Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510213117
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510213117.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci navrhovateľa: Mgr. B. Z., nar. X. E. XXXX, bytom Z., K. XXX/
XX, proti odporkyni: MUDr. I. N., nar. X. B. XXXX, bytom Z., Y. XX/X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
12. februára 2013 č. k. 10C/164/2010-432 a o návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia rovnakého
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej m e n í tak, že :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania sa prikazuje

a) do výlučného vlastníctva navrhovateľa

1. počítač, 17 - palcový monitor, klávesnica, značka HP, farba čierno-strieborná, v hodnote 300 eur,

2. digitálny satelitný prijímač s konektorom, značka Mascom, v hodnote 50 eur,

3. finančnéprostriedkyvsume7.076,96eurnaúčtečísloXXXXXXXXXX/XXXXvedenomvL.F.I.,a.s.,

4. finančnéprostriedkyvsume4.160,47eurnaúčtečísloXXXXXXXXXX/XXXXvedenomvL.F.I.,a.s.,

5. finančné prostriedky v sume 7.446,33 eur na účte číslo XXXXX XXX XXX vedenom v Q. I. W. W. a

b) do výlučného vlastníctva odporkyne

1. záclona z kuchyne s rozmermi cca 1,5 m x 2 m, farba biela, so vzorom cukríky, farba bielo-modrá,
v hodnote 40 eur,

2. koberec z obývačky s rozmermi cca 1 m x 1,5 m, farba bledohnedá s bielymi štvorčekmi, v hodnote
30 eur,

3. luster z obývačky, prevedenie strieborný kov s malými sklenenými guľôčkami, v ktorých sú
umiestnené žiarovky, v hodnote 200 eur,

4. stena z obývačky pozostávajúca z komody s rozmermi cca 2 m x 1,5 m, zo skrinky s rozmermi
cca 1,5 m x 80 cm s jednými dvierkami, z dvoch stĺpcových skriniek, z toho jedna presklená, jedna
drevotriesková, obe spojené so štyrmi poličkami, zo skrinky na televízor s rozmermi cca 1 m x 1,5 m,
prevedenie drevotrieska, farba breza so striebornými vzormi, v hodnote 200 eur,5. analógový CRT televízor, značka Panasonic, uhlopriečka 68 cm, 100 Hz, farba strieborná, v hodnote
200 eur,

6. varná kanvica, značka Philips, objem 1,25 l, 800 W, farba žltá, v hodnote 10 eur,

7. stôl z kuchyne s rozmermi 110 cm x 75 cm so 4 kovovými nohami a s doskou s matného skla
olemovanou kovom, v hodnote 30 eur,

8. kuchynská linka, prevedenie drevotrieska, pozostávajúca z 5 horných skriniek a zo 6 dolných
skriniek a z 2 pultov, dĺžka 2,4 m, farba vanilkovo-hnedá, v hodnote 500 eur,

9. spálňa pozostávajúca z trojskrine s 5 bielymi a s 1 hnedými dverami v dĺžke cca 3 m, z manželskej
postele s vyklápacím úložným priestorom a s čelom, z dvoch nočných stolíkov s 2 šuflíkmi, prevedenie

drevotrieska, farba biela v kombinácii s farbou orechovou, v hodnote 350 eur,

10. ortopedické matrace 2 ks s rozmermi cca 200 cm x 80 cm, s letnou a zimnou stranou, farba biela,
v hodnote 50 eur,

11. skriňa z chodby s rozmermi cca 300 cm x 240 cm, trojdielna, prevedenie drevotrieska, farba bledá
s imitáciou brezy, v hodnote 500 eur,

12. detská knižnica s dĺžkou 1 m, s výška 1,8 m, so zaoblenými hranami a poličkami, prevedenie
drevotrieska, farba buk, v hodnote 10 eur,

13. detská izba pozostávajúca z detskej postieľky s mrežami, z dvojdverovej skrine šírka cca 1 m
x výška cca 1,8 m a z prebaľovacieho pultu s 1 dvierkami s rozmermi cca dĺžka 1 m x výška cca 1 m,
prevedenie drevotrieska, farba modrobuková, v hodnote 100 eur,

14. knižnica z obývačky pozostávajúca z dvoch sektorov, každý so štyrmi poličkami, šírka 70 cm každý
sektor, výška 1,90 m každý sektor, prevedenie drevotrieska, farba breza, v hodnote 50 eur,

15. práčka, značka Whirlpool, s otváraním z prednej časti, farba biela, v hodnote 100 eur,

16. polička z IKEA na stenu, dĺžka 90 cm, farba zelená, v hodnote 10 eur,

17. stropná lampa zo spálne, transformátorový typ, štyri žiarovky na koľajničkách, prevedenie kov,

farba strieborná, v hodnote 15 eur,

18. stropná lampa z detskej izby, trojsvietidlo na rovnej tyči, prevedenie kov, farba strieborná, v hodnote
20 eur,

19. zrkadlo z chodby s rozmermi 1 m x 0,5 m, so strieborným rámom z kovu, podlhovasté, v hodnote
20 eur,

20. finančné prostriedky v sume 1.450,11 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v J. I., a.s.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 13.961,94 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti trov konania a poplatkovej povinnosti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia napadnutého rozsudku n e v y h o v u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania (ďalej len „BSM“), zaniknuté rozvodom ich manželstva a zároveň i zrušením BSM za trvania

ich manželstva (obe súdne rozhodnutia právoplatné 8. decembra 2007) tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľa prikázal 2 hnuteľné veci vymenované v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež
uvedenýmizostatkovýmihodnotami(spoluvzostatkovejhodnote350eur)apeňažné(správnefinančné)
prostriedky v sume 7.076,96 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v L. F. I., a.s., v sume
4.160,47 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v L. F. I., a.s. a v sume 7.446,33 eur na účte
číslo XXXXX XXX XXX vedenom v Q. I. W. W.; do výlučného vlastníctva odporkyne potom 20 hnuteľných

vecí taktiež vymenovaných v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež uvedenými zostatkovými
hodnotami (spolu v zostatkovej hodnote 2.585 eur) a peňažné (i tu správne finančné) prostriedky v sume
1.450,11 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v J. I., a.s. Súčasťou vyporiadania bolo, že
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 20.529,22 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a okrem toho obom účastníkom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 2.373,50 eur súdu prvého stupňa (Okresnému súdu Trnava)
a len odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 82,77 eur, oboje do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a napokon navrhovateľovi vrátil (prostredníctvom súdu prvého stupňa, čiže
seba samého) preplatok na trovy dôkazu v sume 100,46 eur do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 143, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 O. z.

(Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom zánikom
BSM navrhovateľa a odporkyne dňom 8. decembra 2007, nevykonaním vyporiadania BSM dohodou,
včasným podaním návrhu na vyporiadanie BSM navrhovateľom (27. októbra 2007) a nezistením
skutočností odôvodňujúcich, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov
na spoločnom majetku (ktorého odchýlenia sa v konaní domáhal navrhovateľ).

Mal za to, že navrhovateľ a odporkyňa počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, uvedené
vo výroku I. napadnutého rozsudku, ktorých cenu stanovil v súlade so zhodnými návrhmi účastníkov
konania. Nezahrnul do tzv. masy (ďalej len „masa“) BSM záclonu z obývačky (rozmery cca 2,5 m x 3 m,
vzor štvorčeky, farba biela), záclonu z detskej izby (rozmery cca 3,5 m x 1,5 m, bez vzoru, farba biela),
stojacu lampu z obývačky (strieborný kov s malými sklenenými guľôčkami, v ktorých sú umiestnené

žiarovky), fritézu značky Philips (žltej farby), toastovač značky Philips (vanilkovej farby), konferenčný
stolíkzobývačky(trojuholníkovéhotvarustrominožičkami,vrchnádoskasklenená,sdrevenoupoličkou,
farba buk) a hlboký detský kočík značky Peg Perego (na 4 kolesách), nakoľko tieto veci boli za trvania
BSM zničené, resp. spotrebované. Rovnako do masy BSM nezahrnul vreckový digitálny fotoaparát
značky Canon (farby zlatožltej) a DVD prehrávač značky Panasonic (striebornej farby), nakoľko v

konaní nebolo preukázané, že tieto veci existovali v čase zániku BSM a zrejme boli v tomto čase už
zužitkované, keďže žiaden z účastníkov konania s nimi už v čase zániku BSM nedisponoval. Napokon
nezaradil do masy BSM ani celokoženú sedačku (so striebornými nožičkami, pozostávajúcu z gauča s
tromi sedeniami o dĺžke cca 2,5 m, z kresla a z taburetky, bielo-zelenej farby) majúc za preukázané,
že táto patrí do výlučného vlastníctva odporkyne (nakoľko bola získaná darom od jej rodičov), ďalej

dámsku súpravu pozostávajúcu z náramku a z náhrdelníka (z malých obdĺžnikov, prevedenie žlté zlato
v kombinácii s bielym), patriacu do výlučného vlastníctva odporkyne (nakoľko sa jedná o vec slúžiacu
osobnej potrebe odporkyne) a pánsky náramok (poskladaný z platničiek, prevedenie žlté zlato) a pánske
hodinky značky Citizen (kovové, strieborno-zlatej farby), patriace do výlučného vlastníctva navrhovateľa
(nakoľko tu sa jedná o veci slúžiace osobnej potrebe navrhovateľa).

Naopak do masy BSM zaradil aj peniaze na osobných účtoch účastníkov v bankách spolu v sume
20.133,87 eur (7.076,96 eur + 4.160,47 eur + 7.446,33 eur + 1.450,11 eur).

Navrhovateľ žiadal zaradiť do masy BSM peniaze v sume 5.202,63 eur (odporkyňou vybraté 4. marca
2006 z jej účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v J. I., a.s.), peniaze v sume 5.000 eur (odporkyňou vybrazé4. mája 2005 z rovnakého účtu), peniaze v sume 9.254,71 eur, (odporkyňou vybraté 19. apríla 2005 z jej
účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v L. F. I., a.s.), peniaze v sume 10.037,38 eur (odporkyňou vybraté
9. mája 2005 z jej účtu č. XXXXXXX/XXXX vedeného v F. I. S., a.s.) a peniaze v sume 405.845,20 Sk

(dnes 13.471,59 eur), ktoré odporkyňa vybrala 19. apríla 2005 z jej účtu č. XXXXXXX/XXXX vedeného v
F. I. S., a.s. Svoju požiadavku zdôvodnil použitím peňazí odporkyňou bez jeho vedomia pre jej potreby.
Skutočnosť, že uvedené peniaze pochádzali zo mzdy účastníkov konania a patrili do BSM, nebola
sporná. Odporkyňa síce potvrdila, že všetky finančné obnosy zhora s výnimkou toho prvého skutočne
vybrala z účtov, tvrdila však, že ich odovzdala navrhovateľovi a pri ich odovzdaní nebol nikto prítomný.

Peniaze v sume 5.202,63 eur vybrala z účtu a túto sumu si ponechala a spotrebovala pre seba. V
prípade, ak jeden z manželov vybral, resp. previedol spoločné peniaze z účtu v banke, nesie on dôkazné
bremeno na to, že ich použil v súlade s ust. § 144 a nasl. O. z. Odporkyňa na nakladanie s peniazmi
navrhla vypočuť svedkyňu O. O., tá však vypovedala len to, že videla, ako odporkyňa odovzdala
navrhovateľovi jednu alebo dve obálky, nevedela však uviesť, o aké obálky sa jednalo a čo bolo v nich.
Súd výpoveď tejto svedkyne nepovažoval za dôveryhodnú, nakoľko odporkyňa od začatia vykonávania

dokazovania ohľadne spoločných úspor účastníkov konania (na pojednávaní 24. novembra 2011) až do
uskutočnenia uvedenej svedeckej výpovede (13. septembra 2012) nikdy netvrdila, že by pri odovzdaní
spoločných peňazí navrhovateľovi mal byť ktokoľvek prítomný a túto skutočnosť (že bola pri odovzdaní
bližšie neidentifikovaných obálok navrhovateľovi) uviedla až sama svedkyňa v jej svedeckej výpovedi.
V neprospech odporkyne zavážilo aj zistenie, že 4. mája 2005 si kúpil jej otec K. N. motorové vozidlo

