Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/185/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712011688
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712011688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

17. 09. 2014 v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

obžalovaného
Q. Q.J., nar. XX.XX.XXXX B. O. O., trvale bytom O. Č.. XXX, R. Q.,

oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 11. 10. 2012 sp. zn.

2Pv/39/2012, zo skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako konateľ spoločnosti Y. H. Y., s.r.o., so sídlom Z. W. XX/A, XXX XX Q., IČO: 36 441 198, uskutočnil
dňa 26.05.2010 hotovostný výber vo výške 4.800,- EUR z jej bankového účtu, pričom použitie týchto
finančných prostriedkov spolu s finančnými prostriedkami vo výške 1.601,19 EUR, nachádzajúcimi sa
v pokladni spoločnosti, nezdokladoval a po odvolaní z funkcie konateľa, valným zhromaždením dňa
25.08.2010, doposiaľ predmetné finančné prostriedky nevrátil, čím spoločnosti Y. H. Y., s.r.o., so sídlom

Z. W. XX/A, XXX XX Q., IČO: 36 441 198, spôsobil škodu vo výške 6.401,19 Eur,

t e d a m a l

si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 11. 10. 2012 obžalobu na Q. Q. pre skutok právne
posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe
ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Obžalovaný a prokurátor na hlavnom pojednávaní nenavrhli uzavrieť dohodu o vine a treste. Obhajca
obžalovaného k podanej obžalobe zaujal stanovisko, že obžaloba je nedôvodná. Poukázal, že na súde
sa vedie aj civilné konanie pod sp. zn. 18Cb/190/2011, kde je žalovaná suma, ktorá je predmetom i
trestného konania. V civilnej veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Obžalovaný je majetným občanom atrestné konanie by malo zohrávať iba pomocnú úlohu. V prípade, že by civilný súd žalobe vyhovel, tak
potom by obžalovaný finančnú čiastku uhradil. Ďalej uviedol, že voči obžalovanému nie sú podané iné
civilnoprávne žaloby.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný vypovedal, že 26.05.2010 uskutočnil hotovostný výber vo výške 4.800 € z bankového
účtu spoločnosti. Z pokladne nikdy nezobral 1.601,19 €. Finančné prostriedky 4.800,- € nespreneveril,

nepoužil na neznáme, ani na svoje osobné účely. Finančné prostriedky boli naopak použité v prospech
firmy na vyplatenie záloh na inžiniersku činnosť a rekonštrukčné práce nehnuteľnosti, ktorú spoločnosť
vlastnila v Banskej Bystrici. Uvedené práce v prospech spoločnosti boli vykonávané na základe
písomných zmlúv medzi spoločnosťou Y. H. Y., s.r.o. a spoločnosťou Z. A., s.r.o. zo 04.01.2010 a
spoločnosťou Y. H. Y., s.r.o. a W. Z. z 25.08.2010 (č.l. 176- 186 spisu). Z elektronickej formy účtovníctva
spoločnosti vyplýva, že spoločnosti Z. A., s.r.o. bolo cez príjmový pokladničný doklad poskytnuté 3.000

€ ako záloha. Finančné prostriedky za spoločnosť prijal H.. Š. Q., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti.
Finančná čiastka 3.000 € bola vyplatená za vykonanie inžinierskej činnosti na rekonštrukciu objektu
nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, ktorej vlastníkom bola spoločnosť Y. H., s.r.o. Na realizáciu týchto
činností poskytol viacero záloh. Záloha bola 25.08.2010 v hotovosti poskytnutá živnostníkovi W. Z. na
následne vykonávané rekonštrukčné práce. Obidve zmluvy i príjmový pokladničný doklad zo 04. 01.

