Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/169/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813210900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. H.
nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave
dieťaťa rodičov U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na S. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou
advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 45 a E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K.
R. na R. K.A. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Evou Bornayovou advokátkou so sídlom v Rimavskej
Sobote na Fučíkovej ul. č. 795/15 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 11.3.2014 č.k. 7P 347/2013-112 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení mal. H. H. do osobnej starostlivosti matky,
určení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu otca.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou:
- každý párny týždeň v roku od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod.,
- počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 17.00 hod.,
- počas jarných prázdnin od piatku od 17.00 hod. do stredy 17.00 hod.,
- počas vianočných prázdnin v párnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 17.00 hod. a v nepárnom
roku od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 17.00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od štvrtka od 9.00 hod. do soboty 17.00 hod. a v nepárnom
roku od nedele od 9.00 hod. do utorka 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste jej bydliska v čase určenom pre začiatok styku a otec je
povinný odovzdať maloletú na tom istom mieste matke maloletej v čase určenom pre koniec styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. H. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
170 € mesačne od 1.11.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Dlžné výživné za
obdobie od 1.11.2013 do 28.2.2014 v sume 480 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100
€ splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky pod následkami
straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletou tak, že bude mať možnosť stýkať sa s maloletou
každý druhý týždeň v mesiaci v piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že vždy v piatok
o 17.00 hod. si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v nedeľu o 17.00 hod. maloletú matke na
tom istom mieste odovzdá, počas letných prázdnin v mesiaci júl s tým, že prvý deň letných prázdnin si
maloletú prevezme od matky o 9.00 hod. pred jej bytom a posledný deň v mesiaci júl maloletú matke
odovzdá o 17.00 hod. na tom istom mieste. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť a odovzdať a prevziať ju od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste. Návrh otca zamietol.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Otca zaviazal uhradiť náklady

znaleckého dokazovania v sume 368,51 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu
Rožňava.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/,
c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.h/
O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby podľa § 220 O.s.p.
zmenil rozsudok tak, že vyhovie jeho návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa nesúhlasí, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal v prevažnej miere z tvrdení matky dieťaťa a
záverov znaleckého posudku. Napriek tomu, že medzi rodičmi maloletej nedošlo k rodičovskej dohode,
nebol vyzvaný vyjadriť sa k tomu, aké stretávanie s maloletou by mu vyhovovalo. Z uvedeného dôvodu
navrhuje v prípade, ak by súd mal za to, že maloletá má byť zverená do osobnej starostlivosti matky,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a upravil jeho styk s maloletou nielen počas bežného roka
a letných prázdnin, tak ako už súd prvého stupňa rozhodol, ale aj počas vianočných prázdnin každý
párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9.00
hod. do 6.1. do 17.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od piatku od 17.00 hod. do stredy