zn. Megane (správne „Renault Mégane“) vGrandtour 1,6 Comfort Expression za kúpnu cenu 560.000
Sk, ktorú zaplatil v rovnaký deň. Podľa vyjadrenia odporkyne sa jedná o vozidlo vo vlastníctve jej otca a
kúpil ho z dôvodu, aby ho užívala odporkyňa, výber peňazí v sumách 13.471,59 eur a 9.254,71 eur však
uskutočnila odporkyňa 19. apríla 2005 (pomerne krátko pred kúpou uvedeného vozidla) a výber peňazí
v sume 5.000 eur 4. mája 2005 (v deň kúpy vozidla), čo evokuje predpoklad, že vybraté peniaze zrejme

odporkyňa poskytla, resp. použila bez súhlasu navrhovateľa na kúpu vozidla pre jej otca. Odporkyňa
napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení) nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy o okolnostiach použitia peňazí v sumách
5.202,63 eur, 5.000 eur, 9.254,71 eur, 10.037,38 eur a 13.471,59 eur. Nepreukázala, že tieto sumy
peňazí už nemá a že ich použila spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť, preto súd prvého

stupňa uvedené peňažné prostriedky v celkovej sume 42.966,31 eur zahrnul do BSM z dôvodu, že
odporkyňa s nimi nakladala spôsobom v rozpore s § 145 ods. 1 O. z.

To, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa boli prikázané hnuteľné veci uvedené vo výroku I. písm.
a) napadnutého rozsudku, malo ten dôvod, že sa tieto po celú dobu od zániku BSM až do rozhodnutia
napadnutým rozsudkom nachádzali u neho, viac ako päť rokov ich užíva tento účastník a odporkyňa o

ne neprejavila záujem, čo platilo obdobne u prikázania peňažných prostriedkov v sumách a na účtoch
uvedených v takomto čiastkovom výroku rozsudku, keďže sa tu jednalo o účty navrhovateľa s právom
disponovať s nimi na strane tohto účastníka.

Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku I. písm. b) napadnutého
rozsudku, nakoľko sa tieto po celú dobu od zániku BSM až do rozhodnutia napadnutým rozsudkom

nachádzali u nej, viac ako päť rokov ich užíva a navrhovateľ o ne neprejavil záujem; prikázanie
peňažných prostriedkov na účte v banke tamtiež uvedených potom odôvodnil tým, že sa jednalo o účet
odporkyne s právom tejto účastníčky disponovať s ním.

Navrhovateľ sa domáhal určenia rozdielnosti podielov pri vyporiadavaní spoločných vecí a hodnôt v
zmysle § 150 O. z. z dôvodu, že odporkyňa mala počas trvania manželstva mimomanželský vzťah, že

on (navrhovateľ) bol podstatne obmedzený v užívaní spoločných vecí, vykonával časovo náročnejšie
povolanie a prispel väčším podielom k ekonomickej základni manželstva. Súd prvého stupňa však
nezistil predpoklady pre takéto rozhodnutie majúc za to, že priznanie väčšieho podielu pri vyporiadavaní
BSM je výnimočné a nemožno ho spravidla odôvodniť len väčšími zásluhami o vytvorenie majetku.
Navrhovateľ počas trvania manželstva pracoval vo K. až do 18. decembra 2005 s príjmom cca 2.000

eur mesačne brutto, od 19. decembra 2005 do 8. novembra 2006 bol nezamestnaný a zamestnal sa
na Slovensku od 9. novembra 2006. Odporkyňa bola po celú dobu trvania manželstva zamestnaná
na Slovensku s príjmom cca 1.000 eur mesačne brutto s výnimkou obdobia, kedy bola 2 roky na
rodičovskej dovolenke od februára 2005. O nakladaní so spoločnými peniazmi rozhodovali účastníci povzájomnej dohode až do rozvratu ich manželstva a zotrvávanie v tzv. víkendovom manželstve, ako bolo
konštatované v rozvodovom konaní, bolo ich vlastným rozhodnutím. Považoval za nepreukázané, že
by ktorýkoľvek z účastníkov konania zabezpečoval zvýšeným úsilím nadštandardné príjmy „do rodiny“,

prípadne sa vo väčšom rozsahu zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, keďže obaja
účastníciprevažnúčasťtrvaniamanželstvapracovali,rozdelilisistarostlivosťoobstarávaniedomácnosti
(navrhovateľ vo K. a odporkyňa v Z.) a spoločne rozhodovali i o nadobúdaní ich vecí. Navrhovateľ síce
poukazovalnanemorálnesprávanieodporkyne,ktorámubolapočastrvaniamanželstvanevernáa mala
dieťa s iným mužom (pričom táto skutočnosť bola i jednou z príčin, pre ktoré rozhodol súd o zrušení BSM

za trvania manželstva), toto zistenie však nemôže byť dôvodom pre určenie nerovných podielov, keďže
platné právo považuje ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré by odporovalo dobrým
mravom za dôvod zrušenia tohto spoluvlastníctva za trvania manželstva (ako sa aj stalo u účastníkov v
tejto veci) a nie za dôvod pre rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadavaní BSM. Rovnako mal za to,
že v zmysle zákona nie je možné modifikovať výšku podielu manželov podľa miery účasti na rozvrate
manželstva a preto nie je možné vyporiadavací podiel jedného z rozvedených manželov na zaniknutom

BSM zvýšiť len preto, že tento sa domnieva, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania bolo
nemorálne správanie druhého manžela (čo napokon nebolo konštatované ani v rozvodovom rozsudku).
V prejednávanej veci tak nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali rozhodnutie, ktorým
by sa súd pri vyporiadaní BSM odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov konania na spoločnom
majetku.

