Rozsudok pre uznanie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207061
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413207061.5

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Slovenská
advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, IČO: 30795141, zastúpená Legium s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Bukurešťská 3, IČO: 36867870, proti
žalovanému: JUDr. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., Z. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 459,-
eura s príslušenstvom, rozsudkom na základe uznania nároku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 459,- eur a 9 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 17,-
eur za obdobie od 01.05.2012 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 406,53 eura, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia 379,03 eura a ďalších trov 27,50 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 13.11.2013 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 459,- eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
17,- eur od 01.05.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Odôvodnil ju tým, že žalovaný bol ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom žalobcom
(ďalej len „SAK“), ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov - ďalej len „ZoA“ pod č. reg.: 3147 od 29.01.1997 do 31.05.2013, kedy bol zo

zoznamu advokátov vyčiarknutý na základe rozhodnutia Predsedníctva SAK z 08.04.2013.

Podľa § 29 ods. 1 ZoA advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory a vykonávať
ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov, prípadne predsedníctvom
komory v rámci jej právomoci. Zápisom advokáta do zoznamu advokátov vedenom SAK vzniká každému
advokátovi povinnosť plniť si svoje povinnosti voči SAK, a to s poukazom na ust. § 29 ods. 1 ZoA, teda
o.i. aj povinnosť úhrady príspevku na činnosť SAK. Uznesením konferencie advokátov o príspevku na

činnosť SAK účinnom odo dňa 19.06.2004 (ďalej len ako „uznesenie o príspevku na činnosť SAK“) bol
príspevok advokáta stanovený na sumu vo výške 199,16 eura ročne. Uznesením Predsedníctva SAK
č. 32/11/2011 z 01.12.2011, ktorým sa mení uznesenie o príspevku na činnosť SAK sa zvýšil príspevok
na činnosť SAK s účinnosťou od 01.01.2012 na sumu 221,- eur ročne. Podľa uznesenia o príspevku na
činnosť SAK je splatnosť príspevku na činnosť SAK stanovená na príslušný rok vopred, najneskôr do 30.
apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehoty splatnosti tohto príspevku vzniká advokátovi,

ktorý je takto v omeškaní povinnosť uhradiť okrem príspevku na činnosť SAK aj pokutu podľa ust. §
3 ods. 1 uznesenia o príspevku na činnosť SAK. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 3 uznesenia o príspevku na
činnosť SAK účinnom odo dňa 19.06.2004 príspevok advokáta predstavuje sumu vo výške 199,16 eura
ročne. Základný príspevok je na príslušný rok splatný vopred, najneskôr do 30. apríla kalendárnehoroka. Podľa čl. I uznesenia Predsedníctva SAK č. 32/11/2011, ktorým sa mení uznesenie o príspevku na
činnosť SAK Predsedníctvo SAK podľa § 71 a nasl. ZoA a § 2 ods. 2 uznesenia o príspevku na činnosť
SAK mení uznesenie o príspevku na činnosť SAK nasledovne - § 2 ods. 1 znie: Príspevok advokáta je

221,- eur ročne. Žalovaný mal povinnosť uhradiť príspevok na činnosť SAK za rok 2012 vo výške 221,-
eur najneskôr do 30. apríla 2012.

Zápisom advokáta do zoznamu advokátov vedenom SAK vzniká každému advokátovi povinnosť plniť
si svoje povinnosti voči SAK s poukazom na ust. § 29 ods. 1 ZoA, teda okrem iného aj povinnosť
úhrady príspevku do sociálneho fondu, ktorý Konferencia advokátov ako najvyšší orgán SAK schválila

vo forme uznesenia na schôdzi konanej 19.06.2010 vo výške 17,- eur (ďalej len „príspevok do fondu“),
splatného za kalendárny rok najneskôr do 30. apríla príslušného roka (podľa ust. § 4 ods. 1 alinea a
ods. 2 Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde je príspevok advokáta na fond 17,- (eur)
ročne). V prípade nedodržania lehoty splatnosti tohto príspevku vzniká advokátovi, ktorý je v omeškaní,
povinnosť uhradiť okrem príspevku aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Príspevok do fondu je splatný za kalendárny rok, najneskôr do 30. apríla príslušného roka.

