva nemá dostatočné určenie spôsobu
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ani jeho ocenenie v peniazoch. Na základe uvedeného súd
ustálil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná pre rozpor so zákonom, čo má vplyv
na vzájomné finančné vyporiadanie účastníkov. To znamená, že v prospech odporcu treba započítať
hodnotu predaného motorového vozidla v tej cene, za ktorú odporca toto motorové vozidlo kúpil.
Súd prvého stupňa dospel k tomuto záveru po zohľadnení skutočností, že odporca nebol ani len
informovaný o spôsobe nakladania s motorovým vozidlom po tom, čo bolo mimo sféry jeho dispozície,
pričom nebolo preukázané, že by odporca toto motorové vozidlo užíval neobvyklým a neprimeraným
spôsobom jeho určeniu a nebol mu poskytnutý žiaden údaj o priebehu a spôsobe speňaženia tohto
motorového vozidla. Taktiež zdôraznil, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť pri uzatváraní
úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ovplyvniť ich obsah a musel prijať zmluvu
s takým obsahom, aký bol dodávateľom predformulovaný. S poukazom na uvedené súd vypočítalnedoplatok na poskytnutom úvere tak, že zo sumy 10.614,71 eura (návrh podaný dôvodne v sume
1.645,88 eura + 8.968,83 eura = 10.614,71 eura) odpočítal kúpnu cenu vozidla (pretože v zmluve o
zabezpečovacom prevode sa určili neplatné a neprijateľné podmienky) 490.000,- Sk, t.j. 16.265,02 eura.
Vzhľadom na uvedený výpočet je zrejmé, že odporca nemusí navrhovateľovi zaplatiť žiadnu dlžnú sumu,
preto súd prvého stupňa podaný návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť mu istinu 7.213,83 eura s úrokom
z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 7.213,83 eura od 23. 08. 2010 do zaplatenia, trovy konania
za zaplatený súdny poplatok na účet navrhovateľa a náhradu trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal odvolací súd,
aby zmenil výrok súdu prvého stupňa, ktorým označil zmluvné dojednanie v čl. III v poslednom odseku
zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a určil, že táto
zmluvná podmienka v čl. III v poslednom odseku zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prípadne aby na základe ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ OSP zrušil napadnutý výrok. Žiadal tiež zmeniť výrok, ktorým súd označil zmluvné dojednanie
v čl. V bod 5 vo VZP pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a určil, že zmluvná podmienka čl. V bod 5 vo Všeobecných zmluvných
podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, prípadne aby na základe ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil
tento napadnutý výrok. Ďalej žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok, ktorým súd označil zmluvné
dojednanie v čl. VII odsek 2 písm. a/ vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku
k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a určil, že
zmluvná podmienka čl. VII odsek 2 písm. a/ vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú
techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
prípadne aby na základe ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil tento napadnutý výrok.
Uviedol, že prvostupňovým súdom zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
správnym hodnotením vykonaných dôkazov by súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam
a následne vec aj správne právne posúdiť, a teda aj vyhovieť podanej žalobe. Súd správne zistil,
že zmluva o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 je riadnou platnou zmluvou, na základe ktorej bol
odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver a ktorý sa odporca zaviazal splatiť formou pravidelných
mesačných splátok. Konštatoval, že súd prvého stupňa označil zmluvné dojednanie v čl. V bod 5
VZP pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068 ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Poplatok za uzatvorenie úverovej zmluvy je riadne
uvedený v základných podmienkach spotrebného úveru a zo žiadneho právneho predpisu platného
a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nevyplýva zákaz pre dodávateľa žiadať zaplatenie
poplatku za uzatvorenie zmluvy so spotrebiteľom, preto sa svojim konaním nemohol dopustiť dojednania
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu predmetné zmluvné dojednanie v čl. V bod 5 VZP
pre dopravnú techniku nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil aj zmluvné dojednanie v čl. III v poslednom
odseku zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068, taktiež bez riadneho zdôvodnenia. Ustanovenie o
zmluvnej pokute je riadnym platným dojednaním pre prípad neplnenia platobných povinností dlžníkom
z úverového vzťahu. Dodal, že zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná, spĺňa všetky náležitosti v
zmysle ust. § 544 ods. 2 OZ. Zdôraznil, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným
zákonom a nárok na jej zaplatenie mu vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcom.