Súd prvého stupňa uzavrel, že cena všetkých vecí a hodnôt v BSM predstavuje sumu 66.035,18 eur
(hnuteľné veci prikázané do vlastníctva navrhovateľa v cene 350 eur, peňažné prostriedky prikázané do
jeho vlastníctva v sume 18.683,76 eur, hnuteľné veci prikázané do vlastníctva odporkyne v cene 2.585
eur, peňažné prostriedky prikázané do jej vlastníctva 1.450,11 eur a spoločné úspory 42.966,31 eur). Do
hodnoty majetku patriaceho do BSM, ktorá sa vyporiadava, zahrnul aj to, čo má každý z bezpodielových

spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok.
Celkom bola zo spoločného majetku účastníkov konania vynaložená na ostatný majetok navrhovateľa
suma 6.567,28 eur (stavebné sporenie, náramok a hodinky) a na ostatný majetok odporkyne suma
6.523,49 eur (stavebné sporenie, zlatá súprava a okná na byte), spolu teda suma 13.090,77 eur. Celková
vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavovala sumu 79.125,95 eur (66.035,18

eur + 13.090,77 eur), z ktorej každý z účastníkov mal obdržať 1/2-icu, t. j. 39.562,98 eur. Navrhovateľovi
boli prikázané hnuteľné veci a peňažné prostriedky v cene 19.033,76 eur a odporkyni hnuteľné veci a
peňažné prostriedky v cene 4.035,11 eur, ku ktorej sume však bolo treba prirátať aj spoločné úspory v
sume 42.966,31 eur (s ktorými úsporami nakladala odporkyňa v rozpore s § 145 ods. 1 O. z.), takže u
odporkyne sa jedná o majetok v hodnote 47.001,42 eur. Od podielu navrhovateľa v hodnote 39.562,98

eur odrátal cenu vecí a peňažných prostriedkov prikázaných do jeho vlastníctva v sume 19.033,76 eur, t.
j. 39.562,98 eur - 19.033,76 eur = 20.529,22 eur. Vzhľadom na uvedené odporkyni bolo namieste uložiť
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.529,22 eur, aby podiely účastníkov konania na spoločnom
majetku boli rovnaké.

Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti bolo potom odôvodnené právne iba paušálnym odkazom na § 2

ods.1písm.c/aods.3,§5ods.1písm.h/apoložku6písm.b/sadzobníkasúdnychpoplatkovtvoriaceho
prílohu zákona (SNR) č. 71/1992 Zb. (o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia vo veci samej, ďalej tiež len „poplatkový zákon“) a vecne
odkazom na hodnotu vyporiadavaného majetku 79.125,95 eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje 3%,
t. j. sumu 2.373,50 eur, majúcu sa oboma účastníkmi zaplatiť spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie o

trovách konania právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p., vecne potom tak, že každý z účastníkov
dostal polovicu zo spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z
nich. Preto náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď navrhovateľovi vznikli trovy konania 66 eur
na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu a 99,54 eur na vecných nákladoch a odporkyni nevznikli
žiadne trovy konania, každý z účastníkov mal úspech polovičný a odporkyni bolo treba uložiť povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi polovicu jeho trov konania v sume 82,77 eura (66+99,54 = 165,54 eur : 2).
Napokon rozhodnutie o vrátení preddavku na trovy dôkazu odôvodnené bolo právne ust. § 141 ods.
1 O. s. p. a vecne potrebou vrátenia nespotrebovanej časti preddavku na trovy dôkazu zaplateného
navrhovateľom v sume 100,46 eur (200 eur zaplatený preddavok - 99,54 eur spotrebovaný preddavok)
tomuto účastníkovi.Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ napadol rozsudok v celom rozsahu (zjavne okrem rozhodnutia o vrátení mu preddavku)
so zrejmým návrhom na jeho zmenu určením podielov účastníkov tak, aby každý z nich dostal späť

to, čo do manželstva vložil (?). Vytkol súdu prvého stupňa najmä, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz
(ohliadku bytu) ohľadom vecí patriacich do masy BSM (DVD prehrávač a fotoaparát) a ani neuviedol,
prečo ho nevykonal. Neprihliadol ani (podľa tohto odvolateľa) na skutočnosti a dôkazy známe súdu
z jeho predchádzajúcej činnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nesprávne právne posúdil vec v niektorých častiach a hoci subsumoval skutkovú podstatu

pod správnu právnu normu, odôvodnenie rozsudku je v čiastočnom rozpore so zvolenou normou a preto
zmätočné. Mal za to, že súd prvého stupňa neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a
prevzal pochybenia svojich kolegov (sudcov prejednávajúcich rozvod manželstva účastníkov a zrušenie
BSM za trvania ich manželstva), pričom nevyvodil žiadny právny záver ani z nemorálneho správania
odporkyne, keď menovite nereflektoval to, že priznanie rovnakého postavenia v manželstve u odporkyne
je v rozpore s dobrými mravmi (a to minimálne od jari 2004, kedy mala pomer) ani to, ako sa rozvrat

v manželstve jednoznačne zapríčinený nemorálnym správaním odporkyne odrazil na hospodárení s
prostriedkami patriacimi do BSM. Žiadal autoremedúrou (?) opraviť odôvodnenia napadnutého rozsudku
i odôvodnenia rozhodnutí v konaniach o rozvod manželstva a o zrušenie BSM za trvania manželstva
účastníkov. Ďalej žiadal, aby došlo k prehodnoteniu zásady rovnosti podielov nielen z dôvodu jeho
vyššieho príjmu a nižších nákladov, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že on (navrhovateľ) mal príjmy

v eurách a devízový kurz bol v čase manželstva o 25 - 50% vyšší než platný konverzný kurz. Žiadal
zohľadniť, že v úsporách sú zahrnuté aj jeho diéty a tiež to, že odporkyňa mala nemanželské dieťa, čo
sa rovnako odzrkadlilo na ich hospodárení. Súd zahrnul do masy BSM aj veci nadobudnuté v súvislosti
s očakávaným narodením dieťaťa, keď účastníci mali náklady s výbavičkou, pobytom v nemocnici a
uchovaním pupočníkovej krvi (25.000 Sk), avšak nakoľko sa jednalo zo strany odporkyne o podvod a

