Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/417/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208217240.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: KODEM Družstvo, so sídlom
Ivánska cesta 15, Bratislava, IČO: 31 338 232, zast. Okenica Šula & Co., s.r.o., advokátska kancelária

so sídlom Zámocká 7074/30, Bratislava, o zaplatenie 99,58 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIzodňa25.apríla2013,č.k.16C/113/2009-200,jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 Eur,
k rukám právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 25. apríla 2013 č.k. 16C 113/2009-200 zamietol súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 99,58 Eur s prísl., a to titulom

náhrady nákladov za nútený odťah motorového vozidla; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania spolu vo výške 271,26 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
keď vykonaním dokazovaním zistil, že spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonala dňa 15.12.2005 odťah
motorového vozidla zn. Chrysler, EČV: BA 090FK patriaceho odporcovi, a to z dôvodu, že tvorilo
prekážku v cestnej premávke na Grösslingovej ul. v Bratislave, pričom podľa protokolu o odovzdaní
vozidla bolo vozidlo vydané odporcovi dňa 15.12.2005 s tým, že tento pri prevzatí vozidla neuhradil

náklady za jeho nútený odťah v sume 3.000,- Sk (99,58 Eur). Ďalej zistil, že navrhovateľ ako správca
komunikácie zriadil na vykonanie správy a údržby miestnych komunikácii rozpočtovú organizáciu
VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti uzavrela dňa 05.01.2003 so
spoločnosťou ASTER spol. s r.o. príkaznú zmluvu o výkone odťahovej služby, ktorou poverila túto
spoločnosť realizáciou núteného odťahu motorových vozidiel na cestách v správe správcu komunikácie.
Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 40 ods. 1, 4 písm. a/, ods. 5
zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zák. č. 315/1996 Z.z.“),

v spojení s ust. § 3 ods. 2, § 3d ods. 3, 5 písm. d/, § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) a dospel k záveru, že odporca dôvodne namietal
premlčanie nároku navrhovateľa; keď k vzniku omeškania odporcu so zaplatením faktúry za nútený
odťahmotorovéhovozidladošlodňa30.12.2005(keďpredmetnáfaktúrabolasplatnádňom29.12.2005),
pričom týmto dňom sa mohol navrhovateľ domáhať zaplatenia uplatňovanej sumy podaním návrhu na
súd, a to v rámci trojročnej premlčacej lehoty; nakoľko návrh na začatie konania bol pôvodne uplatnený

na súde neoprávnenou osobou bez právneho titulu, a preto nemohlo dôjsť k prerušeniu plynutia
premlčacej lehoty navrhovateľa, ktorá lehota uplynula dňa 31.12.2008. Ďalej konštatoval, že správa
verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva a rovnako správca cesty pri odstraňovaní vozidlavystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a jedine správca , ktorým je obec, alebo právnická osoba
na tento účel založená alebo zriadená, sú v prípadoch taxatívne vymenovaných v zák. č. 315/1996
Z.z. oprávnení odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, pričom uvedené platí bez ohľadu na

znenieust.§124ods.6písm.a/zákonač.315/1996Z.z.;podľaktoréhovšeobecnépredpisyosprávnom
konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky; nakoľko toto ustanovenie upravuje
len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej
premávky, avšak charakter verejnoprávny alebo súkromnoprávny daného právneho vzťahu vyplýva z
hmotnoprávnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať

neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky bolo vyňaté z verejnoprávnej normy
hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem
logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky
sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť
tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa

úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných
prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok
cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných
účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených
normami správneho poriadku. Uviedol, že keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu,

je orgán verejnej správy, nevzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na súkromnoprávne vzťahy,
ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon, keď každý orgán štátu
má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať

len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc
uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Mal za to, že konanie orgánu štátu v
rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte
princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z
vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom, pričom

v zmysle uvedeného by správca verejných komunikácií mohol zákonom jemu zverený výkon verejnej
moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon dovolil
alebo priamo ukladal. Podľa jeho názoru z ust. § 3d cestného zákona a § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996
Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený
vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať

jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom
bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť
prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom; pri ktorom
by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle

ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov; a správca
cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu
zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do
samotnej realizácie odtiahnutia vozidla), pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003, v ktorom tento uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho

prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona, a
pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho)
práva,nevznikajúvsúvislostisosprávoutýchtokomunikáciísúkromnoprávne,aleverejnoprávnevzťahy.
Vychádzajúc zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu a po posúdení predmetnej Zmluvy
o výkone odťahovej služby, ako aj obsahu Protokolu o výdaji vozidla uloženého na nútenom odťahu,

konštatoval, že je nesporné, že spoločnosť ASTER spol. s r.o. nevykonala len samotnú technickú
časť odťahu motorového vozidla; pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a
zloženie motorového vozidla, ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru; ale vykonala aj
kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu "vznik"
záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Z

rozsahu tejto činnosti podľa jeho názoru vyplýva, že spoločnosť ASTER spol. s r.o. nevykonala len
samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, ale vykonávala i činnosť, ktorá je výlučne zverená
do právomoci správcu cesty; ktorý neoprávnene zmluvne previedol túto svoju právomoc na právnickú
osobu, ktorá nebola pre tento účel ním založená alebo zriadená; a preto dospel k záveru, že predmetnáZmluva o výkone odťahovej služby je absolútne neplatná pre rozpor jej ustanovení s § 40 ods. 1, 4 zák.
č. 315/1996 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi
priznal ich náhradu vo výške 271,26 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v

sume 16,60 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 254,66 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil

tým, že striktný výklad ustanovenia § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona a § 40 ods. 1 zák. č.
315/1996 Z.z.; spôsobom, akým ho vyložil súd prvého stupňa; je prísne formalistický a gramatický, keď
má za to, že tieto ustanovenia by mali byť v danej veci vykladané predovšetkým logicky a teleologicky, v
prvom prípade aj historicky, pričom za kľúčový považuje v danej veci teleologický výklad pojmu „výkon
správy“. Aplikovaním pojmu „výkon správy“ na daný prípad odstránenia vozidla v zmysle § 40
ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. dospel k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej

vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, a hlavným účelom tohto ustanovenia je, aby toto vozidlo
bolo odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov, a teda že
„výkonom správy“ je zabezpečenie bezpečnej cestnej premávky. Má za to, že zákonodarca nemal v
úmysle predmetným zákonným ustanovením prikázať obciam ako správcom komunikácií, aby zakladali
špecializované právnické osoby, ale boli tými entitami, ktoré dohliadajú na to a starajú sa o to, aby cestná

premávka bola bezpečná a plynulá, aby boli tými, ktorí za zabezpečenie tejto úlohy priamo zo zákona
preberajú zodpovednosť. Naplnenie účelu tohto zákona teda podľa jeho názoru zabezpečil navrhovateľ;
ktorý identifikoval prekážku cestnej premávky a rozhodol o tom, že pre zabezpečenie bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky je potrebné vozidlo odstrániť; čím bola zároveň poskytnutá vlastníckemu
právu ochrana, keďže sa do neho nezasiahlo na základe svojvôle, ale naopak na základe zákonného

postupu; ktorý postup bol vykonaný ako následok porušenia zákona a ako následok toho, že konaním,
za ktoré nesie zodpovednosť prevádzkovateľ vozidla, sa zasiahlo do bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky; a v prípade, že by nedošlo k odstráneniu vozidla hrozilo by nebezpečenstvo, že
dôsledkom ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky by došlo ku škodám na živote, zdraví, či
majetku.Podľajehonázoruust.§3dods.5písm.d/cestnéhozákonauvádza,že vkonkrétnom