2010ajvýdavkovýdokladz25.08.2010(č.l.175spisu)odovzdalnazaúčtovanieúčtovníčkam.Uvedené
doklady boli zaúčtované aj v spoločnosti Z. A. s.r.o. Z akých dôvodov účtovné doklady nezaúčtovali
aj v spoločnosti Y. uviesť nevedel. Sídlo firiem Y. aj Z. však bolo v jednej nehnuteľnosti a účtovníčky
oboch spoločností sedeli a vykonávali prácu na tom istom mieste. V roku 2013 museli opustiť priestory
na T.. O. Č.. XX v Martine, v ktorej vykonávali prácu aj účtovníčky, pretože bol vymenovaný správca

a ten ich deložoval z týchto priestorov. V tom čase v spoločnosti už nikto nepracoval. Našiel tam
viacero nezaúčtovaných dokladov z rôznych spoločností, aj zo spoločnosti Y.. Taktiež našiel výdavkový
pokladničný doklad z 25.08.2010 W. Z., ale doklad z 04.01.2010 tam nenašiel, je zaúčtovaný iba v
spoločnosti Z. A., s.r.o.
K odovzdávaniu účtovníctva spoločnosti Y. H. Y., s.r.o. vypovedal, že účtovníčky v jeho neprítomnosti

odovzdali hlavnú knihu spoločnosti J.. Ďalšiu časť účtovníctva odovzdal JUDr. Bološovi z Banskej
Bystrice, ktorý bol exekútorom nehnuteľnosti. K finačným operáciám vypovedal, že často presúval
finančné prostriedky medzi spoločnosťami a mnohokrát použil aj svoje vlastné finančné prostriedky
v prospech spoločnosti. Z tohto dôvodu niekedy nemusel byť zhodný stav finančných prostriedkov v
pokladni a v účtovnej evidencii. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady bežne vypisoval v rôznych

prípadoch a v rôznych spoločnostiach, spoločností bolo možno totiž dvanásť. Čísla pokladničných
dokladov mala dopísať účtovníčka, pretože mimo sídla spoločnosti mal pri sebe iba tlačivá príjmových
a výdavkových dokladoch.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že o spoločnosť Y. H. Y., s.r.o. nikto nejavil záujem po tom ako bol odvolaný
z funkcie konateľa, o ktorom sa dozvedel až z výpisu z obchodného registra. Nikto ho nekontaktoval ani

telefonicky, ani písomne. Za výkon štatutára tejto spoločnosti nikdy nezískal žiadne plnenie. Približný
ročnýobratspoločnostibolokolo250.000€apribližnýobratvšetkýchspoločnostíbolmožno5-7miliónov
eur. V konaní si uplatňoval zápočet iba vo výške zhodnej s nárokom protistrany z dôvodu, aby nemusel
platiť súdny poplatok. A opakovane v tomto konaní uvádzal, že ide o zápočet iba z dôvodu právnej istoty.
V ďalšej časti výpovede poukázal na to, že mu neboli vyplatené obchodné podiely zo spoločnosti H. E.

napriek viacerým žiadostiam.
V súhrne k podnikateľskej činnosti vypovedal, že od roku 2004 na Slovensku zastupoval holandského
investora. V roku 2004 začali s výkupom pozemkov obchodného centra I. Q.. Následne bola založená
spoločnosť Y. W. s.r.o., kde bol jediným konateľom. Zámerom holandského investora bolo realizovať
niekoľko projektov, pričom sa disponovalo s veľkým objemom peňazí. Popri tejto spoločnosti boli

založené aj ďalšie sesterské spoločnosti a finančné transakcie prebiehali medzi týmito spoločnosťami.
Následne spoločnosť Y. H. Y., s.r.o. odkúpila spoločnosť Y., s.r.o. a došlo k zlúčeniu týchto spoločností.
Medzi jednotlivými firmami sa robili prevody, jednou z tých spoločností bola aj Y. H. Y., s.r.o. Mnohé
z týchto výdavkov boli neúčtovného charakteru, napríklad úhrady za ubytovanie, prevozy z letiska.
Pokladňa spoločnosti teda nezodpovedala v skutočnosti mnohokrát tomu, ako bola účtovaná. Finančné