úmyselne ho (navrhovateľa) uviedla do omylu (že je otcom dieťaťa), takéto výdavky by mal dať súd
nahradiť v celej výške (nákupnej ceny vrátane ušlých úrokov cca 28%) odporkyni. Zohľadniť podľa
neho treba i sumu, ktorú zaplatil v konaní o zapretie otcovstva (ako trovy konania). Odporkyňa vybrala
z účtov bez jeho súhlasu sumu 42.966,31 eur, výber bol protiprávny, právne neplatný, z čoho podľa
navrhovateľa neboli vyvodené žiadne závery ani právne následky, pričom tu podľa názoru odvolateľa

mala byť uvedená suma navýšená o úroky (cca 26%). Aby došlo k dodržaniu zásady rovnakého podielu,
o ktorú sa súd oprel, nemal vychádzať z ceny peňazí v čase ich výberu, ale z ich hodnoty v čase
vyporiadania (ak by neboli odporkyňou protiprávne vybraté, boli by sa zhodnotili primeranou trhovou
úrokovousadzbou).Požadoval,abyboldorovnanýjehopodielosumu,ktorávyjadrujenemožnosťužívať
majetok patriaci do BSM i osobný majetok, nakoľko mu bolo odporkyňou i štátnymi orgánmi bránené

v užívaní spoločného majetku už od 22. mája 2005, kedy odporkyňa vymenila zámok na dverách.
Výpoveď svedkyne A. N. nepovažuje za dôveryhodnú a teda ani za preukázané, že sedačku dostala
odporkyňa darom od matky (ktorou je práve A. N.) a preto do BSM nepatrí. V prípade fotoaparátu a DVD
prehrávača súd neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa sa v inkriminovanom čase zmocnila úspor
aj spoločného bytu a v byte zostali aj osobné veci navrhovateľa, nie je preto zrejmé, prečo tam nemal

zostať aj fotoaparát a DVD prehrávač, takže i tieto veci je potrebné zaradiť do masy BSM a vyporiadať
ich. Aj trovy dôkazov má podľa neho znášať len odporkyňa, tieto spôsobujúca, keďže tzv. dôkazné trovy
vznikli iba pre nespoluprácu odporkyne so súdom a nepredloženie ňou výpisov z účtov.

V doplnení odvolania (podaním z 18. marca 2013) potom navrhovateľ navrhol opravu dôvodov
napadnutého rozsudku (uvedením konkrétnych textov, ktoré majú byť vložené do odôvodnenia) a

uznesením z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010-487 súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrhu
navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku nevyhovel.

Odporkyňa napadla rozsudok taktiež prakticky v celom rozsahu (s výnimkou rozhodnutia o vrátení
preddavku navrhovateľovi) s návrhom na jeho zmenu prikázaním 5 vecí (koberec z obývačky, luster
z obývačky, analógový CRT televízor, chladnička s mrazničkou a práčka) pôvodne prikázaných pri

vyporiadaní BSM jej, do výlučného vlastníctva navrhovateľa s tým, že navrhovateľovi bude uložená
povinnosť zaplatiť jej (odporkyni) na vyrovnanie podielu sumu 27.083,06 eur. Namietala, že navrhovateľ
odišiel zo spoločnej domácnosti sám a dobrovoľne v máji 2005, zobral si všetky osobné veci aj časť
hnuteľných vecí spadajúcich do BSM a to všetko, čo malo preňho hodnotu (video, fotoaparát, zlato).O ostatné veci nikdy neprejavil záujem a iba preto sa veci nachádzajú v jej byte, ona sa musela o
ne starať a vznikli jej tak nemalé náklady na ich údržbu. Všetkých päť vecí, ktoré navrhuje prikázať
navrhovateľovi, je ľahko prenosných bez rizika poškodenia a sú využiteľné v akomkoľvek prostredí.

Navrhovateľ 21. apríla 2005 požiadal o rozvod bez toho, aby ju o tom informoval. 19. apríla 2005 aj
4. a 9. mája rovnakého roka musela ona (odporkyňa) na jeho pokyn vybrať a následne mu odovzdať
spoločné úspory na údajnú kúpu ich spoločného auta a až 21. júna 2005 sa od súdu dozvedela,
že sa s ňou chce navrhovateľ rozviesť. V návrhu na rozvod tvrdil, že je finančne zabezpečený, že
okamžite môže odísť zo zamestnania (čo následne aj urobil a bol rok nezamestnaný), z čoho vyplýva,

že jedine on mal záujem na tom, aby sa dostal k peniazom pred rozvodom. Jej sa nepýtal, či súhlasí
s tým, aby míňal spoločné peniaze (na jeho existenciu v čase keď nepracoval) a v rovnakom období
realizoval kompletnú rekonštrukciu rodičovského domu (v ktorom býva spolu s matkou). Nie je zrejmé,
odkiaľ mal peniaze (keď bol rok dobrovoľne nezamestnaný, navyše stíhaný za kapitálovú spreneveru
a zo spoločných peňazí odškodnil poškodených bez jej súhlasu). Je to tak navrhovateľ, kto nakladal
so spoločnými úsporami v hodnote 37.763,68 eur (ktoré mu odporkyňa preukázateľne odovzdala na

kúpu spoločného auta) a to v rozpore s § 145 ods. 1 O. z. Hoci ona nesúhlasila s tým ako boli do
masy BSM zahrnuté spoločné úspory účastníkov, súdu prvého stupňa vytkla, že zo sumy 20.529,22
eur (určenej na vyrovnanie podielov) opomenul odpočítať sumu 6.567,28 eur vynaloženú na ostatný
majetok navrhovateľa a preto sa malo jednať maximálne o sumu 13.961,94 eur. Suma 5.202,63 eur
(ktorú pri výbere z účtu 4. marca 2006 zmenila na slovenské koruny a následne použila na zabezpečenie

jej vlastnej existencie od marca 2006 do apríla 2007, kedy začala po materskej dovolenke pracovať),
nemá byť zahrnutá do BSM, nakoľko bola reálne spotrebovaná počas manželstva. Suma 37.763,68 eur
takmer dvojnásobne prevyšuje cenu vozidla otca odporkyne zakúpeného v inkriminovanom období a je
nelogické vyberať z účtu peniaze v mene euro, ak sa v rozhodnom období platilo ešte na Slovensku v
slovenských korunách. Súdny poplatok 2.217,70 (?) eur a trovy konania 165,54 eur by v celom rozsahu

