Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113220592
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113220592.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľky: O. U.,

Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXX/XX, C., t.č. Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb „A., Q.
Q. K. XX/XXX, C., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Trnava, Františkánska 5,
proti odporcovi: P. U., Z.. XX.X.XXXX, B. V. O. XX, B., o vyživovacej povinností dieťaťa k rodičovi -
navrhovateľke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 1.8.2013 návrh na určenie výživného pre rodiča voči odporcovi
v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o rodine. Svoj návrh odôvodnila tým, že je od 19.2.2012 ubytovaná v

Zariadení pre seniorov a Domove sociálnych služieb A. V. H. C. z dôvodu zhoršenia jej zdravotného
stavu ako aj vysokého veku, nakoľko potrebuje celodennú starostlivosť, ktorú jej kvalifikovane nedokáže
zabezpečiť ani jedno z jej detí. Starostlivosť v tomto zariadení znamená pre ňu vyššie náklady ako v čase
keď žila v mieste svojho trvalého pobytu a starala sa sama o seba. Jej osobná starostlivosť o seba, s
pomocou detí, sa ukázala ako nepostačujúca. Len odporca - vzhľadom na charakter jeho zamestnania,
s poukazom na fakt, že býval spolu s navrhovateľkou pred odchodom do zariadenia v jednom rodinnom
dome by bol spôsobilý spolu so svojou manželkou jej poskytnúť celodennú starostlivosť, to však
odmietol, hoci ostatné deti navrhovateľky sľúbili, že budú na opateru prispievať finančne. Náklady v

zariadení sú zvýšené o viac ako 100%. Vstupný poplatok do zariadenia bol vo výške 2000 Eur a
uhradili ho dcéra E. U. a syn V. U.. Odporca odmietol prispievať s tým, že nemá peniaze. Príspevok
do zariadenia predstavuje mesačne sumu 750 Eur a je v ňom zahrnuté ubytovanie, strava, ošetrenie a
pranie oblečenia. Ostatné bežné náklady sa pohybujú vo výške cca 40 - 45 Eur mesačne, ide o úhrady
za lieky, ako aj bežné hygienické potreby, resp. oblečenie, ovocie a pod. Celkové mesačné náklady na
život navrhovateľky sú vo výške 790 - 795 Eur mesačne. Jediným príjmom navrhovateľky je jej starobný
dôchodok vo výške 384,50 Eur mesačne, ktorý nepostačuje na úhradu jej životných nákladov. Zvyšnú

časť nákladov na starostlivosť o navrhovateľku v predmetnom zariadení v C. je potrebné poskytnúť
z iných prostriedkov, preto bol podaný predmetný návrh s tým, že deti navrhovateľky E.L. U. a V. U.
dobrovoľne prispievajú na výživu navrhovateľky, A. U. je už starobným dôchodcom a jeho finančná
situácia mu nedovoľuje prispievať. Ďalej navrhovateľka uviedla, že je vdovou od roku 1962 a teda
riešenie situácie manželským výživným nepripadá do úvahy. Posledný syn navrhovateľky P. U., odporca,
odmieta prispievať na výživu navrhovateľky, hoci je schopný samostatne sa živiť a nie je ešte starobným
dôchodcom. Od februára 2012 do júla 2012 pravidelne prispieval sumou 135 Eur na zvýšené výdavky

navrhovateľky, v auguste 2012 prispel sumou 140 Eur a v septembri 2012 už len sumou 60 Eur. Napokon
úplne prestal prispievať čo i len čiastočne na výživu navrhovateľky. V návrhu na rozhodnutie bolopožadované, aby odporca prispieval na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne a to vždy do
5. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky s účinnosťou odo dňa podania návrhu, nedoplatok na
zročnomvýživnomuhradildo30dníododňaprávoplatnostirozsudkuaabymubolauloženáajpovinnosť

nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľku vzhľadom na jej zdravotný stav nebolo možné v konaní vypočuť, táto sa však písomne
vyjadrila.

Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že po návrate z nemocnice sa o ňu starala

opatrovateľka, pretože odporca aj s manželkou sa o ňu odmietli starať. Napriek ponuke súrodencov
odporcu, že budú prispievať jeho manželke 300 Eur mesačne za starostlivosť o navrhovateľku, táto
ponuka bola odmietnutá. Syn navrhovateľky V. a dcéra E. sa nemohli starať o navrhovateľku, nakoľko
pracujú. Preto bolo treba vybaviť urýchlene voľné miesto, kde by bola navrhovateľke poskytnutá
celodenná starostlivosť (to bolo v čase, kedy sa navrhovateľka nemohla o seba už vôbec starať).

Jediné voľné miesto bolo v Zariadení pre seniorov a Domove sociálnych služieb „A. V. H. C., kde je
navrhovateľka umiestnená do dnešného dňa. Ohľadne našetrených peňazí uviedla, že ide o financie,
ktoré si našetrila na pohreb. Pokiaľ ide o rodinný dom poznamenala, že odporca pred jeho odchodom z
neho, tento poškodil a znehodnotil. Obdarovaní spoluvlastníci ho tak museli opraviť na vlastné náklady
a prenájmom sa snažia kompenzovať si vynaložené náklady na opravu poškodeného domu.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 25.8.2014 vyplýva, že jej syn P., s ktorým bývala v
rodinnom dome, jej neustále nadával a mala z neho strach. Predmetný rodinný dom darovala pri plnom
vedomí, netrpela žiadnymi psychickými a duševnými problémami a nebola pod vplyvom liekov. Dcéra E.
jej od začiatku jej ochorenia pomáhala. Jej syn P. jej niekedy pomohol, ale aj to bolo s nadávkami. Syn
V. jej pomáhal vždy a to aj finančne. Žiadne peniaze, okrem tých, ktoré má menovaný, nemá a tie sú

určené výlučne na pohreb. K neveste P. U. sa vyjadrila tak, že táto jej najskôr pomáhala, za čo jej platila,
avšak keď sa mala začať o ňu starať na plný úväzok, táto to odmietla s poznámkou, že navrhovateľka
je zlá žena.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdou, žeby sa o matku nechcel starať alebo sa
nestaral. To, že sa starala o ňu dcéra E. nie je pravdou, pretože k nej nechodila dlhší čas. Syn V. prišiel

vždy na 15 až 30 minút a odišiel s hnevom. Býval v zadnej časti domu a platil všetky výdavky (inkaso,
opravy atď.) Navrhovateľka ho ale darovala dcére E. a synovi V.. Jeho manželka sa o navrhovateľku
starala aj s ním, nemusela byť v drahom domove, keby ostatní súrodenci boli ochotní troška pomôcť,
Keď navrhovateľka prišla domov z nemocnice, za jeden deň vybavili drahý domov, hoci mohla ísť do
lacnejšieho. Čo sa týka výdavkov, uviedol, že ich môže navrhovateľka hradiť z ušetrených peňazí, ktoré

sú u jej syna V.. Okrem toho dom, ktorý navrhovateľka darovala synovi V. a dcére E., je v prenájme,
z čoho je možné pokryť tiež výdavky navrhovateľky. Jeho mesačný príjem je 0 Eur a preto nemôže
prispievať na výživu navrhovateľky.

Odporcanapojednávaníuviedol,žesnávrhomnesúhlasí.Spolusmanželkousaonavrhovateľkustarali,
pričom dcéra E. a syn V. odmietli sa o navrhovateľku starať. V C. je domov dôchodcov aj lacnejší, ale

tam by bolo treba mesiac čakať. Navrhovateľka darovala vyššie menovaným rodinný dom s tým, že sa
budú o navrhovateľku starať. Dom majú v prenájme dve rodiny, kde od jednej berú od 350 - 360 Eur
mesačne. A on nemá kde bývať. Spáva na lavičkách. Brat A. nevidel matku asi 30 rokov a neprispieva
na jej výživu tiež.