prevody medzi sesterskými spoločnosťami evidovali v reálnom čase, alebo keď sa robila účtovná
závierka na konci roka.
K svojej osobe vypovedal, že nikdy nebol odsúdený a v registri priestupkov má iba záznamy pre
dopravné priestupky.V súlade s obranou obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola výpoveď svedka H.. Š. Q. W...
Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so synom mal spoločnú firmu Z. A. s.r.o. Spoločnosť

realizovala inžiniersku činnosť pre všetky spoločnosti, ktorých bol majiteľom, alebo konateľom jeho syn
Q. Q.. Inžinierska činnosť spočívala v príprave a realizovaní stavieb, najmä v zabezpečovaní vyjadrení,
územných rozhodnutí, stavebných povolení, realizácie stavebného dozoru a dopĺňania dokumentácie
potrebnej pre skolaudovanie stavieb. Činnosť končila odovzdaním stavby a odovzdávacím protokolom.
Stavebnú činnosť zabezpečovali pomocou iných spoločností, ale niektoré drobnejšie práce a údržbárske

práce zabezpečovali vo vlastnej réžii. Spoločnosť Z. zvyčajne na začiatku kalendárneho roka uzatvárala
rámcove zmluvy s jednotlivými spoločnosťami, ktoré obhospodarovali určité nehnuteľnosti a na základe
toho spoločnosť zabezpečovala drobné opravy na týchto nehnuteľnostiach. V roku 2010 spoločnosť Z.
zabezpečovala najmä stavebné práce na dome v Banskej Bystrici, P. Č.. XX, ktorý patril spoločnosti
Y.. Priestory na poschodí mala prenajaté spoločnosť Orange. V týchto priestoroch zatekalo zo strechy,
preto sa tam robili určité práce a na prízemí boli voľné priestory pre nových nájomcov. Z tohto dôvodu

realizovali stavebné úpravy - búranie priečok, elektrické rozvody, podlahy, nové dvere, maľovanie a
zabezpečenie týchto priestorov. Za budovou sa budovalo oplotenie a parkovisko pre autá. Zároveň sa
opravovala fasáda. Drobné práce vykonávané na tejto budove boli realizované na základe rámcovej
zmluvy, ostatné väčšie práce boli dohodnuté ďalšími zmluvami. Z dôvodu vykonávaných prác prijal od
obžalovaného aj určité zálohové platby v hotovosti, pretože s činnosťou boli spojené výdavky najmä na

rôzne poplatky a kolky súvisiace s opravou fasády z uličnej časti budovy, z časti s menšími opravami a
výdavkami, najmä na pohonné hmoty. K príjmovému dokladu zo 04. 01. 2010 vypovedal, že uvedenú
zálohu 3 000,- € prebral v hotovosti, slúžila na úhradu vecí a bola vydokladovaná pokladničnými
dokladmi. Originál príjmového pokladničného dokladu sa musí nachádzať v archíve firmy Z.. Záloha sa
potom zúčtovávala pri konečnom zúčtovaní za vykonané a prevzaté práce tak, že bola z konečnej ceny

odpočítaná.

Podľa predloženej zmluvy zo 04. 01. 2010 objednávateľ Y. H. Y. s.r.o. uzatvorili s vykonávateľom Z.
A. s.r.o. sa dohodli, že vykonávateľ vykoná technickú pomoc pre objednávateľa - všetky práce v rámci
inžinierskych činností v uvedených v sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác

a inžinierskych činností T. XXXX, podľa jednotlivých požiadaviek objednávateľa a to technickú pomoc
v termínoch do 31. 03., 30. 06., 30. 09., 31. 12. 2010 za odplatu 20 EUR za jednu hodinu. Prílohou
zmluvy boli objednávka prác a výkonov, výkaz prác a výkonov, preberací protokol a zoznam preberanej
technickej dokumentácie. Podľa príjmového pokladničného dokladu spoločnosť Z. A. s.r.o. prijala od Y.
H. Y. s.r.o. 04. 01. 2010 3 000 € ako zálohu.