Primárnym cieľom zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod
hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti. Ak súd argumentoval nevyváženosťou
práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu zdôraznil, že navrhovateľ si svoju primárnu povinnosť
poskytnúť žalovanému úver na základe jeho požiadavky vyplývajúcu mu z právneho vzťahu založeného
zmluvou o úvere splnil riadne a včas, avšak odporca svoju povinnosť úver riadne a včas splácať
porušil. Je preto logické, že navrhovateľ, ktorý na začiatku zmluvného vzťahu poskytol druhej zmluvnej
strane finančné plnenie, si svoj nárok na riadne a včasné platenie úveru za podmienok dohodnutých v
zmluve zabezpečil dojednaním zmluvnej pokuty. Odporca s takýmto dojednaním súhlasil, čo preukázal
svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. S poukazom na uvedené neexistuje žiaden dôvod pre
označenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ dodal, že si svoj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi neuplatnil. Súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú
podmienku označil aj zmluvné dojednanie v čl. VII odsek 2 písm. a/ vo VZP, pričom svoj záver odôvodnil
neurčitosťou zmluvného dojednania a tým, že toto dojednanie neposkytuje spotrebiteľovi zreteľný akonkrétny prehľad o materiálnom dopade opatrení veriteľa. Namietal toto tvrdenie súdu, keďže nemá
žiadnu oporu v zákone ani v skutkovom stave. V predmetných VZP sú presne, jednoznačne, dostatočne
určito a zrozumiteľne rozpísané dôsledky porušenia platobných povinností dlžníka z úverovej zmluvy
a oprávnenie veriteľa určiť predčasnú splatnosť úveru pre prípad jeho neplatenia, ako aj domáhať sa
zaplatenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy vzniknutých v dôsledku predčasného ukončenia
úverového vzťahu. Takéto konštatovanie súdu považoval za neodôvodnené a nepresvedčivé a v
súvislosti s odôvodňovaním súdnych rozhodnutí poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR (US
44/2003, US 115/2003, US 2d 09/2004). Ďalej uviedol, že podaným odvolaním napáda aj výrok, ktorým
súd prvého stupňa zamietol návrh v celom rozsahu. Uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky
riadne špecifikoval v podaní zo dňa 17. 04. 2013, avšak súd nezohľadnil jednotlivé položky vyúčtované
vo faktúre č. 0892068801 v sume 207,09 eura (úrok zo zostatku úveru) a vo faktúre č. 0892068551
v sume 1.292,03 eura (zmluvná pokuta). Taktiež nijako nezdôvodnil, prečo uplatnený nárok na ich
zaplatenie žalobcovi nepriznal ani len čiastočne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti
považoval za nepreskúmateľné. Okrem iného dodal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej
vo faktúre č. 0892068551 v sume 1.292,03 eura má svoj základ v ust. čl. XII bod 6 VZP úverovej
zmluvy a nie v čl. III úverovej zmluvy. Namietal tvrdenie súdu, že odporca v čase uzavretia zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nebol vlastníkom predmetu financovania. Kúpnou
zmluvou č. 08/92068/KZO zo dňa 23. 06. 2008 je preukázané, že odporca sa stal vlastníkom vozidla
dňom podpísania kúpnej zmluvy. Ďalej navrhovateľ argumentoval tým, že zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. 08/92068/ZPVP obsahuje všetky zákonné náležitosti, a preto je riadnou
a platnou zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V dôsledku uvedeného absentuje
dôvod pre jej označenie za neplatnú a v rozpore so zákonom. Konečný výpočet pohľadávky vyčíslený
súdom prvého stupňa považoval za absolútne nesprávny, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Súd do
hodnoty pohľadávky pozostávajúcej z hodnoty neuhradených splátok v sume 1.645,88 eura a hodnoty
nesplatenej istiny úveru v sume 8.968,83 eura započítal celkovú kúpnu cenu vozidla v sume 16.265,02
eura bez bližšieho určenia a zdôvodnenia takéhoto postupu. Súd odôvodnil postup iba tým, že v
zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva boli určené neplatné a neprijateľné zmluvné
podmienky, avšak súd neurčil ani jednu zmluvnú podmienku v zmluve o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie považoval za nesprávne už len z toho dôvodu,
že navrhovateľ odporcovi neposkytol úver na financovanie celej kúpnej ceny predmetu financovania,
ale len jeho časti vo výške 11.385,51 eura. Časť kúpnej ceny vo výške 4.879,51 eura bola zaplatená
odporcom predajcovi predmetu financovania. Zdôraznil, že motorové vozidlo sa podarilo speňažiť za
najvyššie ponúknutú cenu 4.900,- eur. Ohľadom kvality financovaného predmetu týmto odkázal na