Z vyjadrenie odporcu zo dňa 12.5.2014 vyplýva, že sa spolu s manželkou o navrhovateľku starali

a v rámci ich výborných vzťahov si spoločne zveľaďovali dom. Odporca bol jediný syn, s ktorým
navrhovateľka vychádzala. Ostatní súrodenci sa o navrhovateľku nikdy nezaujímali, nikdy na úhradunákladov v súvislosti so starostlivosťou o ňu neprispievali a ich vzájomné vzťahy neboli dobré. Následne
súrodenci odporcu využili senilitu a zdravotný stav navrhovateľky a tá vlastníctvo k nehnuteľnosti, v
ktorej bývala spolu s odporcom bezodplatne previedla na jeho súrodencov. Následne bol vyzvaný na

vypratanie nehnuteľnosti a tak bol nútení aj s manželkou odísť z bytu, ktorý im urýchlene zaobstaral ich
syn v B.. Prevedená nehnuteľnosť bola následne prenajatá a finančné prostriedky využívajú na svoje
súkromné účely. Súrodenci odporcu klamali, pokiaľ tvrdili, že sa o navrhovateľku starali. Ďalej z neho
vyplýva, že odporca je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 389,80 Eur a manželka
má príjem 510 - 530 Eur mesačne. Ich výdavky sú spolu cca 807,07 Eur. Poukázal tiež na rozpor s

dobrými mravmi, pokiaľ by on mal prispievať na výživu navrhovateľky. A v závere uviedol, že vzhľadom
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke. Poukázal aj na to, že postavenie povinných v predmetnom prípade nie je solidárne
a on nie je povinný platiť výživné rovnakým dielom ako niektorí jeho súrodenci, ktorí majú okrem iného
stály príjem z nájmu domu.

Svedkyňa P. U. (manželka odporcu) uviedla, že s navrhovateľkou bývala v jednom dome po dobu 35

rokov. Starala sa sama o celú domácnosť. Nechcela, aby navrhovateľka odišla do zariadenia, bola
ochotná sa o ňu starať. A ostatné deti navrhovateľky sa o ňu odmietli starať. V nehnuteľnosti, kde bývala
navrhovateľka, sú teraz nájomníci.

Svedkyňa E. U. uviedla, že navrhovateľke prala a varila. Niekedy jej priniesla aj nákupy. Keď
navrhovateľka sa vedela starať o seba, mala samostatnú domácnosť. Keď bola v nemocnici a doviezla

ju domov, odporca povedal, že ju vyvedie na smetisko. Mal k nej zlý vzťah, lebo ju nenávidel a nenávidí.
Odporca sa s manželkou o navrhovateľku odmietli starať a tak ju umiestnili do domova v C., pričom
odporca sám zo začiatku prispieval na jej výživu. Dom na ňu aj brata V. navrhovateľka prepísala, aby
ho predali a peniaze z predaja boli pre ňu. Dom však nepredali, lebo odporca má časť pozemku a nedá
sa s ním dohodnúť. Odporca dom poškodil, opravy stáli 9.000 Eur. Potom ho dali do prenájmu za sumu

450 Eur mesačne bez energií.

Z výpovede V. U. vyplýva, že za matkou (navrhovateľkou) chodil do domu každý týždeň. Mala samotnú
bytovú jednotku a kým bola sebestačná, pomáhal jej s nákupmi. Keď bola navrhovateľka ležiaca, chodil
za ňou každý deň a učil ju chodiť. Zo začiatku sa manželka odporcu o navrhovateľku starala, ale neskôr
keď mala s odporcom problémy, sa starala menej. Odporca s navrhovateľkou nemal dobrý vzťah. O

ňom navrhovateľka ani nehovorí. Pokiaľ ide o jej peniaze, tak mu sama dala sumu 2.000 Eur, ktoré
mala odložené na pohreb. O žiadnych iných peňazí nevie a nenašiel ich ani v domácnosti svojej matky.
Odporca s umiestnením navrhovateľky do domova súhlasil. Dom odporcovi nedarovala preto, lebo jej
celýživotnadával.DomprenajímajúsosestrouE.zasumu450Eurmesačne,ktorévyužívajúnapokrytie
nákladov, ktoré mali na rekonštrukciu a odstránenie škôd, ktoré spôsobil odporca.