Svedok W. Z. vypovedal, že v roku 2010 pre Q. robil rôzne zákazky. V roku 2010 ho oslovili, aby si
bol pozrieť stav strechy v Banskej Bystrici, cez ktorú zatekalo. Potom sa s Q. W.. dohodol, podpísal
zmluvu o dielo a vykonal práce. Rekonštrukčné práce spočívali v tom, že sa rozobrala celá strecha a
strešný plášť, vymenila sa fólia, oplechovala sa strecha, dali sa nové žľaby, nové laty a krytina sa použila

naspäť tá istá a z časti sa doplnila novou. Práce trvali asi mesiac. V súvislosti s týmito prácami prijal
aj zálohy, na začiatku asi 4 000 € najmä na materiál, ktorý tam vychádzal dosť drahý. Na výdavkovom
pokladničnom doklade z 25. 08. 2010 je jeho podpis. Uvedená záloha bola asi polovica z celej ceny,
ktorú mu za materiál a práce nakoniec vyplatili. Práce vo svojom účtovníctve riadne zaúčtoval a odviedol
z týchto finančných prostriedkov daň.

Podľa výdavkového pokladničného dokladu Y. H. Y. s.r.o. vyplatila W. Z. 25. 08. 2010 finančnú čiastku
4 000 €. Zmluvou o dielo medzi Y. H. Y. s.r.o. a W. Z. z 25. 08. 2010 v Martine bola dohodnutá oprava
strešného plášťa včítane klampiarskych výrobkov a prác, termíny plnenia boli v auguste a septembri
2010. Celková cena za zhotovenie diela bola 5 916,59 €.

Svedkyňa H. E., rod. Z. vypovedala, že vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť Y. H. Y., s.r.o.. Pani V.
vykonávala účtovníctvo pre inú spoločnosť. Účtovné doklady jej boli predkladané obžalovaným asi raz
za týždeň. Nespomenula si na situáciu, že by účtovné doklady, ktoré jej predložil obžalovaný neboli
zaúčtované. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, či v sídle spoločnosti bola pokladňa a hotovosť, lebo

s hotovosťou neprichádzala do kontaktu. Pre pána Q.J. účtovala asi štrnásť spoločností. Nevedela
sa vyjadriť, aké osoby boli konateľmi v týchto spoločnostiach. Keď bol pán Q. odvolaný z funkcie
konateľa spoločnosti, vtedy v spoločnosti už nepracovala. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady
nevypisovala. V pokladničných dokladoch bolo vždy napísané meno firmy, suma, dátum, bolo napísanéaj kto ho vyhotovil, účel a podpisy osôb. Doklady zaúčtovala do účtovného programu a založila ich medzi
ostatné doklady usporiadané podľa dátumu a poradových čísel. Poradové čísla napísal program, keď
ich nahodila do počítača. Na príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ktorý sa zakladal sa žiadne číslo

nedávalo, pretože účtovný program číslo priradil automaticky. Po predložení pokladničných dokladov „Z.
U. Z.“ vypovedala, že ak by jej boli predložené, tak by ich zaúčtovala. Podľa nej sa nemohlo stať, že
by niektoré doklady, ktoré jej boli predložené nezaúčtovala. V roku 2010 ešte v spoločnosti pracovala.
Nevedela však uviesť, či v spoločnosti pracovala aj v auguste 2010. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto
po jej odchode prevzal účtovníctvo.

