Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232841
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232841.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: D. C., L.. XX.X.XXXX, J.

T., N. T. XXX/X, zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom
Prešov, Masarykova 13, p r o t i žalovanému: W. C., L.. XX.X.XXXX, J. G., G. Č.. XX, zastúpený: G. V.,
S. T.O. D.. D. O..M.., D. D. I. X, G., o zaplatenie 4.990 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.990 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,50% ročne
zo sumy 4.690 Eur od 1.8.2013 do zaplatenia a je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
1.550,47 Eur na účet je právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1.251,47 Eur,
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 11.11.2013 sa domáhal na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2013

vrátenia požičanej sumy 4.690 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 300 Eur, žiadal priznať aj úrok z
omeškania 5,50 % ročne zo sumy 4.690 Eur od 1.8.2013 do zaplatenia.

Žalovanýsožalobounesúhlasilstvrdením,žezmluvaopôžičkebolasimulovaná,vskutočnostižalovaný
má voči žalobcovi dlh s obchodnoprávneho vzťahu vo výške 2.940 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka W.. E. B., zmluvami o pôžičke zo dňa 2.7.2013
a 14.11.2011 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci dňa 2.7.2013 podpísali písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca požičal žalovanému
sumu 4.690 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 2 splátkach a to prvú splátku vo výške 3.000 Eur
do 31.7.2013 a druhú splátku vo výške 1.690 Eur do 31.12.2013. V prípade nevrátenia čo i len jednej

splátky riadne a včas si účastníci navyše dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur a dohodli si aj
to, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane zročný celý dlh. Zmluva je pomerne stručná a je
obsiahnutá na jednej strane. Výška požičanej sumy 4.690 Eur sa uvádza na troch rôznych miestach
zmluvy (v čl. II, III, IV) a dokonca podpis žalovaného na zmluve zasahuje aj do uvedenia sumy o výške
pôžičky v poslednom IV. článku. Ten navyše v poslednej vete obsahuje prehlásenie žalovaného, že
svojim podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu zmluvy osobne prevzal od veriteľa v hotovosti peňažnú
pôžičku vo výške 4.690 Eur.

Účastníci boli priateľmi, poznali sa 15 rokov a v poslednom období dochádzalo medzi nimi aj k obchodnej

spolupráci, keďže žalovaný nakupoval od žalobcu materiál pre jeho podnikanie a to na základe ústnych
dohôd.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dňa 6.5.2013 prevzal od žalobcu materiál v hodnote 2.940 Eur,
ktorý však dohodnutej mesačnej lehote žalobcovi nezaplatil. Uviedol tiež, že dňa 2.7.2013 prišiel žalobca
za ním s už napísanou zmluvou o pôžičke s tým, že potrebuje mať nejakú záruku, aby mal istotu, že mu

žalobca svoj dlh z nezaplatenej kúpnej ceny uhradí. Žalovaný žalobcovi dôveroval, zmluvu si neprečítal,
lenjupodpísal,nakoľkoobajasaponáhľali.Prehlásil,žekžiadnemuodovzdaniupeňazínedošlo.Uviedol
tiež, že počul o tom, že žalobca sa podobne zachoval aj vo vzťahu k ďalej osobe, s ktorou mal uzatvoriť
taktiež simulovanú zmluvu o pôžičke.

Žalobca potvrdil len to, že žalovaný mu dlhuje za dodané fólie v máji 2013 sumu cez 3.000 Eur, tento
nárok si však uplatnil v inom konaní a to v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 21Rob 126/14

a teda vôbec nesúvisí s danou žalobou. Podrobne pritom popísal okolnosti, za ktorých k pôžičke došlo.
Uviedol, že ústne sa so žalovaným dohodli na požičaní sumy 5.000 Eur, ktorú mal žalobca doma v
hotovosti, z nej však manželka neskôr použila 310 Eur na úhradu zálohy na dovolenku. Pri odovzdaní
písomne spracovanej zmluvy o pôžičke preto upozornil žalovaného na skutočnú výšku pôžičky, ako aj
na splatnosť a dohodu o zmluvnej pokute, jeden exemplár zmluvy mu odovzdal a žalovaný ho prečítal.

Rukou žalobca dopisoval do oboch exemplárov zmluvy údaje z občianskeho preukazu žalovaného, ktorý
mu na ten účel odovzdal. Žalovaný peniaze - sumu 4.690 Eur prepočítal a zmluvu podpísal.