Svedkyňa F. A. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka jej vždy plakala a sa sťažovala, že sa nikto o
ňu nestará a ju nenavštevuje. Videla, že o navrhovateľku sa stará len jej nevesta P. U.Á..

Svedkyňa F. U. uviedla, že navrhovateľka nadávala na dcéru E., pretože táto ju nechodila navštevovať.
A syn V. chodil veľmi málo. O navrhovateľku sa starala jej nevesta P. U., pokiaľ nebola v práci.

Zo správy o zdravotnom stave Zariadenia pre seniorov a domove sociálnych služieb A. zo dňa 6.5.2014

vyplýva, že navrhovateľka je umiestnená od 19.2.2012 u nich na základe rozhodnutia o odkázanosti na
sociálnu službu. Jej zdravotný stav vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť s odkázanosťou na pomoc inej
fyzickej osoby. V zariadení ju pravidelne navštevuje syn V. U. a dcéra E. U.H., ktorá je platiteľ sociálnej
služby.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 7.11.2013 vyplýva, že odporcovi bol odo dňa

11.9.2013 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 389,80 Eur mesačne (č.l. 59).Z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 29.4.2013 vyplýva, že právna zástupkyňa E. U. vyzvala
odporcu na vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom 113 nachádzajúci sa v
katastrálnom území C. (E. Č.. XXXX), nakoľko túto užíva bez právneho dôvodu. Rodinný dom sa má

predaťavýťažokztohtopredajapoužiťnapotrebymatkyE.U.,ktorájeumiestnenávdomovedôchodcov
(č.l. 66).

Z notárskej zápisnice N 57/2013, NZ 8289/2013 zo dňa 13.3.2013 vyplýva, že navrhovateľka ako
darkyňa darovala E. U. T. V.J. U. (obdarovaní), obom rovným dielom, okrem iného rodinný dom súpisné
číslo 113 postavený na parc. č. 1054/1 (E. Č.. XXXX).

Zo správy F.. X. R., X.. vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 16.2.2012 operovaná. 17.2.2012 bola v

stabilizovanom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Ošetrujúci lekár F.. Š. O., oznámil, že navrhovateľka je v jeho zdravotnej starostlivosti od februára 2012.
Je chronicky chorá, imobilná a pohybuje sa na invalidnom vozíku a je ťažko postihnutá demenciou. Je
odkázaná plne na starostlivosť inej osoby a je nesebestačná.

Z oznámenia Domova pokojnej staroby v C. zo dňa 25.8.2014 vyplýva, že čakacie lehoty na umiestnenie

žiadateľa záležia na pohlaví ako aj na skutočnosti, na koľkom mieste je žiadateľ na čakacej listine a
či uchádzači v poradí pred ním neskôr napr. nezomreli alebo neboli umiestnení už inde. Z čoho potom
vyplýva, že ide o individuálne riešenie. V súčasnom období je výška ekonomicky oprávnených nákladov
v sume 656,40 Eur a ak má čakateľ rozhodnutie o odkázanosti k dispozícii, celková výška poplatkov
sa pohybuje v intervale 396,31 Eur - 422,91 Eur v závislosti od stupňa odkázanosti a umiestnenia v

jednolôžkovej alebo viaclôžkovej izbe. Zvlášť sa platia výdavky na lieky a iné zdravotnícke pomôcky.