Svedkyňa X.. W. Q. vypovedala, že v priebehu roka august 2010 bol Q. Q. odvolaný z funkcie konateľa
spoločnosti Y. H. Y. s.r.o.. Účtovníctvo a všetky obchodné listiny spoločnosti boli preverované novou
účtovnou firmou. Na základe odovzdaného účtovníctva bolo zistené, že ku dňu zániku funkcie konateľa
k 25. 08. 2010 mal by byť stav v pokladni spoločnosti v pluse 6 401,19 €. Bývalý konateľ bol vyzvaný
na vrátenie uvedenej sumy písomne, zásielky si však neprebral. Na Okresnom súde v Martine prebieha

konanie o zaplatenie celej dlžnej sumy pod sp. zn. 18Cb/190/2011. Dňa 26. 05. 2010 Q. Q. vybral na
pokladni v banke finančnú hotovosť 4 800 €, z účtovných dokladov spoločnosti zistili, že táto suma
bola v účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná ako záloha na nákup, pričom nebola Q. vydokladovaná
žiadnym spôsobom. Medzi spoločnosťou a konateľom nikdy nebola uzatvorená zmluva pre výkon
funkcie konateľa, na základe ktorej by konateľovi patrila odmena za výkon tejto funkcie. Zákonné

ustanovenie neustanovuje povinnosť ale ani jednoznačný nárok na to, že konateľ vykonáva funkcie
spoločnosti len za odmenu a taktiež ani povinnosť spoločnosti za výkon funkcie platiť odmenu. Q. Q. si
voči spoločnosti nenárokoval žiadnu odmenu. V civilnoprávnej veci kde Q. Q. žalujú, tak Q. Q. si voči
ich spoločnosti započítal rovnakú sumu ako svoju odmenu a tým podľa nej priznal, že žiadaná suma
je reálna. Navrhla aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť obžalovanému nahradiť škodu

spoločnosti vo výške 6 401,19 € aj s DPH.

Svedok C. P. J. vypovedal, že Q. Q. bol uznesením valného zhromaždenia 25. 08. 2010 odvolaný z
funkcie konateľa spoločnosti Y. H. Y. s.r.o. O tejto skutočnosti spoločnosť oboznámila Q. Q. a vyzvala
ho na odovzdanie kompletnej agendy spoločnosti aj s účtovníctvom. Listy však Q. Q. nepreberal. Na

spoločnosť súčasne prebiehala exekúcia a účtovníctvo bolo odovzdané exekútorovi JUDr. Tomášovi
Bološovi z Banskej Bystrice. Vyzvali ho o vydanie účtovníctva. Z výsledkov účtovného stavu vyplynulo,
že v pokladni malo byť k 25. 08. 2010 6 401,19 €. Jemu ako novému konateľovi pokladňa nikdy nebola
reálne odovzdaná. Dostal len účtovnú dokumentáciu a z toho dôvodu má podozrenie, že uvedená
suma, ktorá mala byť reálne v pokladni bola Q. použitá pre vlastnú potrebu. Svedok ďalej uviedol, že

si nepamätá či spoločnosť H. E. vyplatila 40%-ný obchodný podiel Q. Q.. Q. však nič od nich spätne
nenárokoval. Obchodný podiel sa predával už v roku 2006 a ak by takýto nárok mal, tak v tejto dobe
už by bol premlčaný. K svojej výpovedi predložil fotokópiou účtovania pokladne za obdobie január až
december 2010.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal príjmové a výdavkové pokladničné doklady vo fotokópiách od 04.
01. 2010 do 19. 08. 2010 (čl. 7-35 spisu), výpis účtu Y. H. Y. s.r.o. - fotokópia január - august 2010 (čl.
91 spisu), výpis z účtu UniCredit Bank z 28. 05. 2010 (čl. 92) a výpis, kde je výber 4 800 € označený
ako záloha na nákup, zaúčtované H. Z. (č.l. 94 spisu) a fotokópiu knihy analytickej evidencie (čl. 113
spisu). V súdnom konaní bolo dokazovanie doplnené aj o výpis z účtu vedeného v UniCredit Bank od

15.12.2009 do 30. 09. 2010 (č.l. 207-2010 spisu).