prípade je to len obec alebo obcou zriadená osoba, ktorá môže rozhodnúť o odstránení vozidlo,
a toto rozhodnutie sa považuje sa „výkon správy“, avšak naloženie, odvezenie, uskladnenie vozidla a
vydanie dokladov sa zaň nepovažuje, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 4706/2009 zo dňa 26.01.2011 a sp. zn. 25Cdo 813/2007 zo dňa
24.09.2008. S poukazom na § 9 ods. 1 cestného zákona uviedol, že jeho striktný výklad by viedol

k tomu, že zjazdnosť ciest môže zabezpečiť len správca komunikácie, avšak Mestská časť Bratislava -
Staré Mesto vykonáva zimnú údržbu prostredníctvom svojho zmluvného partnera obchodnej spoločnosti
VEPOS Bratislava, s.r.o. a hlavné mesto SR Bratislava ako správca miestnych komunikácií vykonáva
prostredníctvom sekcie dopravy magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem pravidelne rutinnú
a štandardnú údržbu ciest, dopravnej zelene, dopravného značenia, mostov, podchodov a podobne.

Zmluva o výkone odťahovacej služby; uzatvorená medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava
- Staré Mesto zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o.; preto
podľa jeho názoru neodporuje zák. č. 315/1996 Z.z. a ani inému právnemu predpisu SR, a teda nejde
o neplatný právny úkon a v spore je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Taktiež mal za
to; keď predmetnou zmluvou o výkone odťahovacej služby došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré boli

dostatočne určité, t.j. nezameniteľné s inými pohľadávkami a ktoré vznikli neuhradením nákladov za
nútený odťah motorových vozidiel, na spoločnosť ASTER spol. s r.o.; že návrh na začatie konania bol
podaný oprávnenou osobou a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku. Záverom si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je
oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb na to založených
alebo zriadených, za ktorých výkon činnosti aj v plnom rozsahu zodpovedá, pričom je v rozpore nielen
so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, aby v prípade
nakladania s majetkom týchto osôb vykonávala „technickú“ stránku výkonu verejnej správy súkromná

obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia
zisku. V tejto súvislosti poukázal i na stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené vo viacerých jeho
rozhodnutiach (sp. zn. 3Cdo 70/2003 zo dňa 26.02.2004, sp. zn. 3M Cdo 4/2010 zo dňa 06.09.2010, sp.
zn. 2M Cdo 11/2011 zo dňa 28.06.2012), ktoré stanovisko považuje z interpretačného hľadiska v danejveci za smerodajné. Pokiaľ ide o odporcom uvedené príklady; kedy správca komunikácie vykonáva
svoje zákonné povinnosti prostredníctvom zmluvného partnera - zimná údržba, pravidelná rutinná a
štandardná údržba, umiestňovanie dopravného značenia; mal za to, že v týchto prípadoch nejde o výkon

verejnej moci a takúto činnosť si môže správca komunikácie zabezpečiť aj zmluvné prostredníctvom
súkromných osôb. V tejto súvislosti zdôraznil, že verejnú moc vykonáva správca pozemnej komunikácie
len vtedy, ak pri výkone jeho verejnej správy dochádza k autoritatívnemu zásahu do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Mal za to; stotožňujúc sa s názorom súdu prvého
stupňa; že návrh na začatie konania bol podaný neoprávnenou osobou a preto je nárok navrhovateľa

uplatňovaný v tomto konaní premlčaný. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové
zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie

dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
§ 40 ods. 1, 4 písm. a/, ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v
spojení s ust. § 3 ods. 2, § 3d ods. 3, 5 písm. d/, § 4b ods. 1 cestného zákona, ktoré aj správne vyložil v

súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu
navrhovateľa aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé.