ust. čl. II bod 1 VZP pre dopravnú techniku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebnom
úvere č. UZF/08/92068. Dodal, že vady predmetu financovania nemajú žiaden vplyv na plnenie
povinností vyplývajúcich odporcovi z úverovej zmluvy. Konštatoval, že vzhľadom na trvajúce omeškanie
odporcu s úhradou dohodnutých splátok určil ku dňu 24. 02. 2010 predčasnú splatnosť úveru a
odporcovi oznámil, že o 30 dní začne výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva speňažením
predmetu financovania spôsobom upraveným v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
a upozornil ho, že neuhradené peňažné záväzky, ako aj všetky náklady a škody mu budú vyúčtované
v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy v liste konečného finančného vyúčtovania. V
súvislosti so spôsobom výkonu zabezpečovacieho prevodu práva odkázal na čl. V bod 5 zmluvy o
prevode zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. 08/92068/ZPVP. S poukazom na obsah
tohto zmluvného dojednania pristúpil navrhovateľ k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva speňažením predmetu financovania a po odpočítaní si získanej sumy oznámil odporcovi výslednú
pohľadávku z titulu nesplateného úveru. Záverom si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom prvého stupňa, súdny poplatok za odvolanie, náhradu
trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní v sume 1.176,29 eura za 4 úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie zo dňa 17. 10. 2013)
tak ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 17. 10. 2013 a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní za jeden úkon právnej pomoci (odvolanie) v sume 237,34 eura + 7,81 eura + 20 % DPH, čo je
spolu 294,18 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete občianskeho
súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť,
zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda predovšetkým
dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu
zodpovedajúci výrok rozhodnutia.
Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP),
a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).
Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak závažnou vadou, že sa ňou musel odvolací súd
zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj vtedy, ak by ju odvolateľ nenamietal. Nepreskúmateľnosť
rozsudku môže nastať z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov rozhodnutia.
Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v
ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je
rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil
konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu o
spotrebnom úvere dňa 23. 06. 2008, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume
11.385,51 eura na kúpu motorového vozidla VOLVO S80, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných
splátkach po 12.395,90 Sk (411,46 eura) po dobu 60 mesiacov, počnúc prvou splátkou dňa 23. 07. 2008.
Zároveň navrhovateľ v zastúpení Helena Horváthová -A- PLUS, Radvaň nad Dunajom 197, prevádzka
Komárno, uzatvoril v rovnaký deň s odporcom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
podľa § 133 ods. 1 OZ za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy o spotrebnom úvere, podľa
ktorej previedol odporca na navrhovateľa vlastnícke právo k financovanému predmetu, t.j. motorovému
vozidlu VOLVO S80. Podľa VZP (Všeobecných zmluvných podmienok) k zmluve o spotrebnom úvere
čl. XII bod 1. - zmluvná pokuta za každý deň omeškania so splátkou úveru je 0,1 % z dlžnej čiastky, bod
6. - zmluvná pokuta 30 % z výška spotrebného úveru za porušenie zmluvných povinnosti, ktoré majú
za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu,
opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie
finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými
ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými
ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj
zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky, avšak bližšie sa nezaoberal a ani nešpecifikoval, v čom vyslovená neprijateľnosť spočíva.
Súd neuviedol, v čom spočíva neprimeranosť neprijateľných podmienok, pričom túto skutočnosť
konštatoval s poukazom na neprimerané finančné zaťaženie. Odvolací súd má z uvedeného za
preukázané, že záver súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp.
všeobecných zmluvných podmienkach, nie je dostatočne zdôvodnený, t.j. v súlade s ust. § 157 ods.