Vo veci treba ešte uviesť, že uznesením Okresného súdu Martin z 13. 09. 2012, sp. zn. 18Cb/190/2011
bolo konanie v obchodnoprávnej veci žalobcu Y. H. Y. s.r.o. proti žalovanému Q. Q. o zaplatenie 6 401,19
€ prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného

zboru, odbor kriminálnej a justičnej polície Martin, ČVS: ORP 910/OEK-MT-2011 (čl. 136 spisu). Podľa
výpisu z obchodného registra spoločnosť Y. H. Y. s.r.o. bola 27. 08. 2013 vymazaná z obchodného
registra, bola zrušená bez likvidácie (č.l. 194 spisu).

Prokurátor, obžalovaný ani poškodený súdu nepredložili iné dôkazy.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že navrhuje uznať obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku
a uložiť mu primeraný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a zaviazať ho k
povinnosti na náhradu škody.Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžaloba kladie obžalovanému za vinu prisvojenie si finančných
prostriedkov vo výške 6.401,19 EUR, ktoré mal po zániku svojej funkcie odovzdať novému konateľovi,

ale ich neodovzdal, čím sa mal dopustiť spáchania trestného činu sprenevery. S takýmto záverom
obžaloby nie je možné súhlasiť. V konaní nebolo sporným, že obžalovaný bol do 25.08.2010 konateľom
spoločnosti, ale nemožno ustáliť, kedy mu bolo oznámené odvolanie z funkcie. Obžalovaný v tomto
trestnom konaní dostatočným spôsobom preukázal nakladanie so zverenými peňažnými prostriedkami,
keď preukázal, akým spôsobom a na aký účel finančné prostriedky použil. Jeho výpoveď a výpovede

svedkov sú presvedčivé a to pri neexistencii relevantnej proti argumentácie. V tejto nemožno vôbec
konštatovať existenciu schodku, nakoľko súdu nebola predložená kompletná účtovná dokumentáciu
spoločnosti, ale len jej časť, ktorá bola do spisu jednostranne doplnená, pričom túto dokumentáciu
nemožno verifikovať. Účtovnú dokumentáciu od obžalovaného nikto doposiaľ neprevzal a nikto po
obžalovanom neprevzal vedenie spoločnosti Y. H. Y. s.r.o., ktorá v podstate z úradnej povinnosti zanikla.
Obžaloba nepredložila dôkazy k existencii schodku, ani nenavrhla vykonať dôkazy v tomto smere.

Podotkol, že úlohou obžalovaného v trestnom konaní pritom nie je preukazovať svoju nevinu. V
prípade, že by bol aj schodok zistený, tak by to vôbec nepostačovalo na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti, pretože trestnoprávna zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť za úmyselné
protiprávne konanie. Iba z dôvodu právnej istoty uviedol, že pokiaľ by aj súd bol z akéhokoľvek dôvodu
opačného názoru, pri vzniku schodku nemožno mechanicky vyvodzovať naplnenie znakov skutkovej

podstaty trestného činu sprenevery. Zvlášť v prípade, keď účtovníctvo spoločnosti Y. nikto neprevzal a
nikto oň neprejavil záujem. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní preto vyvrátilo skutkové a
právne závery obžaloby. Trestné právo je postavené na zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného). Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napr. 2 Tz 22/1967 a 7 Tz
61/1967) podľa ktorej, ak ak prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré verzie skutkového deja je potrebné

s použitím zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného neuznať obžalovaného za vinného. Z
pohľadu obhajoby v rámci hodnotenia dôkazov takáto situácia nastala v posudzovanom prípade. Súd po
vykonaní a zhodnotení dôkazov musí totiž pripustiť aj alternatívu, že nebolo preukázané, že obžalovaný
skutočnezverenéfinančnéprostriedkyspreneverilateda,žežalovanýskutoksanepochybnestal,pritom
nedokázaná vina má rovnaké dôsledky, ako nedokázaná nevina. Navrhol preto aby obžalovaný bol spod