do 17.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., ako aj počas
veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý nepárny
rok od nedele od 9.00 hod. do utorka do 17.00 hod. s tým, že maloletú v uvedenom čase preberie a
matke odovzdá v mieste jej bydliska. Vyjadril názor, že znalecký posudok PhDr. G. P. je neobjektívny,
nakoľko nevychádza z pravdivých skutočností, ale vyjadrení matky, ktorá pri vyšetrení nehovorila pravdu
a snažila sa vykresliť svoju osobu v lepšom svetle. Taktiež zamlčala niektoré skutočnosti týkajúce sa
jej starostlivosti, resp. jej zanedbávania v čase, keď bol pracovne na Cypre. O týchto skutočnostiach
zrejme nemal vedomosť ani kolízny opatrovník, ktorý neprešetroval, ako sa matka maloletého dieťaťa
starala o dieťa v čase, keď on bol pracovne na Cypre. Znalecký posudok považuje za rozporuplný a
jeho závery sa priečia vyjadreniam maloletej, ktoré cituje v druhej časti znaleckého posudku (vlastné
vyšetrenie). Namieta vyjadrenie, resp. subjektívny názor znalkyne, že nemožno vylúčiť, že maloletá je
ovplyvnená rozhovorom s ním a s jeho partnerkou, prípravami na znalecké vyšetrenie opakovanými
kresbami, pretože tento je opretý iba o domnienku, pričom na pojednávaní súdu 11.3.2014 predložil
dôkaz absurdity takéhoto tvrdenia a to kresbičky, ktoré im darovala mal. H.. Následne aj pri odpovedi
na otázku č. 2 znaleckého posudku bola znalkyňa ovplyvnená nepravdivými vyjadreniami matky, keď
dodáva, že matka preukazuje schopnosť a ochotu vychovávať maloletú v pozitívnej citovej väzbe k
otcovi a tiež nepravdivo dodáva bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré neboli potvrdené zo strany maloletej,
že by vo výchovnom prostredí otca dochádzalo k nepriamemu ovplyvňovaniu maloletej, jej zneisťovaniu
k matke a k súrodencom. Najväčší rozpor vidí v závere znaleckého posudku k otázke 3, pretože závery
znalkyne sú v rozpore s vyhodnoteným testom citových vzťahov v rodine, kde na verbálnej úrovni
maloletá pripisuje matke výlučne negatívne citové kvality, dokonca uviedla, že matka je málokedy doma,
že ju bije, trestá, kričí na ňu. Naopak otcovi, ako aj jeho priateľke pripisuje výlučne citovo pozitívne
vlastnosti. Napriek tomu, že maloletá voči nemu prechováva samé pozitívne pocitové vzťahy a k svojej
matke výlučne negatívne, záver znaleckého posudku je paradoxný, keď znalkyňa nedoporučuje dieťa
vyňať z prostredia matky. Uvedené konštatovanie je tiež v rozpore s vyjadrením znalkyne na strane
18 znaleckého posudku, že nie je v záujme maloletej, aby sa oslabila alebo narušila jej citová väzba
k otcovi. Rovnako vyjadrenie znalkyne, že maloletá si nekriticky idealizuje otcovu novú partnerku, je
podľa neho iba účelové s jedinou snahou vyhovieť požiadavke matky dieťaťa. Domnieva sa, že je
prirodzené a žiaduce, aby si dieťa počas svojho vývoja hľadalo pozitívne vzory a aby mohlo žiť a vyvíjať
sa v čo najlepších podmienkach, ktoré sú mu umožnené. Dieťa má vyrastať v blízkosti rodiča, ktorý ho
nadovšetko miluje a dokáže mu zabezpečiť všetko pre jeho zdravý citový, psychický aj fyzický vývoj
a toto dokáže zabezpečiť dieťaťu on. Jeho priateľka si maloletú veľmi obľúbila a majú medzi sebou
pekný vzťah. Znalkyňa akoby dieťaťu zazlievala, že chce mať krajšie a príjemnejšie prostredie pre svoj
život, že túži mať detskú izbu len pre seba a mať pri sebe otca a jeho priateľku, ktorí ju ľúbia a aj ona
sa v ich prítomnosti cíti dobre. V rodine, kde momentálne maloletá žije so svojou matkou, nemá kľud
ani dostatok lásky a pozornosti zo strany matky ani jej terajšieho partnera, ktorý je otcom jej tretieho
dieťaťa. So svojím starším súrodencom E. je v súrodeneckej rivalite, hádajú sa, tento ju pri hádke
vystrašil nožíkom, ťahal ju za vlasy a nadával jej. K matkinmu novému partnerovi maloletá vyjadruje
výlučne negatívne emócie. Pravdivosť jeho tvrdení mohli dosvedčiť aj svedkovia, ktorí ho poznajú, vedia
sa vyjadriť k tomu, ako sa staral o dieťa, aký majú medzi sebou vzťah a tiež ako sa matka starala
o dieťa počas trvania jeho pracovnej cesty na Cypre. Z toho dôvodu navrhoval vypočuť Ing. B. R.,
ktorý je otcom jeho priateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ako aj Z. L., ktorá je sestrou matky
maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa však nepovažoval za potrebné týchto svedkov vypočuť a dôkaz

nevykonal. Rovnako nemôže súhlasiť s výškou výživného 170 € mesačne, pretože súd prvého stupňa
sa zaoberal iba jeho príjmami, ale jeho výdavkom nevenoval žiadnu pozornosť. Napriek tomu, že jeho
mesačný príjem činí cca 970 € mesačne, vrátane príspevku na bývanie jeho príjmy sotva postačujú na
pokrytie jeho najnevyhnutnejších výdavkov. V prípade, ak by maloletá dcéra bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, nedokáže uhrádzať vyššie výživné ako 50 € mesačne. Ako dôkaz svojho tvrdenia
predkladá rozpis svojich výdavkov a to mesačné zálohové platby za užívanie bytu 194,17 €, z čoho platí
polovicu, mesačné zálohové platby za plyn 10 €, z čoho platí polovicu, mesačné platby za elektrinu 20 €,
z čoho platí polovicu, mesačné platby za RTV 4,64 €, z čoho hradí polovicu, mesačnú platbu za káblovú
televíziu a internet 20,85 €, z čoho platí polovicu, mesačnú platbu za mobil cca 51 €, mesačné cestovné
do práce 30 €, cestovné výdavky na pohonné hmoty za maloletou dcérou štyrikrát do mesiaca aj viac
podľa potreby na rodičovské združenie, návštevy dcéry k starým rodičom na východné Slovensko, výlety
s dcérou a iné minimálne 50 € mesačne, mesačnú splátku pôžičky od Slovenskej sporiteľne a.s. 206 €
a pôžičky od Provident Financial 142 €, ďalšiu splátku úveru od Slovenskej sporiteľne za účelom kúpy
bytu v K. R. 310 €, z čoho platí polovicu 155 €, mesačnú platbu výživného 50 €, mesačné výdavky na
stravu 200 €, ostatné výdavky na oblečenie, obuv, pracie a čistiace prostriedky, hygienu, lieky a iné.
Uviedol, že pôžičky bol nútený zobrať, nakoľko zo svojho príjmu nebol schopný zaplatiť dlhy, ktoré mu
vznikli zavinením matky, napríklad uhradil za ňu nedoplatky za vývoz komunálneho odpadu 56,18 €,
ročnú domovú daň 18,13 € za nehnuteľnosť, v ktorej bývala a iné platby. Po návrate z Cypru nemal
kde bývať, nakoľko v ich rodinnom dome v K. ostala bývať matka dieťaťa, od ktorej si nič nezobral
okrem svojich osobných vecí a nakoľko býva spolu so snúbenicou, táto zobrala úver na kúpu bytu, ktorý
splácajú spoločne. Súdu zazlieva, že sa nezaoberal tým, že matka dieťaťa poberá na výživu svojho
14-ročného syna E. výživné od bývalého manžela 66 €. Považuje za paradoxné, že jemu súd určil
platiť výživné na dieťa vo veku 7 rokov 170 €. Súd tiež nezohľadnil potreby maloletého dieťaťa. Na
základe dôkazov, ktoré predložil v konaní bolo preukázané, že matka dieťaťa má viacero dlhov, ktoré
nespláca. Rodinný dom v K., ktorý zakúpili s matkou dieťaťa v čase, keď viedli spoločnú domácnosť,
je exekučne opakovane zaťažený z dôvodov neplatenia dlhov. Matka má tiež dlhy vo výške 552,15 €
vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, je tiež na zozname daňových dlžníkov Mesta Rožňava s dlhom
vo výške 255,10 € a medzi dlžníkmi knižnice Gemerská knižnica Pavla Dobšinského. Matka dieťaťa
nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami a zrejme si chce vysokým výživným, ktoré žiada, aby jej
platil, kompenzovať svoje nedoplatky. Na záver otec zhrnul, že súd prvého stupňa rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a vychádzal prevažne iba z jednostrannej výpovede matky,
ktorá nehovorila pravdu, ako aj zo záverov rozporuplného znaleckého posudku, pričom nebral do úvahy
výpoveď a vyjadrenia maloletej, ďalej nevypočul svedkov, ktorých navrhol a ktorí mohli vypovedať, aký
je skutočný vzťah medzi ním a maloletou. Vytýka súdu, že sa takmer vôbec nezaoberal tým, aký majú
pekný vzťah s maloletou, že si obidvaja želajú, aby bola v jeho osobnej starostlivosti, ale zameriaval
sa na citové rozpoloženie matky a stav, ktorý nastal po tom, ako porodila tretie dieťa. V súčasnosti je
zasnúbený so svojou priateľkou, svoj vzťah myslia vážne a plánujú spoločnú budúcnosť spojenú aj s
výchovou jeho maloletej dcéry H.. Podmienky, v ktorých v súčasnej dobe žije maloletá u svojej matky, sú
neporovnateľné, pred časom sa matka presťahovala do prenajatého 3-izbového bytu prideleného H. Ú.