Žalovaný si aj napriek splatnosti príspevku na činnosť SAK za rok 2012, príspevku do sociálneho fondu
za rok 2012 svoju povinnosť vykonávať platby podľa ust. § 29 ods. 1 ZoA riadne a včas nesplnil.

Žalobca listom z 20.05.2013 žalovaného vyzval na úhradu vzniknutého nedoplatku, ktorú si žalovaný
napriek písomnej výzve riadne a včas nesplnil, čím sa dostal s plnením peňažného záväzku do
omeškania. Žalobca si preto okrem výšky uvedených príspevkov uplatňuje v súlade s ust. § 3 ods. 1

Uznesenia o príspevku na činnosť SAK aj zaplatenie pokuty vo výške 10 % príspevku na činnosť SAK
za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100 %, teda pokutu celkom vo výške 221,- eur
a rovnako podľa ust. § 517 ods. 2 OZ tak i zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % od
01.05.2012 (od splatnosti príspevkov) do zaplatenia.

Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 488 ods. 1 OZ, § 3 ods.

1 uznesenia o príspevku na činnosť SAK, § 4 uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde.
Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.

Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 13.12.2013 pod č. k.
7Ro/887/2013-20 podal žalovaný v zákonnej lehote 23.01.2014 odpor s odôvodnením vo veci samej,

následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnil ho tým, že žalobca opiera svoj nárok tým, že ako advokát
bol zapísaný v zozname vedenom SAK. Tým mu vzniká povinnosť v zmysle ZoA uhradiť príspevok na
činnosť SAK, konkrétne za rok 2012 vo výške 221,- eur ročne, a to najneskôr do 30. apríla kalendárneho
roka. Rovnako v tej istej lehote, t. j. do 30. apríla bolo potrebné uhradiť príspevok do sociálneho fondu

vo výške 17,- eur ročne. Žalobca úmyselne neuviedol skutočnosť, že si započítal svoju pohľadávku,
ktorú má voči žalobcovi, teda jeho nárok zanikol a nie sú pravdivé tvrdenia uvedené v žalobe. Túto
otázku opakovane riešil písomne, telefonicky i osobnou návštevou v sídle žalobcu v Bratislave a vie ju
preukázať i písomnými podaniami, ktoré predloží na pojednávaní.

Žalobca prostredníctvom zástupcu vo svojom vyjadrení k podanému odporu zo 17.02.2014 poukázal

na § 29 ods. 1 ZoA a § 25 ods. 1 Advokátskeho poriadku s tým, že odpor žalovaného považuje na
nedôvodný. Odmietol tvrdenia žalovaného o tom, že „úmyselne“ neuviedol skutočnosti o započítaní
pohľadávky. Žalobca vo svojej evidencii došlej pošty eviduje list žalovaného z 13.12.2013, v ktorom
žalovaný uvádza, že zo strany žalobcu mu nebola uhradená pohľadávka vo výške 4.849,88 eura brutto
za škodu spôsobenú výkonom advokácie, a preto si započítal pohľadávky, ktoré eviduje voči nemu

žalobca. Žalobca teda zrejme urobil jednostranný úkon, ktorým voči pohľadávke žalobcu započítal
svoju „údajnú“ pohľadávku z poistnej udalosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Žalobca však
neeviduje pohľadávku žalovaného vo výške 4.849,88 eura. S ohľadom na túto skutočnosť žalobca
poukazuje na to, že v prípade, ak by aj skutočne existovala nejaká pohľadávka žalovaného z titulu
spôsobenej škody vzniknutej pri výkone advokácie, žalovaný by sa mal domáhať plnenia zrejme u