mal znášať sám navrhovateľ, nakoľko sa nepokúsil s ňou pred podaním návrhu na vyporiadanie BSM
dohodnúť mimosúdne, neakceptoval jej návrh na mimosúdne vyrovnanie a reagoval naň vydieraním. Ak
by mal skutočne záujem o užívanie hnuteľných vecí alebo by mu bola odporkyňa dlžná peniaze, určite
by nečakal tri roky, kým podá návrh na vyporiadanie. Uzavrela, že celková hodnota vyporiadavaného
majetku je podľa nej 73.923,32 eur, každý z účastníkov by mal obdržať polovicu (t. j. 36.961,66 eur)

a ak navrhovateľovi navrhla prikázať hnuteľné veci v sume 1.030 eur (+ peňažné prostriedky na jeho
účtoch ku dňu zániku BSM v sume 18.683,76 eur + náklady na ostatný majetok navrhovateľa 6.567,28
eur + úspory na plánovanú kúpu auta 37.763,68 eur), čo je spolu 64.044,72 eur a sebe navrhla prikázať
hnuteľné veci v sume 1.905 eur (+ peňažné prostriedky na jej účte ku dňu zániku BSM v sume 1.450,11
eur + náklady na ostatný majetok odporkyne v sume 6.523,49 eur), čo je spolu len 9.878,60 eur; je

to navrhovateľ, ktorý by mal mať povinnosť zaplatiť jej na vyrovnanie podielu sumu 27.083,06 eur
(36.961,66 eur - 9.878,60 eur).

Obaja účastníci sa k odvolaniam vzájomne vyjadrili tak, že si podržali podstatu svojej argumentácie z
konania pred súdom prvého stupňa a z ich odvolaní.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p. obe veci (1. odvolaní proti

rozsudku aj 2. návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku) prakticky v celom rozsahu (keďže
vo vzťahu k veci samej je v rozhodovacej praxi súdov prevažujúcim názor o potrebe zaradenia aj
konania o vyporiadanie BSM do skupiny vecí, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a všetky ďalšie čiastkové výroky rozsudku s výnimkou výroku o
vrátení preddavku na trovy dôkazu mali povahu rozhodnutí závislých na rozhodnutí vo veci a boli inak

tiež napadnuté odvolaniami účastníkov) a to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na pojednávaní (keď inak
prejednávanie aj otázky o opodstatnenosti návrhu na opravu odôvodnenia na pojednávaní odvolacieho
súdu bolo spôsobené praktickou neoddeliteľnosťou oboch vecí aj hľadiskom procesnej ekonomiky) a po
doplnení dokazovania výsluchom oboch účastníkov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti treba s dvoma výnimkami považovať za správny, nakoľko súd prvého stupňa zistil

skutkovýstavvmieredostatočnejprejehorozhodnutieavecisprávneposúdilpoprávnejstránke,pričom
čiastočnú zmenu rozhodnutia s prevažným zachovaním výsledkov konania v prvom stupni si vyžiadala
jedna nesprávnosť pri výpočte vyrovnacieho podielu a ďalšia (súdu prvého stupňa nepričítateľná) zmena
v okruhu vecí tvoriacich predmet vyporiadania.Závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy
BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku BSM, tak aj v čase jeho
vyporiadavania - medzi oboch účastníkov aj čo do tzv. širšieho vyporiadania - tohto prihliadajúceho

najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších majetkových práv a hodnôt) v napadnutom
rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť
dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť (§ 219
ods. 2 O. s. p.). Pochybenie súdu prvého stupňa pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov, zužitkovanie

jednej hnuteľnej veci (v období od vydania napadnutého rozsudku do rozhodovania odvolacieho súdu)
a (do tretice) i hľadisko čo najväčšej prehľadnosti rozhodnutia (vyžadujúce sústredenie všetkých
vyporiadavaných vecí a ostatných hodnôt len do výroku jedného rozhodnutia) však boli tým, prečo bolo
potrebné pristúpiť k zmene rozsudku.

Z doplnenia dokazovania na odvolacom súde totiž vyplynulo, že chladnička s mrazničkou Whirlpool
v cene (správne „zostatkovej hodnote“) 150 eur, napadnutým rozsudkom prikázaná do výlučného

vlastníctva odporkyne, sa pokazila, pričom odporkyňa ju istý čas skladovala a v máji 2014 ju vyhodila.
Táto skutočnosť musela byť dôvodom vypustenia príslušnej položky z výpočtu vecí prikazovaných
do výlučného vlastníctva odporkyne, nakoľko veci či majetkové práva a hodnoty, ktoré v čase
vyporiadavania BSM už neexistujú, sa zásadne vo výroku rozhodnutia o vyporiadaní neuvádzajú (práve
pre ich neexistenciu). To však neznamená, že takéto veci nie sú súčasťou tzv. širšieho vyporiadania, z

ktorého dôvodu sa zostatková hodnota veci, o ktorej je tu reč, musela premietnuť v rámci rozhodovania
o tzv. výplatovej povinnosti a to na ťarchu odporkyne, ktorá takúto vec v minulosti (v čase zániku BSM
aj v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním) užívala a sama sa postarala o to, že takáto vec
masu BSM opustila.