So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za
správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v
podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním

uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj
jeho právne posúdenie veci.V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré
významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa.
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Zmyslom
tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti
práva. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou,

ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,taksosplatnosťoudlhujespojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol
požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň
nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.
Správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a v súvislosti

so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromno-právne vzťahy, ale verejno-právne vzťahy a keďže
odstránenie vozidla nie je súkromno-právnym aktom, neprichádza do úvahy zastúpenie podnikateľským
subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený
pôsobiť v oblasti verejno-právnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán
verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne

previesťnainého.TentoprávnynázorvyplývaajzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn. 3Cdo
70/2003; na ktorý poukázal súd prvého stupňa ako aj odporca; v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že
odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý
je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. spadá do oblasti verejného
(správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromno-právne, ale verejno-

právne vzťahy.
Odvolací súd dospel k záveru; že jedine správca, ktorým je obec, alebo právnická osoba na tento
účel založená alebo zriadená, sú v prípadoch taxatívne vymenovaných v zák. č. 315/1996 Z.z.
oprávnení odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa (tak, ako to správne konštatoval i súd
prvého stupňa); že obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. nie je právnickou osobou pre tento účel

založenou alebo zriadenou, a preto táto spoločnosť nebola oprávnená vykonať odťah motorového
vozidla, prevádzkovateľom ktorého je odporca.
Vzhľadomnauvedenédospelodvolacísúd;zhodnesosúdomprvéhostupňakzáveru;žepokiaľsprávca
komunikáciezverilzmluvouvýkonnútenéhoodťahuspoločnostiASTERspol.sr.o.,postupovalvrozpore
s § 40 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996 Z.z., a preto je zmluva o výkone odťahovej služby neplatná pre rozpor

so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák., a keďže túto časť nemožno oddeliť od zvyšku zmluvy bez toho,
aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, má preto neplatnosť časti právneho úkonu v
danom prípade za následok i neplatnosť celej zmluvy o výkone odťahovej služby v zmysle § 41 Obč. zák.
Vzhľadom na to, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy so
spoločnosťou ASTER spol. s r.o., nevznikla tejto spoločnosti proti odporcovi pohľadávka na zaplatenie

náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu, a preto túto pohľadávku nemohla ani platne postúpiť
pôvodnému navrhovateľovi (resp. ani súčasnému navrhovateľovi) na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák.
V tejto súvislosti dospel odvolací súd k záveru, že ak v danej veci súd prvého stupňa rozhodol o návrhu
navrhovateľa na zmenu účastníka a túto pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania voči ďalšiemu

(novému) účastníkovi (navrhovateľovi) nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na zmenu účastníka.
Plynutie premlčacej lehoty sa preto vo vzťahu k ďalšiemu (novému) účastníkovi prerušuje týmto
dňom a nie dňom, kedy bolo začaté konanie s pôvodným okruhom účastníkov.Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že pôvodný navrhovateľ nebol oprávnený
uplatňovať si zaplatenie nákladov súvisiacich s vykonaním núteného odťahu vozidla odporcu; keď
jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je

hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva; a
na tomto závere posúdil odporcom uplatnenú námietku premlčania ako dôvodnú; keď faktúra za výkon
núteného odťahu bola splatná dňom 29.12.2005, a teda k vzniku omeškania odporcu s jej zaplatením
došlo dňa 30.12.2005, pričom týmto dňom sa mohlo právo uplatniť po prvý raz, a to v rámci trojročnej
premlčacej lehoty, ktorá lehota uplynula dňa 30.12.2008, a teda nárok navrhovateľa (súčasného) -

uplatnený na súde (podľa názoru odvolacieho súdu) dňa 25.01.2010, bol uplatnený po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty (aj keď súd prvého stupňa nesprávne posúdil dátum uplynutia premlčacej lehoty,
uvedené však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa); z dôvodu
ktorého návrh navrhovateľa ako nedôvodný i zamietol, rozhodol vecne správne.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal ani žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie danej veci a závery súdu prvého stupňa

sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.
Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním ďalších
odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa,
ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.
S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané

v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a
správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v
odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
- 16,60 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH), t.j. spolu v sume 29,29 Eur, vyčíslených podľa § 10
ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.