príslušnej poisťovne a nie u žalobcu, nakoľko ten poisťovňou nie je. S poukazom na tieto skutočnostižalobca reagoval dňa 10.01.2014 aj na list žalovaného a doručil mu naň odpoveď, v ktorej žalobca
uviedol zoznam evidovaných pohľadávok podľa účtovnej evidencie žalobcu.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 25.03.2014 uviedol, že si chce so žalobcom vysporiadať

všetky predchádzajúce vzťahy, a to tak, aby ich uzatvorili mimosúdnou cestou, osobným jednaním v
sídle žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na konanie (toho času ešte nebolo nariadené pojednávanie) o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalobcu voči nemu. Spis je vedený na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 1S 220/2013 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ďalej na doriešenie veci z rozhodnutia
Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK sp. zn. 1ODS-7/13:2557/2011, ktoré konanie voči nemu bolo

zastavené, ako aj na svoju pohľadávku z poistnej udalosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie.
Tieto skutočnosti oznamuje i žalobcovi so žiadosťou o vysporiadanie nielen tohto sporu, ale i všetkých
ostatných vzťahov medzi nimi mimosúdnou cestou a osobným jednaním v sídle žalobcu. Veci chce
uzatvoriť v jednomesačnej lehote, a to tak, že predložia súdu v tejto lehote mimosúdnu dohodu i v tejto
veci, resp. žalobca svoj návrh zoberie späť v celom rozsahu a požiada o zastavenie konania.

Žalovaný na pojednávaní 28.04.2014 uviedol, že mal snahu sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť a

viackrát sa domáhal termínu rokovania v sídle žalobcu, ale neúspešne. Požiadal o odročenie tohto
pojednávania na dobu cca 1 mesiaca, lebo stále chce mať možnosť dohodnúť sa s protistranou na
mimosúdnom vyriešení predmetu sporu a definitívne uzavrieť aj ostatné spory, ktoré má so žalobcom.
Ak sa mu vec nepodarí mimosúdne vyriešiť, tak potom ponechá vec na rozhodnutie súdu. Tiež uviedol,
že si je vedomý toho, že má voči žalobcovi záväzok, ktorý je predmetom tohto konania.

Na následnom pojednávaní 28.05.2014 zástupca žalobcu pridržiavajúc sa v celom rozsahu podanej
žaloby, uviedol, že od žalovaného ich advokátska kancelária nedostala žiadny podnet, z ktorého by
vyplývala jeho snaha nejakým spôsobom riešiť predmet sporu mimosúdne a pokiaľ vie takáto snaha
nebola vyvíjaná zo strany žalovaného ani voči žalobcovi. Ohľadne návrhu žalovaného na vzájomné
započítavanie pohľadávok poukázal na písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že nemajú pohľadávky

navzájomnézapočítanie.Nevidíprávnurelevanciuargumentovvznášanýchžalovanýmvpriebehutohto
konania vo vzťahu k predmetu sporu. Pôvodne sa nemienil dostaviť na pojednávanie, čo vyplýva aj jeho
ospravedlnenia, ale potom ako obdržal zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania, túto vyhodnotil
vzhľadom na obranu žalovaného tak, že je potrebné sa tohto pojednávania zúčastniť, aby osobne
mohol byť prítomný pri argumentácii žalovaného a túto bezprostredne vyhodnotiť, takže z tohto pohľadu

nákladyspojenéstýmtopojednávanímboliuzástupcužalobcuvynaloženéúčelne.Žalobcanedisponuje
v zamestnaneckom pomere osobami, ktoré by mali právnické vzdelanie. V rámci predsedníctva SAK
pôsobiaci advokáti nie sú zamestnancami žalobcu a ak by sa títo, resp. niektorý z nich dostavil na
pojednávanie, keďže ide o advokátov, týmto by vznikli také isté náklady, ako by vznikli žalobcovi v
súvislosti s jeho zastúpením.