Odvolací súd sa potom stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nezahrnutí položiek označených

ako vreckový digitálny fotoaparát značky Canon a DVD prehrávač značky Panasonic do masy BSM
z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že by tieto veci boli v dispozičnej sfére ktoréhokoľvek z
účastníkov v čase zániku BSM. K navrhovateľom žiadanej ohliadke bytu (za účelom zistenia, či sa
uvedenévecivbytenachádzajú),odvolacísúduvádza,žesúdprvéhostupňapostupovalsprávne,pokiaľ
takúto ohliadku nevykonal. Ohliadka je totiž dôkazným prostriedkom, pri ktorom súd vykonáva ohliadku

veci alebo miesta významného pre konanie a môže tak urobiť na pojednávaní alebo na mieste, kde sa
vec nachádza, pričom môže účastníkovi uložiť, aby vec (rozumej hnuteľnú) predložil, alebo aby umožnil
prístup k nej (ak ju nemožno dopraviť na súd, čo platí najmä u nehnuteľností). Ak by však išlo o to, aby
sa ohliadkou nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie účastníka zistilo, či sa tam určitá vec nachádza, takáto
ohliadka by už mala povahu domovej prehliadky, ktorú možno vykonať len v trestnom konaní a to za

podmienok ustanovených Trestným poriadkom, pričom tu bez významu nebolo ani to, že ak obe strany
sporu tvrdia „zašantročenie“ veci procesným súperom, nemožno predpokladať, žeby ohliadka priniesla
usvedčenie jedného z nich pri klamstve (aj keby pre jej vykonanie boli inak splnené zákonné podmienky).

Taktiež nemožno inak, než sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa o nezahrnutí položky
celokožená sedačka (gauč s troma sedeniami) do masy BSM z dôvodu preukázania, že túto vec získala

len odporkyňa darom od svojich rodičov, keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno
preukázať, že sedačka bola zakúpená zo spoločných prostriedkov za trvania BSM. V tomto smere
nepostačuje len spochybňovať svedeckú výpoveď A. N., najmä keď sa nepreukázalo, že by v prípade
tejto svedkyne šlo o svedkyňu vypovedajúcu krivo, hocako vo veciach obdobných tej prejednávanej,
možno usudzovať na tendenciu dôkazne podporovať svoje dieťa a nie jeho už bývalého životného

partnera.

Pokiaľ šlo o námietku rovnosti (resp. nerovnosti podielov) pri vyporiadaní BSM zákon primárne prikazuje
paritné určenie podielov, v odôvodnených prípadoch však môžu byť podiely manželov na spoločnom
majetku stanovené odlišným spôsobom. Podľa súdnej praxe je možné pristúpiť k nerovnomernému
určeniu podielov iba vo výnimočných prípadoch v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov.

Odvolací súd má ale za to, že súd prvého stupňa sa na dostatočnej argumentačnej úrovni vyporiadal
s tým, prečo nepristúpil k odklonu od rovnomerného stanovenia podielov a odvolací súd sa aj tu sjeho úvahami stotožňuje. Odklon od zásady parity nie je daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale
iba takým, ktoré sa významne prejavuje v majetkovej sfére zákonného majetkového spoločenstva
alebo v starostlivosti o rodinu. Účinná právna úprava súdu neukladá, aby z tzv. úradnej povinnosti (ex

offo) modifikoval výšku podielov manželov na spoločnom majetku podľa miery ich účasti na rozvrate
manželstva. K samotným príčinám rozvratu manželstva nemožno prihliadať ani podľa konštantnej
judikatúry, nakoľko sa spravidla jedná o ťažko identifikovateľné príčiny, ktoré majú pôvod v intímnej
sfére medzi manželmi, v dôsledku čoho aj zdanlivo jasné príčiny rozvratu majú svoje dôvody. Podiel
na vyporiadaní spoločného majetku preto nemožno znížiť iba preto, že príčinou rozvratu manželstva

bol mimomanželský vzťah jedného z manželov, keď samotné príčiny rozvratu nemajúce priamy dopad
na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre odklon od zásady
parity významné.

Súd prvého stupňa správne ustálil i to, že celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM
predstavuje sumu 79.125,95 eur (66.035,18 eur + 13.090,77 eur), že pri rovnosti podielov (viď nižšie) má
každýzúčastníkovobdržaťmajetokvhodnote1/2-ice,t.j.39.562,98eur.Taktiežsprávnekonštatoval,že

navrhovateľovi boli prikázané hnuteľné veci a finančné prostriedky v hodnote 19.033,76 eur a odporkyni
hnuteľné veci a finančné prostriedky v hodnote 4.035,11 eur (keď inak pri položke predstavovanej
chladničkou s mrazničkou Whirlpool z dôvodov už uvedených vyššie mohla byť zohľadnená v rámci
širšieho vyporiadania v odvolacom konaní iba zostatková hodnota ku dňu zániku BSM v sume 150
eur). K sume zhora prináležiacej odporkyni správne prirátal aj spoločné úspory v sume 42.966,31 eur,

pretoževtomtoprípadeodporkyňaneuniesla(popripreukázanomvýberevyššieoznačenýchpeňažných
obnosov práve ňou) dôkazné bremeno na preukázania ich konečného ocitnutia sa v dispozičnej sfére
navrhovateľa (pričom tak i v tomto prípade bola povinná a to bezpečne urobiť ona, ale sa tak nestalo).
U odporkyne sa preto dôvodne pracovalo so záverom o majetku v hodnote 47.001,42 eur. Treba však
naopak prisvedčiť odporkyni, ktorá správne namietala, že súd prvého stupňa pochybil, ak od podielu

navrhovateľa v hodnote 39.562,98 eur odrátal cenu vecí a peňažných prostriedkov prikázaných do jeho
vlastníctva v sume 19.033,76 eur (39.562,98 eur - 19.033,76 eur = 20.529,22 eur), avšak opomenul
už odrátať sumu vynaloženú na ostatný majetok navrhovateľa 6.567,28 eur. V dôsledku toho bola
opodstatnená i námietka nesprávneho určenia sumy na vyrovnanie podielov sumou 20.529,22 eur,
keďže správne malo ísť len o sumu 13.961,94 eur (39.562,98 eur - 19.033,76 eur - 6.567,28 eur =

13.961,94 eur) a len v takomto prípade mohli byť podiely účastníkov konania na spoločnom majetku
rovnaké.

Vedený všetkými opísanými úvahami preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho rozsudku.