K. jej novému partnerovi L. D.. V uvedenom byte bývajú toho času piati ľudia. K odvolaniu pripojil výpis
zo svojho osobného účtu vedeného v Tatra banke za október a november 2012, potvrdenie Okresného
stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote o výške mesačnej zálohovej úhrady za užívanie
bytu, potvrdenie o úhrade platby mobilnému operátorovi Orange z 9.10.2013 v sume 50,98 €, zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi ním a spoločnosťou Provident 10.10.2013 s poskytnutým úverom
1.140 €, zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi ním a Slovenskou sporiteľnou s poskytnutým
úverom 12.000 € z 2.12.2009, zmluvu o hypotekárnom úvere a splátkovom úvere uzavretú medzi H. R. a
Slovenskou sporiteľňou s poskytnutým úverom 20.930 € uzavretú 9.11.2012, ďalšiu zmluvu o splátkovom
úvere uzavretú medzi H. R. a Slovenskou sporiteľňou a.s. s poskytnutým úverom 6.000 € uzavretú dňa
7.8.2013, výpis z internetovej stránky dlžníci na poistnom zo 7.3.2014, zoznam daňových dlžníkov Mesta
Rožňava, zoznam dlžníkov knižnice zo 7.3.2014 a výzvy na zaplatenie nedoplatku Mesta Rožňava.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Tvrdenia otca v odvolaní nie sú pravdivé, považuje ich za účelové vychádzajúc z toho, že majú
nevysporiadané vzájomné vzťahy, čím otec maloletú značne zaťažuje a využíva ju ako nástroj svojej
pomsty voči nej, čím maloletá trpí. Súd prvého stupňa vykonal podrobné dokazovanie vo veci, na
pojednávaní boli účastníci podrobne vypočutí a vyjadrili sa k meritu veci.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdiť, nakoľko rozhodnutie súdu rešpektuje najlepší záujem dieťaťa a jeho aktuálne potreby. V záujme
dieťaťa je jeho pravidelný a častý kontakt s otcom, na čo sa v rozhodnutí prihliadalo, zároveň ale dieťa
prežíva citový zmätok, adaptuje sa na nové pomery v rodine matky, ako aj otca, v čom by jej mali obaja
pomáhať nekonfliktnou komunikáciou a kooperáciou. So závermi znaleckého posudku vypracovaného
súdnou znalkyňou PhDr. P. sa v celom rozsahu stotožňuje.

Výrok rozsudku o náhrade trov štátu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
matky, zamietnutí návrhu otca, určení výživného a dlžnom výživnom dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v týchto častiach presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca vo vzťahu k výroku o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matky a v tej súvislosti zamietnutím návrhu otca na zverenie maloletej do jeho
starostlivosti odvolací súd konštatuje, že otec namieta závery znaleckého posudku ustanovenej znalkyne
PhDr. G. P., ktoré považuje za neobjektívne, založené na klamstvách matky a domnienkach znalkyne,
ktoré závery zároveň považuje za rozporné s druhou časťou znaleckého posudku obsahujúcou samotné
vyšetrenie účastníkov konania. K uvedeným námietkam otca bola vypočutá znalkyňa na pojednávaní
11.3.2014, na ktorom podrobne vysvetlila spôsob vyšetrenia účastníkov konania, použité diagnostické
metódy a ich hodnotenie. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že znalecké
dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Súd
v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných
záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane nemusí akceptovať
závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky,
prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd konštatuje, že závery znaleckého
posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé, zodpovedajúce aj ostatným skutkovým zisteniam,
preto o ich správnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd. Námietky otca voči znaleckému posudku
sú založené na tvrdení rozporuplnosti medzi vetami vytrhnutými z kontextu druhej časti posudku,
teda samotného vyšetrenia účastníkov so záverom znalkyne uvedenom v tretej časti posudku a na
tom založených laických úvahách o vnútornom prežívaní citových väzieb maloletej k rodičom, ich
partnerom a súrodencom. Otec maloletej ako milujúci rodič v snahe vytvoriť novú rodinu, ktorej súčasťou
má byť aj maloletá, urputne zotrváva na svojej predstave o najlepšom záujme maloletej, za ktorý
považuje svoj subjektívny názor o vhodnejšom výchovnom prostredí pre maloletú v jeho starostlivosti
spolu so svojou družkou bez toho, aby empaticky pristupoval k potrebám maloletej, ktorá zjavne
nechce prísť o jeho lásku ani lásku svojej matky a súrodencov a lavíruje medzi svojimi vyjadreniami