obžaloby oslobodený. O nároku na náhradu škody nie je možné rozhodovať, pretože spoločnosť bola
vymazaná z obchodného registra.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že je nevinný. Poukázal na to, že nedostal odmeny pre výkon
svojej funkcie a napriek tomu, že bol aj spoločníkom v spoločnosti a nezaplatili mu prevod obchodného
podielu.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich súhrne možno dospieť k záveru, že
obžalovaný Q. Q. mohol v roku 2010 vybrať z bankového účtu spoločnosti 4 800 € a z pokladne 1 601,19
€, tieto finančné prostriedky nezdokladovať a spoločnosti nevrátiť a tým jej spôsobiť škodu. Možnosť
tohto záveru vyplýva najmä z výpovede svedkov Q., J., E. a listinných dôkazov. K uvedeným svedeckým

výpovediam je však potrebné uviesť, že ani títo svedkovia nevypovedali s určitosťou o sprenevere
peňazí, iba o určitom podozrení. Predložené listinné dôkazy, najmä výdavkové a príjmové pokladničné
doklady a výpisy z účtu spoločnosti sú iba časťami účtovníctva spoločnosti a účtovníctvo nebolo súdu
predložené obžalobou komplexne potom, ako by bolo objasnené obvyklým procesným postupom, či k
určitému schodku medzi výdajmi a príjmami vôbec došlo, alebo nedošlo. V prípade, že by k schodku

došlo neboli súdu predložené dôkazy, ktoré by preukazovali z akých príčin k nemu došlo, či konaním
obžalovaného, nesprávnym vedením účtovníctva, alebo z iných príčin. V súdnom konaní, najmä po jeho
doplnení na hlavnom pojednávaní tak nebolo obžalobou jednoznačne a bez pochybností preukázané,
že obžalovaný si prisvojil cudzie finančné prostriedky a použil ich na neznáme účely.
Z vykonaného dokazovania, doplneného najmä na hlavnom pojednávaní možno zároveň vyvodiť aj

iný záver a to, že tieto finančné prostriedky boli použité v prospech spoločnosti za vykonávané práce
spoločnosťou Z. (odplaty mali byť vyplácané v termínoch do 07.04.2010, 07.07.2010, 07.10.2010 a
07.01.2011) a živnostníkom Z.. Obhajoba k týmto skutočnostiam predložila listinné dôkazy a v súlade
s listinnými dôkazmi vypovedali aj obaja svedkovia. V súdnom konaní tieto svedecké výpovede a
listinné dôkazy neboli žiadnym spôsobom spochybnené. Obžalovaný k tomu naviac vypovedal, že z

priestorov, kde vykonávali práce účtovníčky sa museli vysťahovať, v priestoroch ostali porozhadzované
účtovné doklady. Z listinného dôkazu (č.l. 94 spisu ) vyplýva, že suma 4 800 € bola naozaj zaúčtovaná
ako záloha. Určité nezrovnalosti teda mohli vyplynúť aj z nesprávneho, alebo nie riadneho vedenia
účtovníctva spoločnosti a obžalovaný tak mohol finančné prostriedky použiť aj na vyplatenie prác, ktoréboli realizované inými subjektmi pre spoločnosť Y. H. Y. s.r.o. Tejto verzii nasvedčujú najmä výpovede
svedkovŠ.Q.aW.Z.,ktorýjednoznačnevypovedal,žeonvosvojomúčtovníctvetietodokladyzaúčtoval
a práce mu boli v celom rozsahu vyplatené.