V zmysle Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 36 a, uzatvorenej podľa § 74 zákona č. 448/2008
Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, bola uzatvorená zmluva medzi poskytovateľom
sociálnej služby - Zariadenie pre seniorov a Domov sociálnych služieb A. V. C. a prijímateľom tejto

služby O. U., Z.. XX.XX.XXXX zo dňa 19.02.2012. Zároveň bola medzi poskytovateľom sociálnej služby
a platiteľom sociálnej služby, ktorou je E. U., podpísaná zmluva o zabezpečení úhrady za poskytovanú
sociálnu službu č. 36 b, z ktorej vyplýva, že výška úhrady je vo výške 750 Eur.

Z prehľadu transakcií od 1.3.2012 do 30.9.2012 vyplýva, že odporca prispieval na výživu navrhovateľky
sumou 135 Eur (marec, apríl, máj, jún, júl 2012), sumou 140 Eur v auguste 2012 a sumou 60 Eur v

septembri 2012.

Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu,

akýzodpovedápomerujehoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkschopnostiam,možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na
výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Rodičiaadetimajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Vyživovaciapovinnosťniejezávisláodskutočnosti,
či dieťa s rodičmi žije v spoločnej domácnosti, alebo nie. Návrh na určenie výživného rodičovi môže
súd zamietnuť, aj keď inak sú splnené podmienky pre priznanie nároku, a to voči dieťaťu, u ktorého
by pri uložení povinnosti platiť výživné vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o
rodine. Povinným v tomto prípade je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, oprávneným rodič, ktorý

potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich obstarať sám, prípadne
prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Miera vyživovacej
povinnosti detí voči rodičom je ohraničená pojmom primeraná výživa. Primeranosť treba posudzovať tak,
že má zaistiť oprávnenému naplnenie bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný
stav, odôvodnené potreby. Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú

úroveň s vlastnou životnou úrovňou. Preto nie je možné právo priznať, ak rodič má zabezpečené svoje
potreby v primeranej miere, avšak jeho životná úroveň je oveľa nižšia než na akú sú zvyknutí z minulosti
alebo než životná úroveň ich dieťaťa. Neplatí totiž, že rodič má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojho dieťaťa.

Pokiaľ je viac povinných /detí/ vo vzťahu k jednému oprávnenému /rodičovi/, nie sú zaviazaní spoločne a

nerozdielne. Súd sa v konaní musí vysporiadať s otázkami ako je existencia stavu odkázanosti a výška
nároku, počet povinných, schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého povinného samostatne
a vo vzťahu k ostatným deťom. Schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči rodičovi musí súd skúmať
komplexne podobne ako pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Je potrebné posúdiť možnosti,
schopnostiamajetkovépomeryvšetkýchdetíosobitne.Dôkaznébremenovšakzaťažujenavrhovateľku.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. To znamená, že
nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Dobré
mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade
vychádza písané právo. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte
konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Z notárskej zápisnice N 57/2013, NZ 8289/2013 zo dňa 13.3.2013 vyplýva, že navrhovateľka ako
darkyňa darovala E. U. T. V. U. (obdarovaní), obom rovným dielom, okrem iného rodinný dom súpisné
číslo 113 postavený na parc. č. 1054/1 (E. Č.. XXXX).

Z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 29.4.2013 vyplýva, že právna zástupkyňa E. U. vyzvala
odporcu na vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom 113 nachádzajúci sa v

katastrálnom území C. (E. Č.. XXXX), nakoľko túto užíva bez právneho dôvodu. Rodinný dom sa má
predať a výťažok z tohto predaja použiť na potreby matky E. U.Č., ktorá je umiestnená v domove
dôchodcov.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z predložených dokladov vyplýva, že svedkyňa E. U. a svedok V. U. sa stali podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka s odporcom a jeho manželkou bývali. Stalo sa tak na základe
darovacej zmluvy. Odporca sa musel vysťahovať a podieloví spoluvlastníci dali nehnuteľnosť do
prenájmu, tak ako to vyplýva z ich výpovedí a to za nájomné vo výške 450 Eur mesačne, v ktorej sume
nie sú zarátané náklady na energie.Ak súd vezme do úvahy výšku dôchodku navrhovateľky (384,50 Eur) a príjem z prenájmu nehnuteľnosti,
ktorej vlastníkom bola navrhovateľka (450 Eur bez energií), tak súhrn týchto súm potom postačuje na
výdavky spojené s umiestnením navrhovateľky do domova sociálnych služieb v C.. Tento výpočet pre