Žalovaný na uvedenom poslednom pojednávaní vypovedal, že nespochybňuje žalovanú pohľadávku,
voči nej nevznáša žiadne námietky a žalobcom uplatnený nárok uznáva čo do základu a výšky.
Opätovne poukázal na svoju snahu riešiť predmet tohto sporu na stretnutí s pánom tajomníkom
L. a s vedúcim sekcie vnútorných vecí žalobcu, ktorých opakovane kontaktoval, avšak neúspešne.
Vyjadril počudovanie, že sa žalobca musí nechať dať zastupovať advokátom, ktorý aj dnes prišiel

na pojednávanie. Takéto trovy nepovažuje za účelové trovy. Nečakal, že dnes na pojednávanie príde
zástupca.Pokiaľvie,takvminulostižalobcariešiltakétozáležitostiajtak,žepoverilsvojímzastupovaním
advokátov, ktorí pôsobia v regióne, kde je pojednávanie. Takto postupoval žalobca v tých veciach, ktoré s
nímvminulostiajonriešil.Pretonavrholtrovyprotistranenepriznať.Žalovanúsumudoposiaľnevyrovnal
z toho dôvodu, že žalobca dlhodobo neriešil jeho záležitosti.

Podľa ustanovenia § 153a ods. 1 O. s. p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok
uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne
rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.Podľa § 157 ods. 4 O. s. p. v odôvodnení rozsudkov o. i. aj podľa § 153a ods. 1 O. s. p. uvedie súd iba
predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

S poukazom na vyššie uvedené preto súd, vzhľadom na uznávací prejav žalovaného v jeho výpovedi

na pojednávaní 28.05.2014, týkajúci sa celého nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, rozhodol
postupujúc podľa citovaného ust. § 153a ods. 1 O. s. p. o tomto nároku rozsudkom na základe uznania
nároku,pretožetakémutopostupunebránianiust.§153aods.3O.s.p.Žalobcomuplatnenýasúdomna
základe uznávacieho prejavu žalovaného priznaný nárok predstavuje žalovaným, ktorý bol počas celého
roka 2012 ako advokát členom žalobcu, doposiaľ neuhradený príspevok na činnosť žalobcu za rok 2012

vo výške 221,- eur splatný najneskôr do 30.04.2012 (§ 29 ods. 1 ZoA, uznesenie o príspevku na činnosť
SAK (z 19.06.2004) - § 2 ods. 3 v znení uznesenia predsedníctva SAK č. 32/11/2011 z 01.12.2011 - čl.
I účinného od 01.01.2012, ďalej z pokuty vo výške 221,- eur podľa § 3 ods. 1 uznesenia o príspevku na
činnosť SAK (prináležiaceho vo výške 10 % z výšky príspevku za každý mesiac omeškania žalovaného,
maximálne do výšky 100 %) a napokon z doposiaľ žalovaným neuhradeného príspevku advokáta do
sociálneho fondu vo výške 17,- eur ročne za rok 2012 splatného taktiež do 30.04.2012 (§ 29 ods. 1, §

69 ZoA v spojení s § 4 ods. 1, 2 uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde z 19.06.2010 s 9
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,- eur za obdobie od 01.05.2012 až do jej zaplatenia
uplatneného s poukazom na § 517 ods. 2 OZ.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že priznal žalobcovi (ako plne úspešnému účastníkovi) voči žalovanému právo na ich náhradu.

Žalobcovi priznané trovy v celkovej výške 406,53 eura predstavujúce dôvodne vzniknuté a súčasne
uplatnené trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 379,03 eura, predstavujúcich odmenu
za 4 úkony právnej služby - 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 11.11.2013, 2/ písomné podanie na súd z
11.11.2013 (návrh na začatie konania) a zo 17.02.2014 (vyjadrenie k odporu), 4/ účasť na pojednávaní
28.05.2014 (l úkon á 31,54 eura + režijný paušál ku každému z úkonov vykonaných v r. 2013 vo