2 OSP.
Odvolací súd taktiež poukazuje na tvrdenie súdu prvého stupňa, ktorým uviedol, že z obsahu zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva vyplýva, že v čase jej uzavretia odporca ešte nebol vlastníkom
predmetného vozidla, a teda nemohol previesť na navrhovateľku také platné právo, ktoré mu v tom čase
nepatrilo. V tomto smere nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akým spôsobom prišiel prvostupňový súd k
uvedenému záveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver za účelom kúpy ojazdeného
motorového vozidla VOLVO S80, pričom vlastníctvo k tomuto vozidlu mohol odporca nadobudnúť až
po zaplatení kúpnej ceny, teda až po poskytnutí finančných prostriedkov navrhovateľom. V rovnaký deň
podpísali navrhovateľ s odporcom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom je
podľanázoruodvolaciehosúduzrejmé,žeodporcanadobudnevlastníckeprávozaplatenímkúpnejceny,kedy sa zároveň stáva jeho výlučným vlastníkom. Zabezpečovací prevod práva má zabezpečovaciu
funkciu, ktorou sa má zabezpečiť, že dlžník v prípade omeškania splatí svoj záväzok, rovnako v čase
podpísania zmluvy neexistoval dlh, ktorý zmluva zabezpečuje. V tomto smere možno konštatovať, že
funkcia zabezpečovacieho práva má právne účinky do budúcna, pre prípad, že by nastala tá skutočnosť,
ktorá jeho výkon predpokladá.
Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že v zmluve o spotrebnom úvere nie je uvedená úroková sadzba
a v ďalšej vete konštatuje, že úrok je uvedený pevnou sumou vo výške 251.373,90 Sk v predpise
splátok k Zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/08/92068, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
spotrebnom úvere. Zo zmluvy o spotrebnom úvere vyplýva, že dlžník sa zaväzuje splácať spotrebný
úver v pravidelných splátkach, ktorých výška, splatnosť a skladba je uvedená v Predpise splátok
a vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, a tým aj časť jej obsahu. Odvolací súd považuje takéto tvrdenie súdu prvého stupňa
prinajmenšom za rozporuplné, keď na jednej strane konštatuje, že zmluva úrok neobsahuje a v ďalšom
konštatuje, že je uvedený pevnou sumou. Súd prvého stupňa sa musí v ďalšom konaní vysporiadať,
či sú, resp. nie sú splnené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 - 8 zákona č.
258/2001 Z. z.
Odvolací súd poukazuje na to, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4
ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej
formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných
náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia
§ 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných
náležitostí takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absenciu
niektorej z náležitostí uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje
neplatnosťou.
Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo
poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitostí taxatívne
vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z
týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zo zmluvy o spotrebnom úvere uzavretej dňa 23. 06. 2008 odporcovi ako spotrebiteľovi vyplýva koľko
mesačných splátok a v akej výške má uhradiť, z toho si vie vypočítať celkovú sumu, ktorú má žalobcovi
zaplatiť, teda aj to, o koľko má žalobcovi zaplatiť viac ako bol poskytnutý úver. Výšku úroku si však
vypočítaťnemusívedieťaaninemožnoodnehospravodlivopožadovať,abybolspôsobilýtakýtovýpočet
realizovať. I za situácie, že by si odporca ako spotrebiteľ bol spôsobilý výšku úroku vypočítať, nič
to nemení na tom, že absentuje presne stanovená výška úroku ako jedna zo základných náležitostí
úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Z toho je potom nutné vyvodiť záver, že úrok z pôžičky nebol medzi
účastníkmi platne dojednaný. Navyše porovnaním výšky poskytnutého úveru a výšky celkovej sumy,
ktorú mal odporca vrátiť, je zrejmé, že úrok z úveru je nepochybne neprimerane vysoký.
V ďalšom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s listinným dôkazom
založeným v spise na č. l. 29 - Odstúpenie od zmluvy uzavretej dňa 23. 06. 2008 o kúpe motorového
vozidla podľa zmluvy č. 08/92068/ZPVP. Týmto podaním odporca odstúpil od zmluvy uzavretej s
navrhovateľom z dôvodu zistenia nedostatkov na predmete kúpy, t.j. motorovom vozidle značky VOLVO
S80. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nepoukázal na tento listinný dôkaz a
taktiež sa nijakým spôsobom nevyjadril k tomu, či prišlo k platnému odstúpeniu od uzavretej zmluvy. V
nadväznosti na uvedené teda nie je zrejmé, či by malo odstúpenie od zmluvy nejaké následky, resp. o
aké následky by išlo, v súvislosti s finančným vysporiadaním medzi účastníkmi zmluvy. Súd prihliadne
na príslušné hmotnoprávne ustanovenia upravujúce odstúpenie od zmluvy a na následky využitia tohto
právneho inštitútu. V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvého stupňa vysporiadať s vplyvom tohto
dôkazu na skutkový a právny stav danej veci.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa svoje nové
rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP a vyporiada sa so všetkými zistenými skutkovými
okolnosťami z hľadiska právneho posúdenia a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.