posúdenie nároku navrhovateľky súd považuje za podstatný s poukazom na zachovanie zásady dobrých
mravov, pričom neprihliadol na tvrdené skutočnosti o poškodení nehnuteľnosti odporcom, nakoľko
náhrada škody s týmto konaním vôbec nesúvisí.

Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka takto konala v dôsledku toho, aby dom bol
predanýacenazjehopredajapoužitánajejvýdavkyvstarobe.Podľanázorusúduuzavretímdarovacích

zmlúv v obdobných prípadoch si obvykle darcovia zabezpečujú starostlivosť v prípade staroby, choroby
a nebolo v tomto prípade preukázané, že by boli iné dôvody na strane navrhovateľky pre uzavretie
takejto zmluvy.

S prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia má súd za to, že vyživovaciu povinnosť v danom
prípade odporca nemá. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca na začiatku plnil dobrovoľne, v tomto smere
neobstojí. Podľa názoru súdu nebolo by za daných okolností spravodlivé požadovať od odporcu, aby sa

na nákladoch spojených s umiestnením navrhovateľky v domove sociálnych služieb podieľal.

V konaní navyše nebolo preukázané, že výlučne v zariadení, v akom sa nachádza navrhovateľka, je
možná starostlivosť o ňu a že túto nie je možné zabezpečiť aj v inom menej nákladnom zariadení. Z
hľadiska primeranosti nákladov sa pritom jedná o rozhodujúcu skutočnosť.

Citované ustanovenie zákona v § 66 zákona o rodine nestanovuje právo rodiča podieľať sa na životnej

úrovni svojho dieťaťa. Vyživovacia povinnosť detí má len prispievať na primeranú výživu rodičov, ak to
potrebujú. Nepochybne navrhovateľka potrebuje starostlivosť, spornou však zostala práve primeranosť
nákladov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že o umiestnení navrhovateľky v zariadení A. nerozhodol odporca.
Za daných okolností má súd za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bol odporca zaviazaný

na platenie výživného a preto bolo potrebné návrh zamietnuť. Súd preto ďalej neskúmal možnosti,
schopnosti a majetkové pomery odporcu a ostatných detí navrhovateľky.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Naposledy citované ustanovenie umožňuje súdu, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania
mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
Znamenáto,ženemusízaviazaťneúspešnéhoúčastníkanahradiťtrovykonaniaúspešnémuúčastníkovi
konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti

sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a
podobne.

Odporca bol síce v konaní úspešný, avšak navrhovateľka je dôchodkyňou a jej príjmom je výlučne
len starobný dôchodok. Je umiestnená v sociálnom zariadení a jej dôchodok nepostačuje na úhraduvšetkých jej výdavkov. V prípade priznania náhrady trov konania odporcovi, by sa podľa názoru súdu
navrhovateľka ocitla v závažnej majetkovej situácii a preto má súd za to, že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery neúspešnej

navrhovateľky. Súd tiež hodnotil pomery na strane odporcu, kde je zrejmé, že rozhodnutie o nepriznaní
práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do jeho majetkovej sféry, keď odporca poberá
predčasný dôchodok, jeho manželka pracuje a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd v
tomto smere prihliadol aj na správanie odporcu, ktorý neustále rušil priebeh súdneho konania, svojvoľne
opúšťal pojednávaciu miestnosť, bol z nej aj vykázaný a súd musel pojednávať za prítomnosti justičnej

stráže. Navyše konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je oslobodené od
poplatku a právna zástupkyňa odporcu vypovedala plnú moc jej udelenú odporcom dňa 14.4.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.