Vzhľadom na výpoveď žalovaného o tom, že žalobca simuloval pôžičku aj vo vzťahu k inej osobe a tou
mal byť Ing. E.O. B. (čo potvrdil napokon aj žalovaný) žalobca navrhol menovaného vypočuť, a ten ako
svedok jednoznačne potvrdil reálnu pôžičku sumy 1.000 Eur od žalobcu. Žalobca navyše ako dôkaz túto

zmluvu o pôžičke zo dňa 14.11.2011 založil do spisu (č.l. 47).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že nevzniká iba dohodou strán, ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku dohody o

pôžičke je na veriteľovi, teda žalobcovi. V danom prípade žalobca svoje tvrdenie o vzniku pôžičky
preukázal listinným dôkazom - samotnou písomnou zmluvou o pôžičke, ktorú, a to je nesporné, podpísal
aj žalovaný. Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovaného, ktorý potvrdil, že v deň podpisu zmluvy prevzal
od žalobcu sumu 4.690 Eur ako pôžičku. Obrana, ktorú zvolil žalovaný nepostačuje na preukázanie
opaku, keďže je v rozpore s pravidlami logického myslenia tak, ako na to poukázal aj Najvyšší súd

ČR v rozsudku 33Cdo 2547/2011 zo dňa 21.6.2012, ktorým sa riešil obdobný problém pri podobnom
skutkovom stave. Najvyšší súd uviedol: „Za daného skutkového stavu veci odporuje pravidlám logického
myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzal, resp.
vyvodzovať, že zmluva o pôžičke s podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom na preukázanie
opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť

sa na to, že úplne zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený na základe iba popretia
zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu“.

Celkovo výpoveď žalovaného nevyznela vierohodne, keďže ťažko možno uveriť, že by si skutočne
neprečítaltextzmluvy, ktorýpredstavujeniekoľkovietažebysinevšimolvýškupožičanejsumyuvedenú
na troch miestach zmluvy zvlášť, ak jeho podpis zasahoval aj do tohto číselného údaju. Ťažko možno

uveriť aj tomu, že zmluvu nečítal, lebo sa obaja ponáhľali (pri oprave auta, ktorú realizoval zabratie
niekoľkých sekúnd na prečítanie zmluvy asi nie je dôležité), navyše keď žalobca rukou dopisoval jeho
osobné údaje do dvoch exemplárov zmluvy. Ani jeho spochybnenie žaloby s poukazom na prípad Ing.
B. preukázateľne nebolo opodstatnené, čo vyvrátil sám svedok.

Súd mal preto za preukázané, že účastníci uzavreli platnú dohodu o pôžičke a preto žalovaného na jej

vrátenie zaviazal a to vrátane úrokov z omeškania.Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Vzhľadom na dohodu účastníkov o strate výhody splátok a s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia.

Predmetom žaloby bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tá je upravená v § 544 a násl.
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade v zmluve o pôžičke si účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur pri
nesplnení vrátenia pôžičky, a keďže súd nezistil žiadny dôvod pre neplatnosť tejto dohody, považoval
za dôvodné vyhovieť žalobe aj v tejto časti uplatneného nároku.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná aj náhrada trov konania, ktoré
predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 299 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

1.251,47 Eur za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 22.10.2013, podanie žaloby
11.11.2013, vyjadrenie k odporu voči platobnému rozkazu 2.4.2014, účasť na pojednávaniach 28.5.2014
a24.9.2014aúčasťnapojednávaní,naktoromdošlokvyhláseniurozsudku10.10.2014.Tarifnáodmena
za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 180,93 Eur a za posledný
úkon právnej služby s poukazom na § 13 a ods. 4 citovanej vyhlášky predstavuje 90,46 Eur. Pripočítaný

bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2 x 7,81 Eur a 4 x 8,04 Eur a napokon 20% DPH
s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky, ktoré zo sumy 1.042,89 Eur činil 208,58 Eur. Žalobca si uplatnil
náhradu aj za ďalší úkon právnej služby - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.4.2014. Tento úkon súd
však nepovažoval za účelne vynaložený, ale považoval ho za nadbytočný, zbytočne navyšujúci trovy
konania. Súd totiž k žiadnemu meritórnemu vyjadreniu žalobcu nevyzval (len na vyjadrenie ohľadom

procesných práv), navyše žalobca mal možnosť toto vyjadrenie obsiahnuť do stanoviska k odporu voči
platobnému rozkazu, za čo mu súd priznal náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.