výške 7,81 eura a v r. 2014 vo výške 8,04 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu), čo
celkovo predstavuje 189,43 eura. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z náhrady cestovných
výdavkov vynaložených v súvislosti s účasťou zástupcu žalobcu na pojednávaní na tunajšom súde
dňa 28.05.2014. Zástupca žalobcu si síce uplatnil cestovné náhrady v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v aktuálne účinnom znení (ďalej len „vyhlášky“ v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších zmien za cestu Bratislava - Dolný Kubín a späť - 2 x 250
km osobným motorovým vozidlom zn. Fiat 500 (bez uvedenia jeho evidenčného čísla), uvádzajúc jeho
priemernú spotrebu 5,1 l/100 km, cene PHM 1,48 eura/l, ale oprávnenosť účtovania takýchto náhrad
nijako nepreukázal. Nebola z jeho strany predložená kópia technického preukazu od vozidla, ktorým mal

cestu vykonať za účelom zistenia a verifikovania ním uvádzaných údajov o spotrebe vozidla a nákladov
na palivo v závislosti na jeho druhu (§ 7 ods. 3 a nasl. zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších
zmien). Z jeho strany teda nedošlo k vyúčtovaniu cestovných nákladov v súlade s uvedeným zákonom
zdokladovaním v ňom uvádzaných údajov. Preto súd pri výške cestovných nákladov vychádzal z výšky
týchto nákladov pravidelnou verejnou dopravou - autobusom, ktorá predstavuje z Bratislavy do Dolného

Kubína a späť v priemere 24,- eur. V rámci účtovaných náhrad súd priznal uplatnenú náhradu za stratu
času za 10 polhodín (13,40 eura za každú začatú polhodinu x 5 hodín) vo výške 134,- eur. Priznaná
náhrada cestovných výdavkov spolu s náhradou za stratu času spolu predstavuje 158,- eur. Napokon
súd priznal 20 % DPH aj z priznaných náhrad, na základe čoho celková výška priznaných náhrad je vo
výške 189,60 eura. Celkovo trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavujú sumu 379,03 eura. Pri

ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. c),
§ 15, § 16 ods. 3, 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky.

Ďalšie trovy vznikli žalobcovi v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške
27,50 eura.

Pokiaľ ide návrh žalovaného na nepriznanie trov konania žalobcovi, súd v danom prípade nezistil

existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie dôvodne vzniknutých a
uplatnených trov žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p.,
považujúcpriznanétrovyšpecifikovanévyššiezatrovyúčelnevynaložené.Súdpoukazujenastanoviskožalovaného, ktorý na pojednávaní 28.05.2014 v celom rozsahu uznal žalobcom uplatnený nárok čo do
základu a výšky, ale predtým voči platobnému rozkazu, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok práve v
rozsahu, v akom ho žalovaný následne uznal, podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej,

čím si musel byť vedomý zvýšenia trov súvisiacich s týmto konaním nielen v súvislosti s poplatkovou
povinnosťou za podaný odpor, ktorá mu vznikla, ale aj zvýšenia trov na strane žalobcu, o to viac, že
žalovaný je bývalým advokátom. Pritom predchádzajúce pojednávanie, ktoré sa konalo 28.04.2014 a
na ktoré sa zástupca žalobcu nedostavil, ospravedlňujúc svoju neprítomnosť, bolo odročené práve a len
na žiadosť žalovaného, deklarujúceho snahu mimosúdne sa so žalobcom dohodnúť aj ohľadne ďalších

sporných vecí, ktoré má so žalobcom. Ak za uvedenej situácie sa na následne nariadené pojednávanie
zástupca žalobcu dostavil, o to viac nemožno považovať náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikli žalobcovi,
resp. jeho zástupcovi, za náklady, ktoré by neboli účelne vynaložené.

Žalobcovi priznané trovy je žalovaný povinný zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zástupcovi
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ním bolo rozhodnuté rozsudkom na základe uznania nároku, odvolanie
nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O. s. p.).

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).