K odvolaniam v tejto časti na záver odvolací súd podotýka, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp.
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (bez toho, aby sa muselo zachádzať do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Ak navrhovateľ žiadal, aby trovy dôkazov znášala plne odporkyňa, majúca ich spôsobiť, tento jeho návrh
nebol dôvod posudzovať ako odvolanie v časti o vrátení preddavku (hoci navrhovateľ uviedol, že napáda
rozsudok v celom rozsahu), nakoľko ním účastník nežiadal o nevrátenie preddavku (čo by bolo u tohto
účastníka aj absurdné) ani o vrátenie preddavku v inej výške (na čo by naopak oprávnený bol, ale toto
nepožadoval), ale takýmto návrhom zjavne sledoval uloženie povinnosti na náhradu za spotrebovanú

časť preddavku odporkyni (v rámci ním požadovanej náhrady jeho trov), takže tu šlo o odvolanie do
rozhodnutia o trovách konania.

Odvolací súd má ale za to, že dôkazy, s vykonaním ktorých bol spojený vznik trov, boli vykonávané
v záujme oboch účastníkov konania. Preddavok na ne síce uhradil len navrhovateľ, nespotrebovaný
zostatok preddavku mu však bol vrátený (v tejto časti je rozsudok právoplatný) a spotrebovanú časť

preddavku súd prvého stupňa zohľadnil v rámci rozhodovania o náhrade trov konania.Pretože v časti trov konania účastníkov ani výsledok konania nenasvedčoval potrebe priznania náhrady
trov konania len jednej strane sporu a opretie rozhodnutia o ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak bolo prijateľným,
odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 2 ods. 1 poplatkového zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/), resp. obaja účastníci v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c/
ustanovenia).

Podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu poplatkového zákona poplatok
z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a/) a za

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo
rozsudkom je 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66 eur a najviac
16.596,50 eur (písm. b/).

Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ poplatkového zákona vyplýva, že poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí
manželia a možnosť uloženia povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je výnimkou

z pravidla vyžadujúcou si vždy náležité odôvodnenie.

Odvolací súd v prejednávanej veci dôvody pre uplatnenie výnimky z pravidla nezistil a vo výpočte
poplatku súdom prvého stupňa nedošlo taktiež k žiadnej zjavnej chybe. Konanie sa totiž skončilo
rozsudkom, 3% z ceny všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt pritom vyporiadaných
(§ 7 ods. 8 poplatkového zákona), t. j. zo sumy 79.125 eur (po zaokrúhlení základu poplatku na celé

eurá nadol podľa § 7 ods. 11 vety prvej poplatkového zákona) predstavujú sumu 2.373,75 eur a tá po
zaokrúhlení podľa § 7 ods. 11 vety druhej písm. c/ poplatkového zákona vedie k záveru o poplatku práve
v sume určenej súdom prvého stupňa, teda 2.373,50 eur. Preto došlo podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. k
potvrdeniu napadnutého rozsudku aj v časti o poplatkovej povinnosti.

Podľa§165ods.1O.s.p.pokiaľnemáodôvodnenierozsudkupodkladvzistenískutkovéhostavu,môže

účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

Pokiaľ odôvodnenie nemá podklad v zistenom skutkovom stave, účastník konania môže pred tým,
ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. Predpokladmi na
opravu odôvodnenia sú:

a) nenadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo vzťahu k účastníkovi, ktorý mieni podať návrh na opravu

dôvodov,

b) návrh účastníka s uvedením časti odôvodnenia, ktorá sa má opraviť a správne znenie tejto časti,

c) súhlas účastníka s výrokom rozhodnutia,

d) odôvodnenie rozsudku v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. obsahujúce dôvody, ktoré nemajú poklad
v zistenom skutkovom stave, t. j. v tej časti odôvodnenia, v ktorej súd konštatuje, ktoré skutočnosti

pokladal za preukázané a

e) vydanie iného rozsudku než podľa § 153a a § 153b O. s. p, (pretože v týchto rozsudkoch sú na
odôvodnenie rozhodnutia kladené iné a to podstatne nižšie nároky než pri iných rozhodnutiach vo veci
samej).

Ak súd prvého stupňa (obsadený predsedom senátu) návrhu nevyhovie, vydá o tom rozhodnutie, ktoré

vyhotoví, ale účastníkom nedoručuje a predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.Návrh na opravu dôvodov predpokladá celkom presný návrh, ako má byť oprava vykonaná, t. j. napríklad
ktorá konkrétna veta má byť vypustená, pretože inak by aj ten účastník, ktorý návrh na opravu podal,
mohol proti vykonanej oprave brojiť, hoci by mu bolo v zásade vyhovené.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrhu na vykonanie opravy nevyhovel a preto konečné
rozhodnutie o takomto návrhu prináleží odvolaciemu súdu. Odvolací súd má však v zhode so súdom
prvého stupňa za to, že v prejednávanej veci nebol splnený jeden z predpokladov na opravu
odôvodnenia a to súhlas účastníka s výrokom rozhodnutia. Návrh navrhovateľa na opravu rozsudku totiž
nie je (len) návrhom na opravu odôvodnenia, keď navrhovateľ navrhuje odôvodnenie doplniť tak, aby

toto zodpovedalo jeho názoru na skutkové a právne hodnotenie veci, čo je však neprípustné vykonať
opravou a čo sú dôvody na odvolanie proti rozsudku (ktoré navrhovateľ podal tiež). Pretože podanie
označené za návrh na opravu odôvodnenia nesmerovalo k vykonaniu opravy v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 165 ods. 1 O. s. p., ale k zmene odôvodnenia rozsudku takým spôsobom, že toto by
znamenalo úplnú zmenu rozsudku (ktorého výrok by tak ostal odlišný od odôvodnenia), nebolo možné
takémuto návrhu na opravu vyhovieť, pričom odvolací súd tu pre úplnosť dodáva, že to, čo v rozsudku

nie je, nemôže byť ani predmetom opravy odôvodnenia.

Napokon o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s.
p. nepriznaním náhrady odporkyni. Rozhodujúcim tu totiž bol výsledok konania vo veci samej, kde
navrhovateľ neuspel a úspešnou bola naopak odporkyňa. Odporkyňa však nepodala návrh na priznanie
jej náhrady (nutná procesná podmienka podľa § 151 ods. 8 O. s. p.) a tým sa príslušného procesného

práva vzdala.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú
splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.