týkajúcimi sa prostredia, v ktorom by chcela ďalej vyrastať. V živote maloletej sa v poslednom období
udialo mnoho významných zmien, rozchod rodičov, prítomnosť nových partnerov rodičov, narodenie
ďalšieho súrodenca, ako aj nástup do školy, čo nepochybne kladie značnú záťaž na vyvíjajúcu sa
psychiku maloletej, okrem čoho je ešte vystavená konfliktu medzi rodičmi ohľadne jej budúcej výchovy.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku
skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských
práv a povinností. Súd prvého stupňa teda správne skúmal výchovné prostredie oboch rodičov z

hľadiska, kde budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa a dospel k odôvodnenému záveru,
že výchovné prostredie matky je pre maloletú momentálne vhodnejšie s poukazom na zachovanie
stability výchovného prostredia, zachovanie súrodeneckých väzieb, ako aj na to, že matka v celom
rozsahu rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboch rodičov a rešpektuje právo maloletej
na udržovanie pravidelného a rovnocenného styku s otcom. Ďalej je potrebné uviesť, že tvrdenia
otca o údajnom zanedbávaní maloletej matkou počas jeho misie na Cypre neboli hodnoverným
spôsobom preukázané a ich hodnovernosť spochybňuje aj skutočnosť, že otec ich žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, len poukazoval na to, že matka sa zabávala s priateľmi vo večerných hodinách, pričom
nie je zrejmé, prečo údajné zanedbávanie starostlivosti o maloletú nesignalizoval skôr, ale používa
ju až ako obranu v konaní o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti ani
odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých otcom
maloletej a to otca jeho priateľky Ing. B. R., ktorý mal byť vypočutý na skutočnosti týkajúce sa realizácie
styku otca s maloletou a sestry matky maloletej Z. L., ktorá sa mala vyjadriť k fungovaniu rodiny matky
maloletej, keď žila v spoločnej domácnosti s ním ako otcom maloletej a keď s ním nežila. V konaní
nebolo spochybnené, že by styk maloletej s otcom nepriaznivo vplýval na maloletú a neboli pochybnosti
ani o jej vyjadreniach vo vzťahu k výchovnému prostrediu u otca (maloletá rovnaké želania verbalizovala
smerom k obom rodičom), preto by bolo vypočutie svedka v tomto smere nadbytočné. Pokiaľ ide o druhú
svedkyňu, matka maloletej uviedla, že napriek tomu, že sú sestry, majú momentálne negatívny vzťah,
preto je hodnovernosť výpovede tejto svedkyne značne pochybná. Zároveň nie je možné neprihliadať
na skutočnosť, že obidvaja svedkovia sú vo vzťahu k účastníkom konania osobami blízkymi, preto ich
svedectvo nemohlo byť objektívne.

Pokiaľ ide o výrok o výživnom pre maloleté dieťa, odvolací súd dodáva, že zo zákonných ustanovení
citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z
toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný
štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu a to formou výživného,
čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň,
ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom
stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené
v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to
znamená, že odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré nie sú prezentované ako vybočujúce z rámca potrieb
iných detí v tomto veku, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich
osobitne dokazovať. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové
majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti,
ako aj na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z
vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že celodennú osobnú starostlivosť o
maloletú zabezpečuje matka, ktorá je na materskej dovolenke a teda jej príjem je obmedzený z dôvodu
starostlivosti o maloleté dieťa do veku troch rokov, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k 14-
ročnému synovi E. a ročnému L., preto si vyživovaciu povinnosť plní prevažne osobnou starostlivosťou o
dieťa, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v súlade s
ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Otec je zamestnaný s priemerným čistým príjmom 958,67 € mesačne,
iné vyživovacie povinnosti nemá. V priebehu konania na súde prvého stupňa uviedol, že býva v spoločnej
domácnosti s priateľkou, ktorej na domácnosť a hypotekárny úver prispieva spolu asi 300 € mesačne.
Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa H. R. priateľka otca. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca odôvodňujú určenie výživného
pre maloletú v rozsahu 170 € mesačne s prihliadnutím na jeho príjem, ako aj nevyhnutné životné
náklady, za ktoré nie je možné považovať náklady na mobil, náklady na káblovú televíziu a internet a

splátky úverov a už vôbec nie na splátky úverov otcovej družky, nakoľko výživné pre dieťa, ktoré nie
je schopné samé sa živiť, je prednostnou pohľadávkou a rodičia sú povinní v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne uspokojovať svoje potreby, prípadne uhrádzať iné záväzky (§
62 ods. 5 Zákona o rodine). Náklady otca súvisiace s realizáciou styku s maloletou možno zohľadniť
ako nevyhnutné, avšak otcom prezentovaná výška týchto nákladov podstatným spôsobom neznižuje
jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej. Pre úplnosť je potrebné dodať,
že aj matka spláca hypotekárny úver, ktorú skutočnosť však ani u nej súd nemohol zohľadňovať ako
nevyhnutný výdaj v súvislosti s určovaním rozsahu výživného pre maloleté dieťa. Obrana otca, že matka
si chce vysokým výživným kompenzovať svoje nedoplatky, resp. dlhy, na ktoré poukazuje, vyznieva
paradoxne v kontexte skutočnosti, že otec doposiaľ prispieval na výživu maloletej 50 € mesačne, ktoré
nepostačovalo ani na úhradu najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec namieta, že na výživu
ďalšieho dieťaťa matky maloletej a to 14-ročného E. bolo určené výživné od otca tohto dieťaťa v rozsahu
66 € mesačne napriek tomu, že jeho potreby sú vyššie ako potreby maloletej odvolací súd opakovane
poukazuje na vyššie uvedené kritériá posudzovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom,
ktoré sa aplikujú individuálne na každý konkrétny prípad, pričom kritériom určovania výživného nie
sú len odôvodnené potreby, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa,
ktorým je vždy limitované uspokojovanie týchto odôvodnených potrieb dieťaťa. Napokon súd prvého
stupňa správne určil počiatok plnenia stanoveného výživného a správne vypočítal dlh na výživnom a
správne rozhodol aj o splatnosti dlžného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zamietnutí návrhu otca,
určení výživného a dlžnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods.
2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k napadnutému výroku o úprave
styku dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil
napadnutý rozsudok a upravil styk otca s maloletou v štandardnom rozsahu, pretože nezistil žiadne
závažné skutočnosti, ktoré by bránili v riadnom styku otca s maloletou nielen počas bežného roka a
letných prázdnin, ale aj v období veľkonočných a vianočných sviatkov, ako aj počas jarných prázdnin.
Úpravu styku počas bežného roka a počas letných prázdnin ponechal v zásade bez zmeny vzhľadom na
to, že uvedený styk bol oboma rodičmi maloletej v zásade akceptovaný, avšak nezistil žiadne závažné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletou počas ďalších prázdnin a sviatkov
s poukazom na to, že medzi maloletou a otcom je vytvorený veľmi silný citový vzťah, dieťa sa domáha
častejších pobytov u otca, čo nebolo spochybnené ani matkou dieťaťa a ani znaleckým dokazovaním.
Odvolací súd preto rozšíril styk otca s maloletou aj počas uvedeného obdobia, tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku rešpektujúc zásadu, že dieťa má právo stýkať sa s rodičom, ktorému nebolo zverené
do osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom polovici jeho voľného času nielen počas víkendov,
ale aj sviatkov a prázdnin. Odvolací súd upravil styk otca s maloletou počas veľkonočných a vianočných
sviatkov a tomu zodpovedajúcich prázdnin striedavo, rešpektujúc špecifický charakter a zvyky počas
týchto sviatkov, ktoré sa však nevzťahujú k jarným prázdninám, preto nepovažoval za potrebné počas
jarných prázdnin striedať čas strávený s otcom a matkou v zmysle návrhu otca a teda upravil styk len
v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici aj týchto prázdnin.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.