Pokiaľ ide o výrok o vine súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré
celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou
tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno

preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného
dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného
záveru. Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestnom konaní, z výpovedí
svedkov Š. Q. a W. Z., z predložených písomných zmlúv a výdavkových a príjmových pokladničných
dokladov. Preto aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu,
avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne

ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a
spoľahlivý záver, že obžalovaný úmyselne spreneveril finančné prostriedky spoločnosti tým, že si ich
neoprávneneprisvojil,súdhomuselvsúladesozásadou„indubioproreo“(vpochybnostiachvprospech
obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pritom
nevyžaduje, aby bolo bez pochybnosti preukázané, že sa skutok nestal, stačí pochybnosť o tom, či sa

žalovaný skutok stal.

Súd nemohol rozhodovať o nároku na náhradu škody poškodeného, pretože poškodená spoločnosť bola
vymazaná z obchodného registra a zrušená bez likvidácie.

K zhodnoteniu celej prejednávanej veci je potrebné pripomenúť, že oznamovatelia trestného činu a
obžalovaný sú v tom istom predmete sporu v obchodnoprávnom spore, vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 18Cb/190/2011, ktoré bolo 13.09.2012 prerušené až „ do právoplatného skončenia konania
vedenéhonaOkresnomriaditeľstvePZORP-910/OEK MT-2011“(č.l.135-136spisu).Účastnícisťažnosť
voči prerušeniu obchodnoprávneho konania nepodali. V týchto súvislostiach je treba pripomenúť, že

trestné konanie je ultima ratio (poslednou možnosťou) a trestným konaním nemožno nahrádzať spory,
najmä v obchodnoprávnych veciach. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa up-
latňuje okrem iného aj pri aplikácii noriem trestného práva. Spočíva v povinnosti súdov a orgánov čin-
ných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred
postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Trestné právo by sa, najmä v súkromnoprávnych

vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch), malo uplatňovať skutočne len podporne a to len v prí-
padoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch, pretože trestné právo je nástrojom celkom
nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov (na ich reguláciu slúžia iné právne normy), pričom
je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len
následne a vedľa iných opatrení. Právny poriadok totiž, hoci vnútorne diferencovaný, tvorí jednotu a ako

s takým je potrebné s ním zaobchádzať pri aplikácii jednotlivých ustanovení a inštitútov, preto pokiaľ ide
o naplnenie objektívnych znakov trestného činu nemôže byť ignorovaná iná než trestnoprávna (naprík-
lad obchodnoprávna) stránka veci. Tento záver vyplýva najmä z povahy trestného práva ako prostriedku
ultima ratio, ktorého prostriedky musia a majú byť použité len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov
právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Je celkom neprípus-

tná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného
práva. Týmto spôsobom totiž dochádza k nerovnému postaveniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k
neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého ko-
nania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio (pos-
lednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.

j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok
nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí
predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskyto-
vať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom kona-
ní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste,

ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov. Určité zlyhanie, či
nedostatočná činnosť zákonných nástrojov slúžiacich k uplatneniu práv nemôže viesť k tomu, aby tieto
opatrenia boli doplňované, či nahrádzané prostriedkami trestného práva. V právnom štáte je neprípus-
tné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej pova-hy, pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respek-
tíve nie sú tieto predpoklady celkom jasne zistené. Z tohto princípu potom aj vyplýva, že orgány činné
v trestnom konaní by mali byť obozretné a nemali by sa dať „zatiahnuť“ do majetkových sporov, ktoré

majú súkromnoprávny základ, pretože trestné oznámenia môžu byť často zneužívané, najmä v podni-
kateľskom prostredí, a to z rôznych dôvodov, napríklad vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov, ktoré by
bolo nutné uhradiť pri podaní žaloby v občianskom súdnom konaní, z dôvodu, že v trestnom konaní ne-
sie dôkazné bremeno orgán činný v trestnom konaní a nie oznamovateľ (v prípade podanej žaloby totiž
nesie dôkazné bremeno žalobca), respektíve z dôvodu „nastrašiť“ druhú zmluvnú stranu a primäť ju tak

k riadnemu plneniu zmluvných povinností, prípadne z dôvodu pomalosti civilného súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči-
nok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.